Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Južná Amerika - Kolumbia

Zobrazené heslá 1 – 8 z celkového počtu 8 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Andy

Andy, špan. Cordillera de los Andos — horský systém tiahnuci sa v dĺžke asi 9 000 km (šírka 200 – 700 km) pozdĺž sev. a záp. pobrežia Južnej Ameriky (od ostrova Trinidad po Ohňovú zem). Tvorený desiatkami paralelne prebiehajúcich horských masívov, medzi ktorými ležia náhorné plošiny (puna) a hlboké kotliny. Najvyšší štít Aconcagua (6 960 m n. m.). Juž. pokračovaním Ánd sú skupinky ostrovov v Drakovom prielive a hornatý Antarktický polostrov, ktorým antarktický kontinent zasahuje najviac na sever.

Svahy Ánd na západe prudko spadajú do Tichého oceána, na ktorého dne ich vo vzdialenosti 100 – 200 km od pobrežia lemujú podmorské priekopy (Peruánska priekopa, Atacamská priekopa). Na úrovni obratníka Kozorožca dosahuje relatívne prevýšenie medzi dnom Tichého oceána v Atacamskej priekope a asi 300 km vzdialenými vrcholmi Ánd viac ako 14 000 m. Vých. svahy Ánd sú tiež pomerne strmé, ich úpätie lemuje niekoľko desiatok až stoviek kilometrov široké pásmo hornatín, ktoré na východe nadväzujú na nízko položené ploché územia (Orinocká nížina, Amazonská nížina, Gran Chaco, Pampas a i.). S týmto územím spája Andy zložitý systém rozľahlých povodí najväčších riek Južnej Ameriky, medzi ktorými dominuje predovšetkým povodie Amazonky (na severe).

Rozmanitosť prírodného prostredia, podmienená najmä tým, že Andy majú pestrú geologickú štruktúru, polohu a nadmorskú výšku a že sa rozprestierajú od 10° severnej zemepisnej šírky za 50° južnej zemepisnej šírky, umožňuje rozdeliť Andy na základe rôznych kritérií. Na najvšeobecnejšej úrovni sa delia na Severné Andy, Centrálne Andy a Južné Andy.

K Severným Andám patria Karibské Andy (najvyšší vrch Naiguatá, 2 765 m n. m.), ktoré sú najmladšou časťou celého andského systému, Kolumbijsko-venezuelské Andy (Cristóbal Colón, 5 775 m n. m.), ktorých priebeh pripomína peň stromu s troma konármi, Ekvádorské Andy (Chimborazo, 6 267 m n. m.) s viac ako 25 činnými sopkami a Peruánske Andy (Huascarán, 6 768 m n. m.), pre ktoré je charakteristická veľká členitosť reliéfu, výskyt náhorných plošín a absencia činných sopiek. Centrálne Andy sa rozkladajú najmä na území Bolívie, Čile a sev. Argentíny medzi 14° 30’ a 28° južnej zemepisnej šírky (v dĺžke asi 800 km). Tvoria osobitný typ krajiny bezodtokových kotlín obklopených na západe i na východe horskými pásmami. Najväčšiu výšku dosahujú na území Bolívie (Illampu, 6 485 m n. m.). K Centrálnym Andám patrí púšť Atacama i najväčšie jazero Južnej Ameriky Titicaca. Južné Andy sa rozkladajú na juhu od 28° južnej zemepisnej šírky na území Čile a Argentíny. Patria k nim Čilsko-argentínske Andy (Aconcagua) rozčlenené na tri pásma a prebiehajúce zo severu na juh a Patagónske Andy (San Valentin, 4 058 m n. m.), ktoré sú budované najstaršími horninami a napriek priemernej výške 2 000 m n. m. majú (na juhu) viaceré firnové polia a ľadovce.

Andy sú výraznou prírodnou bariérou (najmä klimatickou). Ukrývajú veľké zásoby nerastných surovín. Ich náhorné plošiny sú miestami husto osídlené a hospodársky intenzívne využívané. V smere západ – východ ich pretína len niekoľko komunikačných koridorov, zo severu na juh nimi prechádza trasa Panamerickej diaľnice.

Andy boli vyvrásnené v alpskej orogenéze, sú budované kryštalickými prekambrickými a paleozoickými horninami i sedimentárnymi horninami paleozoického, mezozoického a terciérneho veku prestúpenými intrúziami granitov. Prechádzajú všetkými podnebnými pásmami Južnej Ameriky. Najvyššie časti majú vysokohorskú, chladnú klímu; ročný úhrn zrážok na severe do 10 000 mm (na záp. svahoch), medzi 5 – 30° južnej zemepisnej šírky menej ako 200 mm v záp. časti Ánd (na púšti Atacama do 20 mm) a viac ako 500 mm (v Peru viac ako 1 000 mm) vo vých. časti; na juhu od 35° južnej zemepisnej šírky viac ako 2 000 mm na záp. svahoch (v Patagónskych Andách miestami do 5 000 mm) a menej ako 300 mm na vých. svahoch. Snežná čiara prebieha na severe vo výške 4 800 – 5 000 m n. m., na rovníku vo výške 4 000 – 4 500 m n. m., v okolí obratníka Kozorožca okolo 6 300 m n. m., na juhu klesá do 1 000 – 600 m n. m.

Vo vých. časti pramenia početné prítoky Orinoca, pramenné rieky Amazonky a mnoho jej prítokov, prítoky riek Paraguaj a Uruguaj, ako i rieky priamo tečúce do Atlantického oceána (Colorado, Negro, Chubut a i.). Záp. svahy Ánd sú mnohými krátkymi riekami (Loa, Bío Bío a i.) odvodňované do Tichého oceána; v Kolumbijsko-venezuelských Andách pramení rieka Magdaléna ústiaca do Karibského mora; početné jazerá, najmä na juhu. Značnú časť Ánd pokrývajú lesy (na severe vlhké vždyzelené rovníkové, vyššie vždyzelené horské), nad nimi vlhké trávnaté formácie; na juhu vždyzelené listnaté a zmiešané lesy s hojným výskytom buka a araukárií, ako aj stepná vegetácia; v Centrálnych Andách prevaha xerofilnej vegetácie, najmä polopúšťovej, trávnato-krovinaté formácie (puna) a stepná vegetácia.

Apaporis

Apaporis — rieka v Kolumbii, ľavostranný prítok rieky Japurá; dĺžka 635 km. Pramení v predhorí Východnej Kordillery, preteká Amazonskou nížinou. Na dolnom toku čiastočne splavná.

Atrato

Atrato, španielsky Río Atrato — rieka v západnej časti Kolumbie; dĺžka 750 km, rozloha povodia 38 500 km2, priemerný ročný prietok v ústí 4 900 m3/s. Pramení v Západnej Kordillere, tečie širokou dolinou tektonického pôvodu, ústi deltou do zálivu Urabá (súčasť Darienskeho zálivu Karibského mora). Je splavná 400 km od ústia po mesto Quibdó. V povodí rieky sú ťažené ložiská platiny a zlata.

Cauca

Cauca [kauka], špan. Río Cauca — rieka v západnej časti Kolumbie, ľavostranný prítok Magdalény; dĺžka 1 250 km, rozloha povodia 59 840 km2, priemerný ročný prietok v ústí 2 364 m3/s. Pramení v južnej časti krajiny v Strednej Kordillere, tečie na sever hlbokou tektonicky podmienenou dolinou medzi Západnou Kordillerou a Strednou Kordillerou, následne tečie po menšej príbrežnej nížine a pri meste Mompós ústi do Magdalény. Väčšie mestá v doline rieky: Popayán, Cali, Buga, Tuluá, Cartago. Na hornom toku viacero vodných elektrární. Dolina rieky (najmä v hornej a strednej časti) je husto zaľudnená (žije tam asi štvrtina populácie Kolumbie) a je významnou poľnohospodárskou oblasťou (pestovanie kávovníka, kakaovníka, cukrovej trstiny, tabaku). Splavné sú dva úseky v celkovej dĺžke okolo 600 km (od Cali po Cartago a od Santa Fe de Antioquia po ústie. V povodí (v riečnych sedimentoch) náleziská zlata a striebra.

Ibagué

Ibagué [-ge], San Bonifacio de Ibagué — mesto v strednej Kolumbii na východných svahoch Strednej Kordillery (Andy) pod vrcholom činnej sopky Nevado del Tolima na okraji doliny rieky Magdaléna, 1 250 m n. m., administratívne stredisko departementu Tolima; 538-tis. obyvateľov (2018). Jedno z najväčších priemyselných stredísk krajiny. Priemysel potravinársky (spracovanie kávy, mlyny, pivovary), kožiarsky, strojársky, chemický, stavebných materiálov, obuvnícky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kávovníka, kakaovníka, cukrovej trstiny, ryže, tabaku a i.). Medzinárodné letisko. V okolí ťažba ropy, síry, rúd zinku a striebra.

Založené 1550 španielskymi conquistadormi ako San Bonifacio de Ibagué na mieste pôvodného indiánskeho osídlenia, neskôr pred útokmi Indiánov presunuté na súčasné miesto. R. 1854 hlavné mesto Kolumbie. Viaceré múzeá, umelecká galéria. Stredisko školstva, viacero vysokých škôl a univerzít, napr. Universidad del Tolima (založené 1945, od 1954 univerzitný štatút), významná hudobná akadémia Conservatorio del Tolima (založená 1863). V júni každoročný festival ľudovej hudby. Sídlo rímskokatolíckeho arcibiskupstva. Zoologická záhrada.

Itagüí

Itagüí [-gui] — mesto v severozápadnej Kolumbii v departemente Antioquia v Centrálnej Kordillere, 1 625 m n. m., súčasť aglomerácie Medellínu; 254-tis. obyvateľov (2018). Kožiarsky, textilný, hutnícky, potravinársky priemysel. Obchodné (obchod s cukrovou trstinou a banánmi) a dopravné stredisko. Vyhľadávaná turistická oblasť. Územie pôvodne obývané indiánskym kmeňom Nutabov, začiatkom 17. stor. osídlené európskymi kolonizátormi. Vzniklo ako súčasť mesta Envigado, 1825 sa osamostatnilo, od 1832 mesto. Kostol Ružencovej Panny Márie (Iglesia de Nuestra Señora del Rosario, 19. stor.).

Japurá

Japurá [ža-], portugalsky Rio Japurá, španielsky Río Caquetá — rieka v Kolumbii (departement Caquetá) a Brazílii (štát Amazonas), ľavostranný prítok Amazonky; dĺžka 2 280 km, rozloha povodia 267 730 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku okolo 7 000 m3/s. Pramení v Kolumbii v Strednej Kordillere (Severné Andy). Hlavné prítoky: Yari, Apaporis (ľavostranné). Splavná od kolumbijsko-brazílskej hranice.