Kongo, fr. Congo, v minulosti aj Zair, Zaïre — rieka v Konžskej demokratickej republike ústiaca do Atlantického oceána, na dolnom toku hraničný tok so štátmi Kongo a Angola (s jej exklávou Cabinda); dĺžka 4 374 km (2. najdlhšia rieka Afriky, po Níle), rozloha povodia okolo 3 700 000 km² (2. najväčšie povodie na svete, po Amazonke), priemerný ročný prietok v ústí 41 000 m³/s (2. najvodnatejšia rieka na svete, po Amazonke). Do povodia patria takmer celé územie Konžskej demokratickej republiky, významná časť území Konga a Stredoafrickej republiky a menšie časti Zambie, Angoly, Tanzánie a Kamerunu.

Kongo pramení na juhovýchode krajiny v pohorí Mitumba v blízkosti hranice so Zambiou vo výške 1 435 m n. m. ako Lualaba (názov toku po mesto Kisangani); niekedy je za pramenný tok považovaná rieka Chambezi (dĺžka Konga od tohto prameňa 4 835 km), ktorá pramení v severovýchodnej Zambii v blízkosti jazera Tanganika vo výške 1 590 m n. m. (po pretečení jazerom Bangwelo má názov Luapula, po pretečení jazerom Mweru názov Luvua) a vlieva sa do Lualaby (Konga). Kongo tečie na hornom toku hornatým územím smerom na sever, ďalej Konžskou panvou, kde prekonáva viacero skalných prahov; na strednom toku od Stanleyho vodopádov po Kinshasu tečie širokou (do 20 km), miestami močaristou dolinou na severozápad, následne na západ a juhozápad, vytvára početné ostrovy, stredný úsek rieky sa končí jej rozšírením nazývaným Pool Malebo s dvoma výraznými ramenami (vytvárajú rozsiahly neobývaný ostrov), na jeho juhozápadnom konci sa na protiľahlých brehoch nachádzajú hlavné mestá Konžskej demokratickej republiky a Konga – Kinshasa a Brazzaville, medzi ktorými existuje iba trajektové spojenie; na dolnom úseku rieka opäť vytvára jeden tok a je na nej viacero sérií väčších a menších vodopádov a výrazne zúžených miest prerušených úsekmi s pokojnejším tokom, následne sa okrajom náhornej plošiny prelamuje hlbokou a úzkou tiesňavou (dĺžka 350 km, šírka 220 – 500 m), prekonáva viacero skalných prahov (Livingstonove vodopády), pri meste Matadi vteká na pobrežnú nížinu a estuárom (šírka do 17 km) ústi pri meste Banana na hranici Konžskej demokratickej republiky a Angoly do Atlantického oceána. Hlavné prítoky: Luvua, Aruwimi, Ubangi, Sangha (pravostranné); Lomami, Tshuapa (nazývaná aj Ruki alebo Rouki), Kasai (ľavostranné).

Pozdĺž rieky sú porasty mangrovov a galériové lesy, v zamokrených územiach krovinaté a trávnaté porasty. Pre územie v okolí rieky je charakteristické množstvo hmyzu (veľa druhov motýľov, vážok i komárov), v rieke žije približne 230 druhov rýb, priamo v rieke alebo na jej brehoch (vrátane viacerých rozsiahlych močaristých území) sú rozšírené plazy (o. i. krokodíly a korytnačky), v okolí rieky žije 265 druhov vtákov (volavky, bociany, pelikány, kačice), menej rozšírené sú cicavce (hrochy, vydry, lamantín africký). Významné chránené oblasti sú priamo spojené s tokom rieky: na hornom toku (na Lualabe) národný park Parc national de l’Upemba (rozloha 11 730 km², vyhlásený 1939), v bezprostrednej blízkosti ústia chránené územie Parc marin des mangroves (rozloha 768 km², vyhlásené 1992).

Ekonomický potenciál Konga je využívaný vo veľmi malej miere (chýbajúca infraštruktúra, nedostatok finančných prostriedkov, politické napätie, nedôvera zahraničných investorov, náročné prírodné podmienky). Aj napriek tomu, že súvislá plavba riečnych lodí po Kongu a jeho prítokoch je znemožnená viacerými kataraktmi, sú rieky povodia dôležité z hľadiska vnútrozemskej dopravy i ekonomického rozvoja priľahlých oblastí, splavné úseky Konga a jeho prítokov slúžia na dopravu surovín a poľnohospodárskych plodín (najmä dreva, palmového oleja, kávy a rúd farebných kovov). Dĺžka vodných ciest povodia je okolo 16-tis. km; hlavné splavné úseky Bukama – Kongolo (645 km), Kindu – Ubundu (300 km), Kisangani – Kinshasa (1 742 km) a Matadi – ústie (138 km, úsek dostupný pre námorné lode) sú na Kongu, ďalšie na Kasai s prítokmi, na Ubangi a Tshuape. Splavné úseky sú navzájom pospájané železnicami. Na úseku Isangi – Matadi (takmer celý stredný tok a väčšia časť dolného toku vrátane dvojmestia Kinshasa-Brazzaville) nie sú brehy rieky prepojené cestným ani železničným mostom. Na mnohých miestach rieky funguje preprava ľudí, zvierat a tovarov pomocou jednoduchých motorových člnov. Najvýznamnejšie prístavy na Kongu a prítokoch: Boma, Matadi, Kinshasa, Brazzaville, Mbandaka, Kisangani, Ubundu, Kindu, Kongolo, Kabalo, Bukama (na Kongu); Bangui (na Ubangi); Ilebo (na Kasai). V povodí Konga je okolo 40 hydroelektrární (najväčšie dve hydroelektrárne Inga I a Inga II v Konžskej demokratickej republike v blízkosti Matadi i napriek tomu, že plnohodnotne nevyužívajú inštalovanú kapacitu, pokrývajú spolu s menšími hydroelektrárňami domácu spotrebu elektriny a umožňujú ju aj exportovať), pričom hydroenergetický potenciál riek povodia Konga sa odhaduje na 132 mil. kWh/rok. Väčšie koncentrácie obyvateľstva v blízkosti Konga sú na severe (mestá Kisangani, Bumba, Lisala) a na juhozápade (Kinshasa a okolie) krajiny.

Ústie Konga bolo objavené v roku 1482 portugalským moreplavcom Diogom Cãom, horná časť povodia Lualaby v roku 1871 anglickým cestovateľom Davidom Livingstonom, značnú časť toku preskúmal v období 1876 – 77 americký cestovateľ Henry Morton Stanley.

Kasai, fr. Kasaï, port. Cassai — rieka v Angole a Konžskej demokratickej republike, najväčší ľavostranný prítok Konga; dĺžka 2 272 km, rozloha povodia 881 890 km², priemerný ročný prietok (pri ústí do Konga) 9 873 m³/s. Pramení v Angole, preteká Konžskou panvou, vytvára početné pereje a vodopády, na dolnom toku sa jej koryto viackrát rozširuje, do Konga ústi v Konžskej demokratickej republike v blízkosti mesta Kwamouth (jej úsek v blízkosti ústia sa nazýva Kwa). Hlavné prítoky: Lulua, Sankuru (pravostranné), Cuango (ľavostranný). V povodí veľké náleziská diamantov. Kasai je využívaná energeticky (hydroelektrárne v miestach ťažby diamantov) a na rybolov; jedna z najdôležitejších vodných ciest v povodí Konga, na dolnom toku splavná 790 km od ústia. Prvým Európanom, ktorý rieku a jej povodie preskúmal, bol 1854 D. Livingstone.

Cunene [ku-], Kunene — rieka v južnej Afrike; dĺžka 975 km, rozloha povodia 106 560 km², priemerný ročný prietok v ústí 174 m³/s. Pramení v Angole na plošine Bié, na hornom toku preteká skalnými tiesňavami, vytvára pereje a vodopády, na strednom toku tečie širokou dolinou, na dolnom toku vytvára ďalšiu sériu perejí a vodopádov, ústi ako hraničná rieka s Namíbiou do Atlantického oceána. Využívaná energeticky (elektráreň Ruacana v Namíbii, výkon 330 MW, a i.) a na závlahy; nesplavná.

Cuíto [kuí-] — rieka v juhovýchodnej Angole, ľavostranný prítok rieky Cubango (horný tok rieky Okavango); dĺžka 760 km. Pramení na náhornej plošine Bié, tečie smerom na juhovýchod, na hranici s Namíbiou v blízkosti mesta Dirico ústi do Okavanga.

Cubango [ku-], Kubango — názov horného toku rieky Okavango v Angole.

Cuanza [kuan-], Kuanza, Kwanza — rieka v Angole; dĺžka 966 km, rozloha povodia 148 000 km². Pramení v južnej časti krajiny na náhornej plošine Bié, v hlboko zarezanej doline tečie na sever, následne na severozápad a západ, vytvára viacero perejí a vodopádov. Na dolnom toku tečie prímorskou nížinou a južne od Luandy ústi do Atlantického oceána. Prítoky: Kukema, Cunhinga, Ngango, Cutato (ľavostranné), Cuiva, Luanda, Lucala (pravostranné). Splavná 258 km od ústia, na strednom toku tri vodné elektrárne. Podľa rieky je pomenovaná mena Angoly – kwanza.

Cuango [kuan-], Kuango, Kwango — rieka v strednej Afrike v Angole a Konžskej demokratickej republike, najväčší ľavostranný prítok rieky Kasai; dĺžka 1 700 km, rozloha povodia 263 500 km². Pramení v Angole na náhornej plošine Lunda, v širokej hlbokej doline tečie na sever, vytvára viacero perejí a vodopádov, na strednom toku tvorí hranicu medzi Angolou a Konžskou demokratickou republikou, na ktorej území ústi do rieky Kasai v blízkosti mesta Bandundu . Najväčšie prítoky: Wamba a Kwilu (pravostranné). Splavná na dolnom toku 307 km od ústia a čiastočne na strednom toku. Rozvinutý rybolov. V povodí ťažba diamantov.

Cuando [kuan-], Kuando, Kwando, na dolnom toku Linyanti, Chobe — rieka v južnej Afrike, pravostranný prítok Zambezi; dĺžka 970 km, plocha povodia 380 000 km². Pramení v Angole na svahoch náhornej plošiny Chileuque, na strednom toku tvorí hranicu medzi Angolou a Zambiou, na okraji púšte Kalahari sa otáča na východ a ako hraničná rieka medzi Namíbiou a Botswanou ústi nad Viktóriinými vodopádmi do Zambezi. Hlavný prítok: Quembro (pravostranný).

Benguela — mesto v západnej Angole na pobreží Atlantického oceána, administratívne stredisko provincie Benguela; 131-tis. obyvateľov (2009). Je politickým a hospodárskym centrom provincie. V meste je rozvinutý priemysel potravinársky (rybný, spracovanie cukrovej trstiny), textilný (spracovanie sisalu), hutnícky, tabakový, cementársky, keramický, vyrábajú sa v ňom mydlá a ťaží sa morská soľ. Mangánové bane južne od mesta majú regionálny význam. Benguela je významným strediskom priľahlej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie cukrovej trstiny, bavlníka, banánovníka), ako i významným strediskom obchodu medzi západnou a východnou Afrikou. Leží na Benguelskej železnici začínajúcej sa v 30 km severovýchodne ležiacom prístavnom meste Lobito a pokračujúcej smerom na východ do pohraničného mesta Luau a ďalej do Konžskej demokratickej republiky (jedna z vetiev transafrickej železnice). Južne od mesta je letisko, ktorého význam klesol po vybudovaní medzinárodného letiska v meste Catumbela vzdialenom 20 km.

Mesto bolo založené Portugalčanmi v roku 1617 okolo pevnosti sv. Filipa, ktorá slúžila ako vstupná brána na portugalskú expanziu do Afriky.

Angola, Angolská republika, port. Angola, República de Angola — štát v záp. časti juž. Afriky pri pobreží Atlantického oceána. Na severe a severovýchode susedí s Konžskou demokratickou republikou (bývalý Zair), na východe so Zambiou a na juhu s Namíbiou. Integrálnou súčasťou Angoly je aj exkláva Cabinda oddelená od hlavného územia 40 km širokým územím Konžskej demokratickej republiky (bývalý Zair). Angola sa administratívne člení na 18 provincií.

Prírodné pomery

Vnútrozemie Angoly vypĺňa z väčšej časti náhorná plošina vo výške 1 000 – 1 500 m n. m. (asi 78 % územia leží vyššie ako 1 000 m n. m.). Pobrežie Atlantického oceána lemuje nížina prechádzajúca do púšte Moçamedes. Na západe centrálnej časti sa nad plošinou Bié dvíha najvyšší masív Angoly Sierra Mocco (2 620 m n. m.). Podnebie tropické, vo vnútrozemí ovplyvňované nadmorskou výškou. Na väčšine územia sa teplota najchladnejšieho mesiaca (júla) pohybuje od 15 do 18 °C, najteplejšieho mesiaca (marca) od 22 do 26 °C. Výdatnosť zrážok dosahuje pri pobreží 700 – 800 mm, na púšti Moçamedes 50 mm, vo vnútrozemí 750 – 1 800 mm, prší po celý rok väčšinou v podobe prudkých lejakov. Územie patrí prevažne k úmoriu Atlantického oceána s povodiami riek Kongo (na severe), Cuanza (v centre) a Cunene (na juhu). Vých. časť Angoly odvodňovaná riekami Lungwebungu a Cuando do Zambezi patrí k úmoriu Indického oceána. Cubango s prítokom Cuíto tečie do bezodtokových panví na území Botswany. Rieky prekonávajú skalné stupne početnými vodopádmi, majú veľké zásoby energie. Najväčšou vodnou plochou Angoly je umelá vodná nádrž Ngove na rieke Cunene. Vnútrozemie (asi 50 % rozlohy) pokrývajú väčšinou riedke a suché lesy (v Cabinde a na severovýchode tropické lesy). V suchších oblastiach sú rozšírené savany, na juhozápade púšte a polopúšte. Živočíšstvo bolo čiastočne vyhubené (poľovníci, vojnové udalosti). Najbohatšia je živočíšna ríša saván (antilopy, levy, šakaly, hyeny a i.). V riekach žijú krokodíly, hrochy, korytnačky. Na území Angoly bolo zriadených viacero rozľahlých národných parkov (Mupa, Bikuar, Cameia a i.). Známe sú ložiská ropy, zemného plynu, diamantov, zlata, striebra, železnej, mangánovej a medenej rudy, síry, cínu, volfrámu, chrómu, niklu, kuchynskej soli, prírodného asfaltu.

Hospodárstvo

Na tvorbe HDP sa priemysel podieľa 60 %, služby 31 %, poľnohospodárstvo 9 % (2014). Hlavným priemyselným odvetvím Angoly je ťažobný priemysel, ktorý sa orientuje najmä na ťažbu ropy (v Cabinde; na tvorbe HDP podieľa asi 50 % a predstavuje viac ako 90 % vývozu krajiny, 2016), diamantov a farebných rúd. Spracovateľský priemysel využíva miestne surovinové zdroje, najmä ropu (spracúva sa v Luande) a poľnohospodárske produkty (palmový olej, cukor, mäso). Zastúpené sú aj menšie zariadenia textilného, chemického, papiernického a gumárskeho priemyslu. Rozvoj drevárskeho priemyslu (ťažba a spracovanie vzácneho dreva). Poľnohospodárstvo zamerané na domácu spotrebu má výhodnejšie podmienky na severe krajiny. K hlavným poľnohospodárskym plodinám patria kávovník a bavlník, na domácu spotrebu sa pestuje kukurica, ryža, pšenica, fazuľa, maniok, banány, sisal, slnečnica. V suchších oblastiach je rozšírený extenzívny chov hovädzieho dobytka, oviec, kôz. Rozvoj živočíšnej výroby znemožňuje výskyt bodavky tse-tse (mucha tse-tse). Viac ako polovica potravín sa dováža. Pri pobreží je dôležitým zdrojom obživy rybolov. Železničné trate spájajú pobrežie s vnútrozemím. Cestná sieť je kvalitná len v okolí hlavného mesta a pri pobreží. V Luande je medzinárodné letisko a najväčší námorný prístav. Vyváža sa ropa a ropné produkty, diamanty, káva. Dovážajú sa prevažne stroje a dopravné zariadenia, potraviny, suroviny, spotrebný tovar. Hlavnými obchodnými partnermi Angoly sú Čína, Portugalsko, Kórejská republika, India a USA.

Obyvateľstvo

Asi 90 % obyvateľstva tvoria bantuskí černosi (60 % záp. Bantuovia, 30 % konžskí Bantuovia). K hlavným etnickým skupinám patria Ovimbunduovia (37,2 %), Mbunduovia (21,6 %) a Kongovia (13,2 %). Osídlenie Angoly je nerovnomerné, sústredené najmä pri pobreží. 83 % obyvateľov vyznáva kresťanstvo (najmä katolíci, 50 %), ostatní tradičné miestne náboženstvá (2014). Podiel mestského obyvateľstva 46 % (2016). Najväčšie mestá: Luanda, Huambo, Benguela, Lobito, Cabinda.

Dejiny

Najstaršími obyvateľmi územia dnešnej Angoly boli pravdepodobne lovecké a zberačské skupiny hovoriace khoisanskými jazykmi. V prvom tisícročí prebiehali veľké migrácie obyvateľov hovoriacich bantuskými jazykmi, pravdepodobne zo str. Afriky, ktorí sa tam usádzali, asimilovali pôvodné obyvateľstvo a zaviedli alebo aspoň zdokonalili technológiu spracovania železa a pestovania obilnín. Migrácie sa skončili v 16. stor. Na území dnešnej Angoly vzniklo niekoľko centralizovaných kráľovstiev, z nich najvýznamnejšou bola Konžská ríša (vznikla ako prvá v 13. stor.) s hlavným mestom M’banza Kongo, ktoré Portugalčania nazvali São Salvador do Congo. Na juh od nej sa od 15. stor. rozprestieralo kráľovstvo Ndongo (Ngola), jeho panovník mal titul ngola (odtiaľ názov krajiny). R. 1483 objavili Angolu Portugalčania, 1589 – 1951 portugalská kolónia; v 16. – 19. stor. stredisko obchodu s otrokmi a so slonovinou na západoafrickom pobreží. V 1. pol. 17. stor. zjednotenie kmeňov pod vedením kráľovnej Žinga Mbandi (1625 – 55). R. 1650 – 70 boli potlačené povstania domorodého obyvateľstva. Malé nezávislé kráľovstvá pretrvali až do 1. pol. 20. stor.

Začiatkom 20. stor. Portugalčania kruto potlačili niekoľko veľkých kmeňových povstaní, po nástupe portugalského diktátora Salazara k moci (1932) všestranné kolonialistické vykorisťovanie Angoly (nútené práce, asimilácia, drancovanie prírodného bohatstva), 1951 – 73 zámorská provincia Portugalska, 1973 – 75 s vnútornou autonómiou. Po 2. svet. vojne zosilnenie národnooslobodzovacieho úsilia: 1954 založený Zväz severoangolského ľudu (UPNA), ktorý po zlúčení s Demokratickou stranou Angoly vytvoril 1962 Národný front oslobodenia Angoly (FNLA; Holden Álvaro Roberto, *1923, †2007) a exilovú vládu v Kinshase; 1956 zlúčením ľavicových strán vzniklo Ľudové hnutie za oslobodenie Angoly (MPLA; Mário Pinto de Andrade, *1928, †1990, A. A. Neto, A. L. Cabral) a 1966 Národný zväz za úplnú nezávislosť Angoly (UNITA; J. M. Savimbi). Od 1961 ozbrojený boj, ktorý bol spočiatku namierený proti portugalským kolonistom, neskôr vyústil do vzájomných potýčok. Po štátnom prevrate v Portugalsku (1974) podpísaná dohoda s troma národnooslobodzovacími hnutiami v Angole, 1975 nezávislosť, vyhlásená Angolská ľudová republika s vládou jedinej politickej strany (MPLA), prezidentom Angoly A. A. Neto; FNLA a UNITA v opozícii. Rozpútaná občianska vojna za účasti kubánskych vojsk a vojsk Južnej Afriky podporujúcich opozíciu, počas 20 rokov v nej zahynulo 500-tis. a ušlo 1,4 mil. ľudí. R. 1988 dohoda o politickom urovnaní vojenských konfliktov, odchod juhoafrických a 1991 ukončený aj odsun kubánskych vojenských jednotiek, 1989 podpísaná dohoda medzi prezidentom J. E. dos Santosom a predsedom organizície UNITA J. Savimbim o ukončení občianskej vojny, 1991 zavedený systém viacerých politických strán, 1992 zmena názvu na Angolská republika a pod dohľadom OSN prvé slobodné voľby.

Počas nového vojenského konfliktu v septembri 1992 prišlo o život 100-tis. ľudí. V novembri 1994 bola uzavretá dohoda medzi vládnym hnutím MPLA a organizáciou UNITA. V septembri 1995 sa v Bruseli konala konferencia OSN o obnove vojnami postihnutej krajiny, na ktorej sa zúčastnil prezident J. E. dos Santos a vodca organizácie UNITA J. Savimbi. Koncom septembra 1995 vláda a UNITA uzavreli v exkláve Cabinda prímerie, no už v decembri vypukli vojenské konflikty. Podľa mierovej zmluvy mali byť do 8. 2. 1996 príslušníci organizácie UNITA odzbrojení a koncentrovaní do štyroch táborov. Prezident po dohode s americkým prezidentom J. Carterom prepustil 340 členov organizácie UNITA, pričom OSN predĺžila mandát mierových vojsk v Angole. Do pol. júna 1996 bola UNITA odzbrojená, prezident vládu rozpustil. V apríli 1997 bola z prívržencov MPLA a UNITA vytvorená vláda jednoty a národného zmierenia, ktorej predsedom sa stal Fernando José de França Dias Van-Dúnem (*1934). R. 1998 opäť vypukli vojenské konflikty, keďže UNITA odmietla konečnú mierovú dohodu. Koncom 1999 vládne vojská získali kontrolu nad väčšinou územia štátu, vojenské konflikty však pretrvávali aj v nasledujúcich rokoch. Vo februári 2002 zahynul počas vojenského konfliktu s vládnymi vojskami vodca organizácie UNITA J. Savimbi. V marci 2002 bolo uzatvorené prímerie a 4. apríla ukončená takmer 27 rokov trvajúca občianska vojna. V parlamentných voľbách 2008, ako aj 2012 zvíťazilo MPLA a vo funkcii prezidenta bol potvrdený J. E. dos Santos. R. 2010 bola prijatá nová ústava. Od 2017 je prezidentom Angoly João Manuel Gonçalves Lourenço (*1954).

Štátoprávne usporiadanie

Angola je nezávislá republika, hlavou štátu je prezident, zákonodarným zborom jednokomorové Národné zhromaždenie (Assembleia Nacional; 220 poslancov volených na 4 roky).