Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Ázia - Nepál

Zobrazené heslá 1 – 8 z celkového počtu 8 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

Annapurna

Annapurna — horský masív v Himalájach v str. časti Nepálu. Najvyšším vrcholom je Annapurna 1 s výškou 8 091 m n. m. (siedmy najvyšší štít sveta). Budovaný kryštalickými horninami, pokrytý večným snehom a ľadovcami. Dobytý 1950 francúzskou výpravou pod vedením Mauricea Herzoga (*1919, †2012) ako prvý osemtisícmetrový vrch.

Gandak

Gandak — rieka v strednom Nepále a severnej Indii, ľavostranný prítok Gangy; dĺžka 690 km, rozloha povodia 46 300 km2. Vzniká v Nepále v centrálnej časti Vysokých Himalájí sútokom viacerých zdrojníc, medzi vrchmi Annapurna (8 091 m n. m.) na východe a Dhaulágiri (8 167 m n. m.) na západe preteká hlbokou prelomovou antecedentnou dolinou, po opustení horského územia tečie Ingogangskou nížinou, do Gangy sa vlieva pri meste Patna. Využíva sa na zavlažovanie, splavovanie dreva, na lodnú dopravu miestneho významu i energeticky (na území Nepálu sa nachádza viacero vodných elektrární). Rieka spôsobuje časté katastrofálne záplavy, na nepálsko-indickej hranici bola vybudovaná retenčná nádrž. Rieka tečie okrajom národných parkov Čitván (Nepál) a Valmiki (India).

Kančendžonga

Kančendžonga, aj Kančendžunga, angl. Kangchenjunga, hindsky Káčaňdžunga, nepálsky Kanchendzönga — horský masív vo vých. časti Vysokých Himalájí na hranici Indie (členský štát Sikkim) a Nepálu sev. od mesta Dárdžiling. Budovaný prekambrickými rulami a metamorfovanými bridlicami, ako aj vyvretými horninami. Skladá sa z hlavného štítu (8 586 m n. m.; tretí najvyšší vrch na svete, druhý najvyšší v Nepále, najvyšší v Indii) a zo štyroch vedľajších štítov: Západná Kančendžonga (8 505 m n. m.), Stredná Kančendžonga (8 482 m n. m.), Južná Kančendžonga (8 494 m n. m.), Kangbachen (7 903 m n. m.). Na svahoch večný sneh a ľadovce. Hlavný štít dobyli 1955 britskí horolezci George Christopher Band (*1929, †2011) a Joseph (Joe) Brown (*1930). Slovenský prvovýstup uskutočnili 1981 J. Psotka a Ľudovít Záhoranský (*1939). Horolezci obvykle dodržiavajú požiadavku sikkimských duchovných, aby nevystúpili až na vrchol, ale zastavili sa niekoľko metrov pod ním. Do 1852 bola Kančendžonga považovaná za najvyšší štít na svete.

Kárnali

Kárnali — názov horného toku rieky Ghágra.

Káthmandu

Káthmandu, Údolie Káthmandu — medzihorská kotlina v str. časti Nepálu medzi pohorím Mahábhárat na juhu a Himalájami na severe vo výškach 1 300 – 1 500 m n. m. Predstavuje tektonickú depresiu vyplnenú glaciálnymi a nivnými sedimentmi. Subtropické monzúnové podnebie (horský variant), priemerná teplota v januári 7 °C, v júni 24 °C, priemerný ročný úhrn zrážok okolo 800 mm. Najväčšou riekou pretekajúcou územím je Bagmati (prítok Gangy). Zvyšky subtropických lesov so zastúpením bambusu, santalu a i. Husto zaľudnené a intenzívne poľnohospodársky využívané územie (najmä terasové pestovanie ryže); turistická oblasť. V severozáp. časti leží hlavné mesto Nepálu Káthmandu a mestá Pathán a Bhádgáon nachádzajúce sa v jeho aglomerácii.

Hlavné náboženské a kultúrne centrum krajiny s mnohými stavebnými pamiatkami, najstaršie osídlená oblasť Nepálu. V minulosti tam vznikla charakteristická sakrálna (buddhistické a hinduistické chrámy a kláštory) i profánna (paláce, obytné domy) architektúra, ktorá je typická spojením vplyvov a foriem z viacerých oblastí Ázie do originálneho architektonického štýlu (prechádzali tadiaľ významné obchodné cesty cez Himaláje, ktoré spájali Indiu a Čínu). V oblasti sa nachádza okolo 130 významných architektonických pamiatok. Z hľadiska vývinu architektúry sa za vrcholné pokladá obdobie 1500 – 1800, keď vznikli najvýznamnejšie pamiatky architektúry Névárov (pôvodné miestne obyvateľstvo, tzv. névárska architektúra). R. 1979 bolo 7 komplexov pamiatok v Údolí Káthmandu zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO: v meste Káthmandu tri komplexy pamiatok, v meste Pathán námestie Durbar (Palácové námestie) s palácovým komplexom vládcov dynastie Mallovcov (budovaný 1668 – 1734) so záhradami, viacerými chrámami a svätyňami (svätyňa bohyne Talédžu, 1667) a v meste Bhádgáon námestie Durbar (Palácové námestie) s palácovým komplexom vládcov dynastie Mallovcov (budovaný od 13. do 18. stor., najstarší v Údolí Káthmandu) s tzv. Palácom 55 okien (15. stor., prestavaný v 17. stor.), s bránami (Levia, koniec 17. stor.; Zlatá, polovica 18. stor., s podobizňou bohyne Táledžu s 10 rukami a 4 hlavami) a viacerými chrámami (svätyňa bohyne Táledžu, 14. stor.; chrám Dattatraja, 1427, zasvätený hinduistickej trojici Brahmovi, Višnuovi a Šivovi; chrám boha Bhímséna, 1657; a i.), kláštorný príbytok kňazov Pudžari math (18. stor., reštaurovaný 1972) a i.; na vyvýšenine západne od Káthmandu buddhistická stúpa a chrámy Svajambhúnáth (založená začiatkom 5. stor., vybudovaná okolo 640); na vyvýšenine vo východnej časti Údolia Káthmandu v dedine Čangu hinduistický chrámový komplex Čangu Nárájan zasvätený Višnuovi Nárájanovi (pagoda vybudovaná 1702 na mieste staršej svätyne zo 4. stor.; lokalita je posvätným miestom buddhistov). Viaceré pamiatky zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO (najmä v meste Káthmandu) boli 2015 deštruované ničivým zemetrasením.

Káthmandu

Káthmandu, Káthmándú — hlavné mesto Nepálu na úpätí Himalájí v severozápadnej časti kotliny Káthmandu (aj Údolie Káthmandu), 1 360 m n. m.; 998-tis. obyvateľov, aglomerácia (spojenie s mestami Pathán, Bhádgáon a s viacerými menšími mestami) 1,908 mil. obyvateľov (2012). Hospodárske a kultúrne centrum krajiny, sídlo viacerých bánk a finančných inštitúcií. Priemysel textilný (bavlnársky, spracovanie juty), potravinársky (lúparne ryže, cukrovary a i.), drevársky, stavebných materiálov, obuvnícky; rozvinuté remeslá s tradičnou výrobou nepálskeho papiera, tzv. papiera lokta (vyrábaný z lykovca Daphne bholua a Daphne papyracea), pašmíny (druh kašmíru), ako aj rezbárskych, hrnčiarskych a i. produktov. Turistické stredisko medzinárodného významu. Významný cestný uzol, diaľnicou Tribhuvan je Káthmandu spojené s priemyselným strediskom Hetauda a s pohraničnými mestami Birgaňdž (na území Nepálu) a Raxaul (na území Indie), diaľnicou Prithví s druhým najväčším mestom Nepálu Pokhara, cestné spojenie s hraničným priechodom do Číny Kodari; južne od mesta medzinárodné letisko. Severne od Káthmandu na rieke Trishuli je vybudovaná priehrada s hydroelektrárňou. Mestom preteká osem riek, z ktorých najväčšia je Bagmati (prítok Gangy). Východiskové miesto expedícií do Himalájí.

Najstaršie osídlenie oblasti je doložené v 7. stor. pred n. l., keď tam vznikol prvý štátny útvar Kirátov (etnikum mongolského pôvodu). R. 723 tam bolo založené sídelné mesto s názvom Maňdžupathán (na mieste osady z 2. stor. n. l.). V období politickej roztrieštenosti na jednotlivé kniežatstvá za éry dynastie Thákurovcov (879 – 1200) a Mallovcov (1200 – 1768) slúžilo spolu so susednými mestami Pathán a Bhádgáon (bývalý Bhaktapur) ako jedno zo správnych centier. Po zjednotení Nepálu pod vládou gurkhovskej dynastie Šáhovcov (1768) sídlo kráľa a vlády, od 2006 hlavné mesto.

Stavebné pamiatky: v centre mesta sa zachovala tradičná obytná architektúra (viacpodlažné mestské domy z pálených tehál a z dreva zdobené charakteristickými dekoratívnymi drevorezbami zo 16. – 19. stor.) a množstvo buddhistických a hinduistických chrámov (typická je pre ne forma pagody so stupňovitými pyramídovými strechami, ktoré sú zdobené ornamentálnymi drevorezbami), kláštorov a stúp i niekoľko palácov, k najvýznamnejším patria námestie Durbar (Palácové námestie) s kráľovským palácom Hanuman Dhóka (založený v 2. pol. 11. stor.; rozsiahly palácový komplex budovaný najmä od pol. 16. – 18. stor., s viacerými vnútornými nádvoriami, Hanumanovou bránou, 1672, a chrámami, z ktorých k najvýznamnejším patria chrám bohyne Talédžu, okolo 1560, chrám bohyne Degu Talédžu, koniec 16. stor., chrám boha Šivu Madžu-Deval, okolo 1692, chrám Šivu a Párvatí, 1785 – 94, a i.; 1979 bolo námestie s palácom a priľahlými stavbami zapísané v rámci pamiatok Údolia Káthmandu (→ Káthmandu, Údolie Káthmandu) do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), chrám – pagoda Kásthamandapa (Drevený pavilón, založený v 12. stor., neskôr viackrát prestavovaný; pôvodne slúžil ako hala na verejné zhromaždenia a útočisko pre pútnikov a obchodníkov, neskôr premenený na chrám; podľa neho nazvané mesto aj údolie), palác Kumárí Ghar (sídlo Kumárí déví, inkarnácie bohyne Kumárí, 18. stor.), pri posvätnej rieke Bagmati hinduistický komplex Pašupatináth (podľa legendy založený v 5. stor., do súčasnej podoby vybudovaný v 17. stor., zasvätený Šivovi Pašupatimu, významné pútnické miesto; architektonický komplex obsahuje aj staršie chrámy, napr. Višnuov chrám zo 14. stor. a ďalšie svätyne; 1979 zapísaný v rámci pamiatok Údolia Káthmandu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), na predmestí buddhistický chrám – stúpa Bódhnáth (8. stor., patrí k najväčším stúpam na svete; 1979 zapísaná v rámci pamiatok Údolia Káthmandu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Viaceré múzeá a galérie (napr. Národné múzeum Nepálu), univerzita (1959). V aglomerácii Káthmandu a v jeho okolí sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky zapísané 1979 v rámci pamiatok Údolia Káthmandu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Mesto bolo deštruované ničivými zemetraseniami 1833, 1934 a 2015, pričom väčšina stavebných pamiatok obnovených v 20. stor. bola 2015 opätovne zničená.