Amudarja, gr. Oxos, lat. Oxus — rieka v Strednej Ázii v Uzbekistane a Turkménsku, v dĺžke 300 km hraničná rieka s Afganistanom; vzniká sútokom ľadovcových riek Pjandž (Pamír) a Vachš (Alajský chrbát); dĺžka 1 415 km, rozloha povodia 309-tis. km², priemerný ročný prietok 2 500 m³/s (najvodnatejšia rieka Strednej Ázie). Preteká púšťovou oblasťou Turanskej nížiny, kde oddeľuje púšte Karakum a Kyzylkum. Tu stráca tretinu vody vyparovaním a vsakovaním. Vyznačuje sa veľkým množstvom splavenín, s tým súvisiacimi zmenami v sieti ramien a veľkou kalnosťou, až 3,3 kg kalu na m³ vody (dvakrát viac ako Níl). Využíva sa na zavlažovanie (Karakumský prieplav a Amu-Bucharský prieplav) v oblasti s pestovaním bavlníka. Ústi do Aralského jazera rozsiahlou, asi 380 km dlhou dvojstupňovou deltou, ktorej mnohé ramená zanikajú v suchých oblastiach a odvádzajú vodu len pri maximálnych vodnostiach. Jarné povodne sú spôsobené topením snehu (apríl – máj), letné topením ľadovcov (jún – júl). Na dolnom toku každoročne zamŕza na 3 – 4 mesiace.

Harírúd, turkménsky Tedžen, historicky Arius — rieka v Afganistane a Turkménsku, čiastočne tvorí hranicu medzi Afganistanom a Iránom a medzi Iránom a Turkménskom; dĺžka 1 150 km, rozloha povodia 70 600 km². Pramení v centrálnej časti Afganistanu na západnom okraji Hindúkuša v pásme Kúhe Bábá vo výške okolo 3 000 m n. m. Na hornom toku preteká úzkou horskou dolinou s prahmi a vodopádmi, na dolnom toku tečie širokou dolinou cez Turanskú nížinu, rozdeľuje sa na niekoľko ramien a zaniká v pieskoch púšte Karakum. Využívaná na zavlažovanie. Na rieke leží mesto Tedžen (Turkménsko), v jej doline mesto Herát (Afganistan).

Karakumský prieplav — vodný kanál v Turkménsku v juž. časti púšte Karakum začínajúci sa v blízkosti mesta Kerki a odvádzajúci vody Amudarje na juž. časť územia; dĺžka 1 445 km, prietok v hornej časti kanála 600 m³/s. Budovaný 1954 – 88. Slúži na zavlažovanie (zásobuje zavlažovacie systémy riek Murgab, Tedžen a i., jeden z najdlhších zavlažovacích kanálov na svete), na zásobovanie vodou na ňom ležiacich miest, na prepravu (splavný 450 km) i na rybolov. Na jeho hornom úseku vznikla začiatkom 21. stor. najväčšia priehrada Turkménska. Popri kanáli vedie významná železničná trať krajiny. Na Karakumskom prieplave leží hlavné mesto Turkménska Ašchabad.

Kaspické more — bezodtokové slané jazero, najväčšie jazero na svete ležiace v rozsiahlej, tektonicky podmienenej depresii na hranici medzi Európou a Áziou, jeho pobrežie patrí Rusku, Azerbajdžanu, Iránu, Turkménsku a Kazachstanu. Kaspické more je pretiahnutého tvaru v smere sever – juh; dĺžka 1 030 km, šírka 435 km, rozloha 371 000 km², priemerná hĺbka 184 m, maximálna hĺbka 1 026 m (v juž. časti), objem okolo 78 000 km³ (40 – 44 % objemu jazernej vody na svete). Jeho hladina leží 28 m pod úrovňou mora a jeho pobrežie je najnižším miestom európskeho svetadielu (→ Kaspická preliačina). Teplota vrchných vrstiev vody v zime od 0 °C na severe cez 2 – 3 °C v strede do 12 – 13 °C na juhu, sev. časť zamŕza od konca decembra do apríla; teplota v lete od 22 – 25 °C pri vých. pobreží do 27 – 30 °C pri záp. pobreží.

Do Kaspického mora sa vlieva viac ako 130 riek, najväčšia je Volga (80 % z celkového objemu pritekajúcej vody), ďalej Ural, Terek a Kura. Viacero menších ostrovov najmä na severe (rozloha okolo 2 000 km²). Slanosť 12,6 – 13,2 ‰, na severe len 1 – 8 ‰ (pri ústí Volgy 0,3 ‰), v zálivoch spojených s Kaspickým morom len úzkymi prielivmi oveľa vyššia (v zálive Kara-Bogaz-Gol 305 ‰).

Kaspické more je reliktné jazero, zvyšok historického oceána Téthys, jeho rozloha sa zmenšuje (424 300 km², 1930; 371 000 km² v súčasnosti), k poslednému výraznému zmenšeniu došlo 1929 – 77 (hladina klesla o 3,1 m) najmä v dôsledku antropogénnej činnosti (zvýšenému využívaniu vôd Volgy na zavlažovanie a priemyselnú výrobu), 1977 – 95 hladina stúpala, odvtedy dochádza iba k menším osciláciám.

Rozvinutý rybolov (lovisko najväčšej jeseterovitej ryby vyzy, významného zdroja kaviáru), na pobreží a z jeho dna ťažba ropy (náleziská Tengiz, Uzeň, Karačaganak – Kazachstan; Apšeronský polostrov – Azerbajdžan; Machačkala – Rusko) a zemného plynu (Astrachánske nálezisko – Rusko; Karačaganak – Kazachstan), mirabilitu (záliv Kara-Bogaz-Gol); dôležitá dopravná funkcia (sústavou vodných diel spojené s Azovským morom, Čiernym morom, Bielym morom a Baltským morom), hlavné prístavy: Astrachán, Machačkala (Rusko), Türkmenbašy (Turkménsko), Aqtaw (Kazachstan), Baku (Azerbajdžan), Enzeli, Bandar-e Torkeman (Irán).

Právny štatút Kaspického mora, t. j. či ide o more alebo o medzinárodné jazero, je predmetom sporov medzi krajinami, ktoré k nemu majú prístup. Ak by po vyriešení týchto sporov bolo považované za jazero, bolo by rozdelené na príslušné zóny patriace jednotlivým štátom (existujú tri princípy delenia medzinárodných jazier), ak za more, podliehalo by morskému právu a príslušným krajinám by patrili teritoriálne vody (prímorské pásmo medzi základnou líniou pobrežia štátu a otvoreným morom s maximálnou šírkou 12 námorných míľ) a výhradná hospodárska zóna (časť mora do vzdialenosti 200 námorných míľ od pobrežia štátu, v ktorom má daný štát výlučné právo využívať všetky prírodné zdroje na dne, pod ním, vo vode, na hladine i vo vzduchu, ako aj právo na vedecký výskum a organizovanie ochrany). Doriešenie tejto otázky by pomohlo vyriešiť i problémy zúčastnených krajín vo viacerých oblastiach, najmä prístup k ložiskám nerastných surovín (najmä k rope a zemnému plynu), možnosť rybolovu a prístup k medzinárodným vodám (prostredníctvom Volgy a prieplavov k Baltskému a Čiernemu moru).