Vyhľadávanie podľa kategórií: chémia – chémia pohonných látok

Zobrazené heslá 1 – 11 z celkového počtu 11 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

ANABEX

ANABEX® — registrovaná ochranná známka Skupiny spoločností a podnikov Slovnaft pre prísady do ropných výrobkov. Prvá prísada s týmto názvom ANABEX®-99 chránila pred poškodením sedlá výfukových ventilov automobilov používajúcich bezolovnatý benzín, ktoré boli konštruované na prevádzku na benzín obsahujúci olovnaté antidetonátory. Prísada ANABEX®-99 sa používala v období 1992 – 2005 pri výrobe bezolovnatých benzínov radu UNI (UNIbenzín 91 a UNIsuper 95), ktoré úplne nahradili olovnaté benzíny. R. 1995 patrilo Slovensko medzi prvých päť štátov v Európe, v ktorých sa používali výhradne bezolovnaté automobilové benzíny. Zriedený roztok prísady ANABEX®-99 vo forme malospotrebiteľského balenia sa označoval ako ANABEX®-UNI. Aktívnou zložkou prísady ANABEX®-99 boli alkalické soli (sodné, neskôr draselné) alkylaryldikarboxylových kyselín. Názov ANABEX vznikol z pôvodne používaného názvu tejto skupiny produktov (Aditíva do motorovej NAfty a automobilových BEnzínov).

antidetonátory

antidetonátory [gr. + lat.], antidetonačné prísady — látky potláčajúce detonačné spaľovanie automobilových a leteckých benzínov, a tak zvyšujúce ich oktánové číslo. Antidetonátory sú organické zlúčeniny (anilín, N-metylanilín) alebo organokovové zlúčeniny niklu (tetrakarbonyl niklu), mangánu ((metylcyklopentadienyl)trikarbonylmangán, MMT), olova (tetraetylolovo, TEO; tetrametylolovo, TMO) alebo železa (ferocén, pentakarbonyl železa). Uplatnenie našli iba TEO, TMO a MMT. Benzíny obsahujúce tetralkylderiváty olova (TEO, TMO) sa označovali ako olovnaté benzíny. Pridávanie olovnatých zlúčenín do automobilových benzínov je od 2000 v Európe zakázané.

antikorodanty

antikorodanty [gr. + lat.], antikorózne prísady — látky pridávané do korózneho prostredia v takej nízkej koncentrácii, že podstatne nemenia jeho zloženie, ale výrazne znižujú mieru napadnutia kovov koróziou. Podľa mechanizmu pôsobenia sa rozlišujú chemické, povrchovo adsorpčné a difúzne antikorodanty. Typickým chemickým antikorodantom je hydrazín, ktorý sa používa v parovodných okruhoch elektrární a teplární. Reaguje s kyslíkom rozpusteným vo vode na dusík a vodu a súčasne redukuje oxid železitý Fe2O3 na stenách potrubí na stály oxid železnato-diželezitý Fe3O4. Antikorózne účinky majú viaceré typy tenzidov, ktorých polárna časť molekuly (amino-, alkoxy- alebo amidoskupina) atakuje kovový povrch a nepolárna časť (dlhý alkyl) zabraňuje prístupu látky spôsobujúcej koróziu ku kovovému povrchu. Antikorózne pôsobia aj soli kyseliny benzoovej, deriváty cyklohexylamínu, niektoré nitroalkány, kaptax a i.

antioxidanty

antioxidanty [gr.], antioxidačné prísady — prírodné alebo syntetické zlúčeniny, inhibítory oxidácie, ktoré svojou prítomnosťou už v nízkych koncentráciách bránia samovoľnej oxidácii potravín, polymérov (plastov, gumy), motorových olejov, pohonných látok, kozmetických výrobkov atď., čím prispievajú k zachovaniu ich pôvodných fyzikálnych a chemických vlastností.

Samovoľná oxidácia, reakcia so vzdušným kyslíkom, prebieha reťazovým radikálovým mechanizmom. Značne je urýchľovaná teplom, ultrafialovým žiarením, katalytickým pôsobením kovov a v oxidačnom procese vznikajúcimi hydroperoxidmi. Antioxidanty zachytávajú voľné radikály (lapače radikálov), neradikálovo rozkladajú hydroperoxidy alebo dezaktivujú kovové katalyzátory. Ako lapače peroxylových radikálov pôsobia deriváty priestorovo tienených fenolov (2,6-diterc-butyl-4-metylfenol), aromatické amíny (N,N-difenyl-p-fenyléndiamín) a deriváty 2,2,6,6-tetrametylpiperidínu. Na eliminovanie iniciačného účinku hydroperoxidov sa používajú tioétery (estery kyseliny 3,3’-tiodipropiónovej) a alkyl, resp. arylfosfity. Tretiu skupiny tvoria látky (hydrazidy kyselín, polyhydrazidy, melamín, benzotriazoly), ktoré s kovmi dávajú neaktívne komplexy. Vhodnou kombináciou antioxidantov, často aj s fotostabilizátormi, sa dosahuje synergický efekt v predĺžení životnosti chránených výrobkov z organických látok.

Mnohé požívatiny obsahujú prirodzené antioxidanty, ako sú napr. flavonoidy, látky trieslovinovej povahy, najmä deriváty kyseliny kávovej (3,4-dihydroxyškoricovej), kyseliny askorbovej (vitamín C) a i. Viaceré sú obsiahnuté v koreninách (majorán, šalvia), ale prirodzené antioxidanty väčšinou nemajú stále zloženie, izoláciou sa stávajú menej účinnými a sú drahé. Preto sa na stabilizáciu presne vymedzeného sortimentu potravinárskych produktov používajú povolené antioxidanty, ako sú tokoferoly (vitamín E), kyselina askorbová, estery kyseliny galovej, BHT (butylovaný hydroxytoluén), BHA (butylovaný hydroxyanizol) a i. Oxidácia potravín sa dá spomaliť aj obmedzením prístupu kyslíka a rušením funkcie enzýmov v potravinách (balenie potravín, máčanie v roztoku soli alebo kyseliny citrónovej, tepelná inaktivácia, blanšírovanie ovocia a zeleniny ap.). Do kozmetických výrobkov sa pridáva komplex kozmeticky účinných látok s antioxidačnými vlastnosťami (vitamíny E, C, A, β-karotén, selén, enzým superoxiddismutáza), ktorý odstraňuje voľné radikály na povrchu a vnútri kože vznikajúce ako produkty metabolizmu, vplyvom slnečného žiarenia, znečisteného životného prostredia atď.

ARAL AG

ARAL AG — nemecká a. s. podnikajúca v oblasti výroby a distribúcie motorových palív, mazacích olejov a aromatických uhľovodíkov. Založená 1898 v Bochume pod názvom Westdeutsche Benzol-Verkaufsvereinigung (B. V.) 13 uhoľnými spoločnosťami hľadajúcimi odbyt pre benzén, vedľajší produkt koksovania uhlia. Rozvoj spoločnosti bol spojený s rastom počtu automobilov v Nemecku (1927 prevádzkovaných 1 500 čerpacích staníc, 1937 už 10-tis.). Od 2001 súčasť medzinárodného koncernu BP plc (→ British Petroleum) v Nemecku (Deutsche BP AG, so sídlom v Hamburgu). Zn. ARAL zavedená 1924 je kombináciou prvých slabík zlúčenín nachádzajúcich sa v palivách: aromatické a alifatické uhľovodíky.

asfalt

asfalt [gr.] — čierna plastická až tvrdá a krehká zmes zlúčenín (najmä oligomérnych asfalténov rozpustených v olejových podieloch); živica. Zahrievaním sa postupne roztápa. Vyskytuje sa v prírode (prírodný asfalt) alebo vzniká ako destilačný zvyšok pri destilácii ropy (ropný asfalt). Prírodný asfalt obsahuje asi 84 % uhlíka, 10 % vodíka, 6 % kyslíka, zvyčajne i anorganické prímesi (piesok, úlomky hornín, vodu, plyny, síru a niekedy stopy uránu) a môže byť nasiaknutý v horninách. Vzniká okysličovaním ťažkej ropy a i. tekutých živíc. V prírode impregnuje pórovité horniny (piesky, pieskovce, štrky, niekedy vápence). Významné ložiská sú na juhu Trinidadu (100 × 800 m, hrúbka asi 60 m), kde tvorí asfaltové jazerá, ďalej v Peru, Venezuele, Mexiku, USA, Kanade, Francúzsku, Izraeli, Sýrii. Na Slovensku sa vyskytuje v triasových dolomitoch pri Varíne, kde sa aj ťažil.

Asfalt sa používa ako izolačný materiál v stavebníctve (na izoláciu pozemných a inžinierskych stavieb proti vode a vlhkosti), na výrobu izolačných dosák a lakov, a najmä na stavbu ciest. Dôležitými charakteristikami jeho fyzikálnych vlastností sú bod mäknutia, bod lámavosti, duktilita a penetrácia. Zvýšenie tvrdosti a bodu mäknutia asfaltov sa dosahuje oxidáciou ropného asfaltu prefúkavaním vzduchom za zvýšenej teploty. Oxidovaný asfalt sa používa na výrobu tvrdších druhov cestných a izolačných asfaltov. Cestný asfalt sa zvyčajne mieša s kamenivom; na zlepšenie priľnavosti asfaltu ku kamenivu sa najčastejšie používajú vyššie alifatické amíny. Prísadami (polyetylén, polypropylén alebo polybutén, resp. kopolyméry styrénu) sa zlepšujú mechanické vlastnosti asfaltu, čo sa využíva pri výstavbe veľmi namáhaných cestných úsekov (napr. križovatiek).

asfaltény

asfaltény — zložky ropy, ktoré sa pri jej destilácii koncentrujú v destilačnom zvyšku; čierna tuhá látka nerozpustná v alkánoch, ale rozpustná v benzéne. Asfaltény obsahujú predovšetkým polykondenzované aromatické a heterocyklické zlúčeniny (s vysokým obsahom kyslíka, dusíka a síry). Sú aj súčasťou prírodných asfaltov a uhlia (→ bitúmeny).

Bajus, Martin

Bajus, Martin, 30. 1. 1943 Vojčice, okres Trebišov — slovenský chemik. R. 1966 – 2014 pôsobil na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave; 1989 DrSc., 1995 profesor. Absolvoval dlhodobé študijno-prednáškové pobyty v Eindhovene (Holandsko), Calgary a Ottawe (Kanada) i niekoľko stáži v zahraničných firmách (USA, Nemecko).

Venoval sa problematike spracovania ropy na ekologické palivá a petrochemikálie. Osobitne významný je jeho prínos do teórie pyrolýzy uhľovodíkov, patrí k zakladateľom školy pyrolýzy na STU v Bratislave. Úzko spolupracoval s poprednými chemickými pracoviskami na viacerých projektoch (Slovnaft, a. s.; VÚRUP, a. s.; Ekoil, a. s.; Chemopetrol, a.s.), viaceré poznatky boli aplikované v priemyselnej praxi, o. i. priemyselná reálizácia navrhovaných chemických technológií recyklácie odpadov
– originálny proces hĺbkového termického krakovania odpadov s aktiváciou realizovaný na Slovensku v Mliečanoch pri Dunajskej Strede (materiálová recyklácia ojazdených pneumatík).

Autor a spoluautor 314 odborných vedeckých prác so značným citačným ohlasom, 47 patentov, 5 monografii, napr. Sulfur Reports (1989), Bibliografia 1966 2008, Uhľovodíkové technológie (2013), a 10 vysokoškolských učebníc a skrípt, napr. Petrochémia (1989), Organická technológia a petrochémia: uhľovodíkové technológie (2002). Nositeľ viacerých významných ocenení.

bod lámavosti

bod lámavosti — najvyššia teplota, pri ktorej ochladená vrstva asfaltu, nanesená na oceľový pliešok a prehýbaná, praskne. Stanovenie bodu lámavosti sa vykonáva podľa technických noriem a používa sa na charakterizovanie krehkosti asfaltov pri nízkych teplotách.

katalyzátor

katalyzátor [gr.] —

1. látka, ktorá sa zúčastňuje chemickej reakcie a urýchľuje ju (→ katalýza), po reakcii však zostáva nezmenená. Katalyzátor znižuje aktivačnú energiu reakcie, čo má za následok zvýšenie jej rýchlosti, ale neovplyvňuje zloženie reakčnej zmesi po ustálení rovnováhy (rovnovážnu konštantu). Účinnosť katalyzátora sa posudzuje na základe jeho aktivity (→ aktivita katalyzátora, → enzýmová aktivita). Najmä v priemysle sa na charakterizovanie aktivity katalyzátora používajú čísla TON a TOF. Číslo TON (angl. turnover number) ako pomer mólov substrátu a katalyzátora vyjadruje, koľko katalytických cyklov (vytvorenie medziproduktu, jeho rozpad za vzniku produktu, uvoľnenie katalyzátora) prebehne na jednej molekule katalyzátora, kým stratí aktivitu. Číslo TOF (angl. turnover frequency) vyjadruje, koľko katalytických cyklov prebehne na molekule katalyzátora za jednotku času.

Katalyzátor zúčastňujúci sa homogénnej katalýzy sa označuje ako homogénny, katalyzátor zúčastňujúci sa heterogénnej katalýzy ako heterogénny. K homogénnym katalyzátorom patria Brønstedove a Lewisove kyseliny a bázy, organické zlúčeniny (organokatalyzátory) a i., k heterogénnym katalyzátorom prechodné kovy, ich oxidy a komplexy, povrchovo aktívne látky tvoriace micely a i. Heterogénne katalyzátory sú najčastejšie tuhé látky nerozpustné v reakčnej zmesi, ich pôsobenie je založené na adsorpcii reaktantov na ich povrchu v aktívnych miestach. Účinnosť heterogénnych katalyzátorov je možné zvýšiť ich dispergovaním, pôsobením tepla, svetla, mikrovlnného žiarenia alebo ultrazvuku, ale aj pomocou aktivátorov (→ aktivácia, význam 3); napr. metalocénové katalyzátory pri výrobe polypropylénu sa aktivujú metylalumoxánom (MAO, zlúčenina obsahujúca oligomérne reťazce [–Al(CH3)–O–]n). Heterogénny katalyzátor možno vytvoriť aj naviazaním homogénneho katalyzátora na nerozpustný nosič (oxid kremičitý, magnetit, nerozpustný polymér). Osobitným druhom katalyzátora sú enzýmy, ktoré katalyzujú biochemické reakcie v živých systémoch, využívajú sa však aj v priemyselných procesoch.

V chemickom priemysle sa uplatňujú katalyzátory hydrogenácií (napr. Adkinsov katalyzátor, Wilkinsonov katalyzátor, Raneyho kovy), katalyzátory polymerizačných reakcií (→ Zieglerove-Nattove katalyzátory) a i. Zvlášť veľký význam majú katalyzátory pri spracovaní ropy a pri výrobe motorových palív. Pri štiepení dlhých reťazcov uhľovodíkov získaných z ropy na kratšie a viac rozvetvené reťazce (krakovanie) sa používajú syntetické hlinitokremičitanové (zeolitové) katalyzátory. Pri hydrogenačnom krakovaní sa ako katalyzátory uplatňujú oxidy alebo sulfidy prechodných kovov (Co, Mo, Ni, W) a katalyzátory kyslého charakteru (Al2O3, SiO2–TiO2, zeolity a i.). Pri reformovaní je katalyzátorom dispergovaná platina nanesená na málo hydratovaný oxid hlinitý alebo na hlinitokremičitan. Katalyzátory na báze kobaltu a železa sa využívajú pri Fischerovej-Tropschovej syntéze.

Látky, ktoré aktivitu katalyzátora nevratne znižujú (môže aj zaniknúť), sa nazývajú katalyzátorové jedy (→ dezaktivácia katalyzátora). Opak inhibítor;

2. zaužívaný nesprávny názov katalytického konvertora výfukových plynov.