Vyhľadávanie podľa kategórií: literatúra – Austrália a Oceánia

Zobrazené heslá 1 – 5 z celkového počtu 5 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Ashtonová-Warnerová, Sylvia Constance

Ashtonová-Warnerová [eštn- vóner-] (Ashton-Warner), Sylvia Constance, aj Hendersonová (Henderson), 17. 12. 1908 Stratford – 28. 4. 1984 Tauranga — novozélandská spisovateľka a pedagogička. Autorka beletrie, literatúry faktu a poézie. Hlásala zmierenie i potrebu komunikácie domorodých Maoriov a prisťahovalcov. Niektoré jej romány sa stali bestsellermi, román Stará dievka (Spinster, 1958) bol v USA sfilmovaný (Dve lásky – Two Loves, 1961). Ďalšie diela: Kadidlo modlám (Incense to Idols, 1960), Nefrit (Greenstone, 1966).

Hall, Rodney

Hall [hól], Rodney, 18. 11. 1935 Solihull, Spojené kráľovstvo — austrálsky scenárista a spisovateľ. R. 1947 sa jeho rodina presťahovala z Anglicka do Austrálie, kde 1971 absolvoval štúdium na University of Queensland. Do literatúry vstúpil v 60. rokoch 20. stor. zbierkami básní Večne bez groša (Penniless Till Doomsday, 1962), Štyridsať korálikov na katovom povraze (Forty Beads on a Hangman’s Rope, 1963) a Očitý svedok (Eyewitness, 1967). V 70. rokoch 20. stor. napísal romány Loď na minci (The Ship on the Coin, 1972) a Miesto medzi ľuďmi (A Place among People, 1975). R. 1982 a 1994 získal literárnu cenu Miles Franklinovej za romány Spravodliví príbuzní (Just Relations, 1982) a Príšerná manželka (The Grisly Wife, 1993). Ďalšie diela: Deň, keď sme mali doma Hitlera (The Day We had Hitler Home, 2000), Posledný románik (The Last Love Story, 2004) a i.

Hardy, Frank

Hardy [hár-], Frank, vlastným menom Francis Joseph Hardy, 21. 3. 1917 Koroit – 28. 1. 1994 Melbourne — austrálsky spisovateľ. Vo svojej tvorbe ovplyvnenej ľavicovými názormi (1939 vstúpil do Komunistickej strany Austrálie) kriticky zachytil podmienky austrálskeho kapitalizmu a dobové pomery. Jeho reportáž z cesty po bývalom ZSSR v 70. rokoch 20. stor. vyšla pod názvom Cesta do budúcnosti (Journey into Feature). Autor románov Moc bez slávy (Power without Glory, 1950), Vyvrheli z Foolgarah (Outcasts of Foolgarah, 1971), Mary žije! (Mary Lives!, 1992), zbierok poviedok Legendy z Bensonovho údolia (Legends from Benson’s Valley, 1963), Veľké austrálske legendy (Great Australian Legends, 1988) a i.

Johnson, Louis

Johnson [džon-], Louis, plným menom Louis Albert Johnson, 27. 9. 1927 Wellington – 1. 11. 1988 Winchester, Hampshire, Spojené kráľovstvo — novozélandský básnik.

Po absolvovaní vysokej školy pedagogickej vo Wellingtone pracoval ako učiteľ, novinár a redaktor. V tvorbe odmietol vidiecke témy a takzvaný farský nacionalizmus tradičnej novozélandskej spoločnosti, inšpiroval sa každodenným životom na predmestí i bežnými ľudskými vzťahmi. Jeho raná poézia v básnických zbierkach Sloha a scéna (Stanza and Scene, 1945), Slnko medzi zrúcaninami (The Sun Among the Ruins, 1951) a Nové svety pre starých (New Worlds for Old, 1957) býva často označovaná ako abstraktná. R. 1968 – 80 žil v zahraničí a veľa cestoval. V zbierke básní Krajina ako jašterica: Básne z Novej Guiney (Land Like a Lizard: New Guinea Poems, 1970), ktoré napísal počas predĺženého pobytu v Papue-Novej Guinei, zachytil rozširovanie mestskej spoločnosti a stratu morálnych hodnôt. Autor básnických zbierok Chlieb a penzión: Vybrané básne (Bread and a Pension: Selected Poems, 1964), Cibuľa (Onion, 1972), Prísť a odísť (Coming and Going, 1982) a Zimné jablká (Winter Apples, 1984). Za básnickú zbierku Požiare a vzory (Fires and Patterns, 1975) získal 1976 novozélandskú knižnú cenu New Zealand Book Award for Poetry (udeľovaná od 1976, dnes Montana New Zealand Award for Poetry).

Keneally, Thomas

Keneally [-níli], Thomas, úplné meno Thomas Michael (Mick) Keneally, 7. 10. 1935 Sydney — austrálsky spisovateľ. Pochádza z írskej katolíckej rodiny, študoval v kňazskom seminári, dva týždne pred vysvätením za kňaza však z neho vystúpil (romány Miesto vo Whittone, The Place at Whitton, 1964, a Trikrát hurá pre Parakléta, Three Cheers for the Paraclete, 1968). Pracoval ako stredoškolský a neskôr vysokoškolský učiteľ, angažoval sa v hnutí za austrálsku nezávislosť (kniha esejí Naša republika, Our Republic, 1993).

Píše historické romány, literatúru faktu a divadelné hry. Úspech získal románmi Privolajte škovránkov a hrdinov (Bring Larks and Heroes, 1967), ktorého dej sa odohráva v 19. stor., keď bola Austrália britskou trestaneckou kolóniou, Balada o Jimmiem Blacksmithovi (The Chant of Jimmie Blacksmith, 1972; slov. 1976; sfilmovaný 1978, réžia Fred Schepisi) inšpirovaným skutočným príbehom mladého austrálskeho domorodca, ktorého rasizmus bielych dohnal k vražde, a Schindlerova archa (Schindler’s Ark, 1982; Bookerova cena, 1982), ktorý neskôr vyšiel pod názvom Schindlerov zoznam (Schindler’s List; slov. 1994; sfilmovaný 1993, réžia S. Spielberg), zachytávajúcim pravdivý príbeh nemeckého továrnika Oskara Schindlera (*1908, †1974), ktorý počas 2. svetovej vojny zachránil vyše 1 200 Židov. Autor románov Čo sa hovorilo v lese (Gossip from the Forest, 1975) zobrazujúceho rokovania o mieri po 1. svetovej vojne a Konfederační vojaci (Confederates, 1979) o občianskej vojne v USA, ako aj literatúry faktu Veľká hanba (The Great Shame, 1998), v ktorej zachytil 80 rokov histórie Írska z pohľadu írskych trestancov poslaných do Austrálie v 19. stor.