Afarská panva, Afarský trojuholník — rozsiahla tektonicky podmienená depresia vo východnej Afrike vo Východoafrickej priekopovej prepadline na území východnej Etiópie, strednej Eritrey, južného Džibutska a severozápadného Somálska. Má zhruba trojuholníkový tvar a rozlohu približne 4-tisíc km². Územie je seizmicky aktívne a má mnoho aktívnych (Erta Ale) aj neaktívnych (stratovulkán Ajälu Tärara) sopiek a horúcich prameňov. Veľkú plochu pokrýva Danakilská púšť rozkladajúca sa v severovýchodnej časti Etiópie, južnej časti Eritrey a na veľkej časti Džibutska. V jej severnej časti leží Danakilská prelačina, jedna z najteplejších a najsuchších oblastí na svete. Na území Džibutska leží Asalská preliačina so slaným jazerom Lac Assal, ktorého depresia je najnižším miestom v Afrike (155 m pod hladinou mora). Najväčším vodným tokom územia je rieka Awaš, ktorá pramení v Etiópskej vysočine, tečie na sever, preteká viacerými slanými jazerami a ústi do jazera Abbé.

Afarská panva je osídlená zväčša Afarmi živiacimi sa pastierstvom a ťažbou draselných solí, chloridu sodného a síry.

Územie je významnou antropologickou oblasťou s paleontologickými nálezmi (→ Afar).

Dahlacké ostrovy, amharsky Desotoch Dahlak — súostrovie v juhozápadnej časti Červeného mora pri pobreží Eritrey (jej súčasť) oproti mestu Mitsíwa zložené z dvoch veľkých (Dahlak Kabír, 750 km²; Nora, 130 km²) a 124 menších koralových ostrovov; 900 km², okolo 2,8 tis. obyvateľov. Trvalo obývané sú ostrovy Dahlak Kabír (okolo 2-tis. obyvateľov), Nora a Dohul. Ostrovy majú nížinný reliéf, maximálna výška územia je okolo 50 m n. m. Sú lemované koralovými útesmi, podnebie je horúce suché, prevláda suchomilná vegetácia, pobrežia sú porastené mangrovami. Obyvateľstvo sa živí chovom dobytka, rybolovom, lovom perál a korytnačiek. Časť ostrovov s priľahlými vodami predstavuje morský park Dahlak Marine National Park (jeden z dvoch národných parkov Eritrey) a ako hniezdisko mnohých morských vtákov boli Dahlacké ostrovy vyhlásené za významné vtáčie územie. Územie je perspektívnou turistickou oblasťou s podmienkami na kúpanie, rybárčenie, potápanie či jachting. Väčším mestom je prístav Nokra (na ostrove Dahlak Kabír).

Počas studenej vojny bolo na Dahlackých ostrovoch prístavisko sovietskych vojnových lodí, začo poskytoval Sovietsky zväz vojenskú pomoc Etiópii, ktorej súčasťou bola v tom čase aj Eritrea.

Danakilská preliačina, amharsky Denakil — bezodtoková tektonická zníženina v severovýchodnej Afrike v severnej časti Afarskej panvy v severnej Etiópii v blízkosti hranice s Eritreou na styku troch litosférických dosiek v najsevernejšej africkej časti Východoafrickej priekopovej prepadliny; dĺžka okolo 200 km, šírka okolo 50 km. Na západe je ohraničená Etiópskou vysočinou, na východe Danakilskými Alpami. Jej najnižšie miesto leží asi 125 m pod hladinou mora. V preliačine sa nachádzajú aktívne sopky Erta Ale (najaktívnejšia sopka Etiópie) a Dallol a jedinečné sírne a termálne pramene v lokalite Dallol. Z hľadiska priemerných ročných teplôt je najteplejším územím na svete s maximálnou priemernou ročnou teplotou 35 °C (lokalita Dallol), priemerný ročný úhrn zrážok je do 200 mm. Preliačina je súčasťou Danakilskej púšte (rozkladá sa v severovýchodnej časti Etiópie, južnej časti Eritrey a na veľkej časti Džibutska), ktorej veľké plochy (1,2 tis. km²) zaberá soľná púšť (zásoby viac ako 1 mil. ton soli).

Danakilská preliačina je riedko osídlené územie, zväčša Afarmi živiacimi sa pastierstvom a ťažbou draselných solí, chloridu sodného a síry.

Územie je významnou antropologickou oblasťou s paleontologickými nálezmi (→ Afar).