Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Južná Amerika - Ekvádor

Zobrazené heslá 1 – 6 z celkového počtu 6 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

Galapágy

Galapágy, španielsky Archipiélago de Colón, Islas Galápagos, Korytnačie ostrovy — skupina 13 väčších a asi 32 malých ostrovov sopečného pôvodu vo východnej časti Tichého oceánu v oblasti rovníka asi 900 km západne od pobrežia Ekvádoru, ktorého sú provinciou; rozloha 8 010 km2, 27-tis. obyvateľov (2012), administratívne stredisko Puerto Baquerizo Mareno (na ostrove San Cristóbal). Ostrovy predstavujú najvyššie, nad morskú hladinu vyčnievajúce časti oceánskeho Galapágskeho chrbta. Najväčšie ostrovy: Isabela (4 588 km2), Santa Cruz (1 023 km2), Fernandina (650 km2), San Salvador (574 km2), San Cristóbal (435 km2). Rozkladajú sa na jednom z najaktívnejších sopečných centier na Zemi. Sopečná činnosť sa v súčasnosti koncentruje v západnej časti súostrovia, východnú časť tvoria vyhasnuté a silno erodované sopky. Reliéf ostrovov je prevažne hornatý s viacerými aktívnymi sopkami štítového typu s rozľahlými kalderami a so stráňami pokrytými mohutnými lávovými prúdmi. Najvyšším vrchom je sopka Wolf, 1 707 m n. m. (na ostrove Isabela). Pri pobreží sú kamenné moria, v lávových pokrovoch tunely dosahujúce značnú dĺžku (jaskyňa Cueva de Gallardo na ostrove Santa Cruz má dĺžku 2 150 m, hĺbku 53 m).

Tropická klíma je zmierňovaná studeným Humboldtovým prúdom, priemerná ročná teplota dosahuje okolo 23 °C, ročný úhrn zrážok je 300 – 1 500 mm. Pórovitá sopečná pôda rýchlo prepúšťa vodu, povrchové vodné toky sú epizodické (počas veľkých dažďov). Nižšie položené územia pokrýva suchá savana, vo vyšších nadmorských výškach sú porasty vždyzelených lesov, na vrcholových častiach horských štítov trávnaté porasty.

Vzhľadom na druhovú jedinečnosť rastlín a živočíchov s vysokým zastúpením endemitov (takmer vyhubená korytnačka slonia, leguán morský, leguán drsnohlavý a i.) je takmer celé územie Galapág národným parkom (Parque Nacional Galápagos, rozloha 7 995 km2, vyhlásený 1959, 1978 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Na ostrove Santa Cruz je medzinárodná výskumná stanica (odchovňa korytnačiek sloních) nazvaná podľa Ch. R. Darwina, ktorého štúdium živočíchov na Galapágoch (navštívil ich 1835 počas svojej plavby na lodi Beagle) dalo základ jeho evolučnej teórii. Najväčšie nebezpečenstvo pre pôvodnú faunu predstavujú zavlečené a dovezené zvieratá (divé psy, mačky, domáce svine, kozy a i.).

Väčšina obyvateľov sa živí poľnohospodárstvom (pestovanie kávovníka, cukrovej trstiny, citrusov, zemiakov; chov dobytka), rybolovom, obsluhou výskumných staníc a službami v cestovnom ruchu.

Ibarra

Ibarra, San Miguel de Ibarra — mesto v severnej časti Ekvádoru v podhorí Ánd na úpätí sopky Imbabura na ľavom brehu rieky Tahuando asi 70 km severne od hlavného mesta Quito, 2 220 m n. m., administratívne stredisko provincie Imbabura; 140-tis. obyvateľov (2015). Priemysel nábytkársky a textilný; umelecké remeslá (drevorezba, výroba šperkov). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kávovníka, cukrovej trstiny a bavlníka) s pravidelnými sobotňajšími trhmi.

Založené 1606 španielskymi conquistadormi na pôvodnom indiánskom osídlení. Napriek tomu, že väčšina historickej architektúry bola pri zemetrasení 1868 zničená, zachovalo si koloniálnu atmosféru. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva, katedrála (2. polovica 19. stor.). Turistické stredisko.

Andy

Andy, špan. Cordillera de los Andos — horský systém tiahnuci sa v dĺžke asi 9 000 km (šírka 200 – 700 km) pozdĺž sev. a záp. pobrežia Južnej Ameriky (od ostrova Trinidad po Ohňovú zem). Tvorený desiatkami paralelne prebiehajúcich horských masívov, medzi ktorými ležia náhorné plošiny (puna) a hlboké kotliny. Najvyšší štít Aconcagua (6 960 m n. m.). Juž. pokračovaním Ánd sú skupinky ostrovov v Drakovom prielive a hornatý Antarktický polostrov, ktorým antarktický kontinent zasahuje najviac na sever.

Svahy Ánd na západe prudko spadajú do Tichého oceána, na ktorého dne ich vo vzdialenosti 100 – 200 km od pobrežia lemujú podmorské priekopy (Peruánska priekopa, Atacamská priekopa). Na úrovni obratníka Kozorožca dosahuje relatívne prevýšenie medzi dnom Tichého oceána v Atacamskej priekope a asi 300 km vzdialenými vrcholmi Ánd viac ako 14 000 m. Vých. svahy Ánd sú tiež pomerne strmé, ich úpätie lemuje niekoľko desiatok až stoviek kilometrov široké pásmo hornatín, ktoré na východe nadväzujú na nízko položené ploché územia (Orinocká nížina, Amazonská nížina, Gran Chaco, Pampas a i.). S týmto územím spája Andy zložitý systém rozľahlých povodí najväčších riek Južnej Ameriky, medzi ktorými dominuje predovšetkým povodie Amazonky (na severe).

Rozmanitosť prírodného prostredia, podmienená najmä tým, že Andy majú pestrú geologickú štruktúru, polohu a nadmorskú výšku a že sa rozprestierajú od 10° severnej zemepisnej šírky za 50° južnej zemepisnej šírky, umožňuje rozdeliť Andy na základe rôznych kritérií. Na najvšeobecnejšej úrovni sa delia na Severné Andy, Centrálne Andy a Južné Andy.

K Severným Andám patria Karibské Andy (najvyšší vrch Naiguatá, 2 765 m n. m.), ktoré sú najmladšou časťou celého andského systému, Kolumbijsko-venezuelské Andy (Cristóbal Colón, 5 775 m n. m.), ktorých priebeh pripomína peň stromu s troma konármi, Ekvádorské Andy (Chimborazo, 6 267 m n. m.) s viac ako 25 činnými sopkami a Peruánske Andy (Huascarán, 6 768 m n. m.), pre ktoré je charakteristická veľká členitosť reliéfu, výskyt náhorných plošín a absencia činných sopiek. Centrálne Andy sa rozkladajú najmä na území Bolívie, Čile a sev. Argentíny medzi 14° 30’ a 28° južnej zemepisnej šírky (v dĺžke asi 800 km). Tvoria osobitný typ krajiny bezodtokových kotlín obklopených na západe i na východe horskými pásmami. Najväčšiu výšku dosahujú na území Bolívie (Illampu, 6 485 m n. m.). K Centrálnym Andám patrí púšť Atacama i najväčšie jazero Južnej Ameriky Titicaca. Južné Andy sa rozkladajú na juhu od 28° južnej zemepisnej šírky na území Čile a Argentíny. Patria k nim Čilsko-argentínske Andy (Aconcagua) rozčlenené na tri pásma a prebiehajúce zo severu na juh a Patagónske Andy (San Valentin, 4 058 m n. m.), ktoré sú budované najstaršími horninami a napriek priemernej výške 2 000 m n. m. majú (na juhu) viaceré firnové polia a ľadovce.

Andy sú výraznou prírodnou bariérou (najmä klimatickou). Ukrývajú veľké zásoby nerastných surovín. Ich náhorné plošiny sú miestami husto osídlené a hospodársky intenzívne využívané. V smere západ – východ ich pretína len niekoľko komunikačných koridorov, zo severu na juh nimi prechádza trasa Panamerickej diaľnice.

Andy boli vyvrásnené v alpskej orogenéze, sú budované kryštalickými prekambrickými a paleozoickými horninami i sedimentárnymi horninami paleozoického, mezozoického a terciérneho veku prestúpenými intrúziami granitov. Prechádzajú všetkými podnebnými pásmami Južnej Ameriky. Najvyššie časti majú vysokohorskú, chladnú klímu; ročný úhrn zrážok na severe do 10 000 mm (na záp. svahoch), medzi 5 – 30° južnej zemepisnej šírky menej ako 200 mm v záp. časti Ánd (na púšti Atacama do 20 mm) a viac ako 500 mm (v Peru viac ako 1 000 mm) vo vých. časti; na juhu od 35° južnej zemepisnej šírky viac ako 2 000 mm na záp. svahoch (v Patagónskych Andách miestami do 5 000 mm) a menej ako 300 mm na vých. svahoch. Snežná čiara prebieha na severe vo výške 4 800 – 5 000 m n. m., na rovníku vo výške 4 000 – 4 500 m n. m., v okolí obratníka Kozorožca okolo 6 300 m n. m., na juhu klesá do 1 000 – 600 m n. m.

Vo vých. časti pramenia početné prítoky Orinoca, pramenné rieky Amazonky a mnoho jej prítokov, prítoky riek Paraguaj a Uruguaj, ako i rieky priamo tečúce do Atlantického oceána (Colorado, Negro, Chubut a i.). Záp. svahy Ánd sú mnohými krátkymi riekami (Loa, Bío Bío a i.) odvodňované do Tichého oceána; v Kolumbijsko-venezuelských Andách pramení rieka Magdaléna ústiaca do Karibského mora; početné jazerá, najmä na juhu. Značnú časť Ánd pokrývajú lesy (na severe vlhké vždyzelené rovníkové, vyššie vždyzelené horské), nad nimi vlhké trávnaté formácie; na juhu vždyzelené listnaté a zmiešané lesy s hojným výskytom buka a araukárií, ako aj stepná vegetácia; v Centrálnych Andách prevaha xerofilnej vegetácie, najmä polopúšťovej, trávnato-krovinaté formácie (puna) a stepná vegetácia.

Amazonská nížina

Amazonská nížina — najrozľahlejšia nížina na svete (asi 5 mil. km2) rozkladajúca sa v rovníkovom pásme Južnej Ameriky. Zo severu ju ohraničuje Guyanská vysočina, zo západu chrbty Ánd, z juhu Brazílska vysočina. Rozprestiera sa najmä na území Brazílie, jej záp. časti zasahujú do Kolumbie a Peru. Plochý povrch je rozčlenený desiatkami širokých riečnych dolín. Osou nížiny je rieka Amazonka. Pokrývajú ju ťažko priechodné rovníkové pralesy. Patrí k najmenej preskúmaným oblastiam sveta. Na jej území dodnes žijú primitívne indiánske kmene, ktoré takmer nemajú kontakty so súčasnou civilizáciou. Pralesy Amazonskej nížiny sú dôležitou zásobárňou dreva a celosvetovým významným producentom ozónu. Strediskami sú prístavy na rieke Amazonka (Óbidos, Manaus, Iquitos a i.).