Ďaleký východ — súhrnné označenie krajín východnej Ázie pozdĺž pobrežia Tichého oceána najčastejšie zahŕňajúce Japonsko, KĽDR, Kórejskú republiku, východnú časť Číny s Taiwanom a severovýchodné územie Ruska (časť Sibíri na východ od rieky Leny). V širšom zmysle sa vzťahuje aj na štáty juhovýchodnej Ázie; v užšom zmysle sa za Ďaleký východ považuje severovýchodné územie Ruska (Daľnij Vostok).

Pojem Ďaleký východ vychádza z eurocentristického názoru na svet, z dnes už prekonanej predstavy o Európe ako o strede sveta. Preto je v súčasnosti vhodnejšie používať označenie východná Ázia.

Politický vývoj krajín na tomto území mal tri fázy: 1. vytvorenie samostatného spoločenského systému (najmä v Číne, Japonsku a Kórei); 2. kolonizácia európskymi štátmi (najmä Spojeným kráľovstvom); 3. vytvorenie samostatných štátov s hľadaním vlastnej cesty vývoja, inej ako v Európe. Politický vývoj bol výrazne ovplyvnený dlhou históriou ich vlastnej štátnosti (Čína, Japonsko, Kórea) a domácimi náboženstvami (šintoizmus, buddhizmus, konfucianizmus a i.). V 20. stor. do politického vývoja výraznejšie vstúpilo Japonsko pokusom o pripojenie celého kontinentálneho tichomorského pobrežia. Vojenskou porážkou Japonska v 2. svetovej vojne sa táto etapa skončila. Väčšina krajín Ďalekého východu využíva niektoré atribúty politického pluralizmu (parlament, volebný systém, rozdelenie moci medzi legislatívu a exekutívu), domáce náboženstvá však vytvárajú iný hodnotový systém, preto je fungovanie tradičných politických inštitúcií odlišné. V krajinách Ďalekého východu sú silné tradície politického centralizmu a totalitarizmu, ktoré sú konfrontované s uznaním ekonomického liberalizmu (slobodný trh, súkromné vlastníctvo). Európskemu chápaniu politického pluralizmu je najbližší systém v Japonsku. Krajiny Ďalekého východu sa výraznejšie orientujú na uchovanie mieru a nízku angažovanosť vo vojenských zoskupeniach (výnimkou bola východná Sibír ako súčasť bývalého Sovietskeho zväzu). Zvláštnosťou Ďalekého východu bolo rozdelenie niektorých krajín (Kórea, Vietnam, Čína) na dve časti s opačnou politickou orientáciou, ako aj zachovanie malých častí krajín v pôvodne koloniálnej závislosti oddelene od územia suverénneho národa (Hongkong pod správou Spojeného kráľovstva, vrátený Číne v roku 1997; Macao pod správou Portugalska, vrátené Číne v roku 1999).