Kermadecove ostrovy [-deko-], angl. Kermadec Islands — skupina ostrovov sopečného pôvodu v juž. časti Tichého oceána 1 000 km severových. od Severného ostrova patriacich Novému Zélandu; rozloha 34 km², neobývané (okrem pracovníkov meteorologickej stanice). Skladajú sa z ostrovov Raoul (najväčší, 29,38 km², a najvyšší zo všetkých ostrovov, maximálna výška 516 m n. m.; má klifové pobrežie), Macauley (3,06 km²), Cheeseman, Curtis a Nuget a zo skál a skalných útesov (L’Esperance a i.). Subtropické podnebie, priemerná teplota vo februári 22,4 °C, v auguste 16 °C, ročný úhrn zrážok do 1 450 mm; dva najväčšie ostrovy sú zalesnené, výskyt viacerých endemických druhov rastlín; početné vtáčie kolónie (ostrovy sú zaradené medzi Významné vtáčie územia).

Územie je od 1937 prírodnou rezerváciou, od 1990 s priľahlým morom morskou prírodnou rezerváciou (rozloha 7 450 km²). Vody v okolí ostrovov sú vyhľadávané vyznávačmi prístrojového potápania. Vých. od Kermadecových ostrovov sa nachádza jedno z najhlbších miest svetového oceána, seizmicky aktívna Kermadecká priekopa, v dôsledku čoho sú i ostrovy seizmicky aktívnym územím. R. 1937 bola na ostrove Raoul založená meteorologická a rádiová stanica. – Ostrovy Curtis a Macauley boli objavené 1788 posádkou britskej lode Lady Penrhyn, ostatné 1791 francúzskou expedíciou pod vedením A. R. J. de Bruniho D’Entrecasteaux a nazvané podľa navigátora výpravy Jeana-Michela Huona de Kermadec (*1748, †1793). Od 1887 súčasť Nového Zélandu.

Aitutaki — atol v juž. časti Cookových ostrovov (Polynézia), ktoré sú pridruženým štátom Nového Zélandu; 2-tis. obyvateľov (2012). Jeho vnútrozemie dosahuje výšku 86 m n. m. Okraje lagúny širokej do 12 km lemuje na východe viac ako 10 ostrovčekov. Pestovanie tropického ovocia. Prítomnosť letiska podporuje rozvoj cestovného ruchu.

Haast [hást] — horský priesmyk v Južných Alpách na Južnom ostrove Nového Zélandu, 560 m n. m. Prechádza ním cesta (dobudovaná 1965) spájajúca západné pobrežie s mestom Queenstown v regióne Otago. Vzhľadom na slabý ekonomický význam obidvoch oblastí ide najmä o turisticky exponovaný dopravný ťah.

Hastings [hejstinks] — mesto na Novom Zélande vo vnútrozemí východnej časti Severného ostrova v administratívnej oblasti Hawke’s Bay v blízkosti zálivu Hawke; 79-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky, drevársky, textilný, chemický (výroba priemyselných hnojív). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (ovocinárstvo, pastierstvo). Založené 1864 na pôde prenajatej od domorodých Maoriov, nazvané podľa generálneho guvernéra Indie W. Hastingsa. Obnovené po zemetrasení 1931.

Hamilton [he-] — mesto na Novom Zélande na Severnom ostrove v administratívnej oblasti Waikato na rieke Waikato juhovýchodne od mesta Auckland; 165-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (jedna z najväčších tovární na svete na výrobu sušeného mlieka, mraziarne), strojársky (výroba poľnohospodárskych strojov, ľahkých lietadiel a i.), elektrotechnický, drevársky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka, plynovodmi spojené s ložiskami Kapuni a Maui. V blízkosti Hamiltonu poľnohospodárska výskumná a šľachtiteľská stanica. V okolí ťažba uhlia.

Pôvodne maorijské osídlenie, 1877 založená anglická osada nazvaná podľa námorného kapitána Johna Hamiltona, od 1945 mesto. Dve vysoké školy: univerzita (University of Waikato založená 1964) a vysoká škola technická (Waikato Institute of Technology), múzeá, galérie, zoologická a botanická záhrada (s ukážkami významných záhradných architektúr, napr. anglická záhrada, talianska renesančná záhrada, moderná americká záhrada).

Hokitika — prístavné mesto na Novom Zélande v strednej časti západného pobrežia Južného ostrova; 3,6 tis. obyvateľov (2018). Založené 1864 ako banské mesto, najväčší rozvoj dosiahlo v 70. rokoch 19. stor. v období zlatej horúčky, 1866 najľudnatejšie mesto západného pobrežia. Výroba suvenírov z nefritu.

Christchurch [krajstčerč], maorijsky Ótautahi — prístavné mesto na Novom Zélande na východnom pobreží Južného ostrova v regióne Canterbury; 388-tis. obyvateľov (najväčšie mesto ostrova a druhé najväčšie mesto štátu, 2018). Priemysel strojársky (výroba dopravných prostriedkov), potravinársky (najmä konzervárenský), textilný (vlnársky, výroba kobercov), chemický (výroba priemyselných hnojív), obuvnícky, nábytkársky, elektrotechnický. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia a chov oviec) s každoročnými poľnohospodárskymi trhmi. Tunelom spojené s mestom Lyttelton. Najväčší námorný prístav ostrova, medzinárodné letisko.

Založené 1848 (na mieste predošlého maorijského sídla) ako britská kolónia Johnom Robertom Godleym (*1814, †1861) pod záštitou Asociácie Canterbury a nazvané podľa Christ Church College na Oxfordskej univerzite, kde Godley študoval. R. 1850 – 51 osídlené vysťahovalcami z Írska, od 1862 mesto. Rozvoj v 2. polovici 20. stor. Významné stredisko vedy a kultúry: Canterburská univerzita (1873, The University of Canterbury), Lincolnova univerzita (Lincoln University, založená 1990, pôvodne poľnohospodárska akadémia Canterburskej univerzity 1878), prírodovedné Canterburské múzeum, viacero umeleckých galérií (Robert McDougall Art Gallery, Christchurch Art Gallery), botanické záhrady, planetárium, akvárium a i.

Stavebné pamiatky: neogotická anglikánska katedrála Christ Church Cathedral (2. polovica 19. stor. – začiatok 20. stor.), rímskokatolícka katedrála Christchurch Basilica v historizujúcom štýle (1901 – 05), neogotické Canterburské vládne budovy (Canterbury Provincial Government Buildings, 1858 – 65), radnica (1965 – 72).

Clutha [klúse], maorijsky Mata-au — rieka na Novom Zélande, najdlhšia na Južnom ostrove; dĺžka 322 km, rozloha povodia 22 000 km², priemerný ročný prietok 650 m³/s. Vzniká sútokom zdrojníc vytekajúcich z jazier Wanaka a Hawea, ústi do Tichého oceána. Energeticky využívaná (viacero vodných elektrární, najväčšia Roxburgh, 320 MW).

Aucklandské ostrovy [óklend-], anglicky Auckland Islands, maorsky Motu Maha, Maungahuka — skupina ostrovčekov sopečného pôvodu v juhozápadnej časti Tichého oceána asi 460 km južne od Nového Zélandu (od Južného ostrova), ktorému patria; rozloha 626 km², bez trvalého osídlenia. Ostrovy sú budované sopečnými horninami pokrytými ľadovcovými morénami. Od roku 1934 sú prírodnou rezerváciou, v roku 1998 boli spolu s ostrovnými skupinami Snares, Bounty, Ostrovy protinožcov a Campbell Islands (→ Campbell) zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako Novozélandské subantarktické ostrovy.

Ostrovy boli objavené v roku 1806, od roku 1847 patria Novému Zélandu. Navštevované sú zväčša hľadačmi pokladov (v oblasti často stroskotávali lode v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok) a pozorovateľmi zvierat.

Bounty [baun-], anglicky Bounty Islands — skupina 13 skalnatých ostrovčekov v juhozápadnej časti Tichého oceána 650 km juhovýchodne od Nového Zélandu (od Južného ostrova), ktorému patria; rozloha 1,35 km², neobývané. Ostrovy sú budované žulou. Spolu so súostrovím Campbell Islands (→ Campbell) a s ostrovnými skupinami Ostrovy protinožcov, Aucklandské ostrovy a Snares boli v roku 1998 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako Novozélandské subantarktické ostrovy.

Objavil ich v roku 1788 William Bligh, kapitán britskej lode Bounty (podľa nej sú ostrovy nazvané).

Campbell [kembl], anglicky Campbell Island, maorsky Motu Ihupuku — ostrov sopečného pôvodu v juhovýchodnej časti Tichého oceána (52°32‘ južnej zemepisnej šírky, 169°09‘ východnej zemepisnej dĺžky) asi 850 km južne od Nového Zélandu, ktorému patrí; dĺžka 17 km, šírka 17 km, rozloha 112,86 km², bez trvalého osídlenia (od roku 1995). Spolu s niekoľkými malými ostrovmi tvorí súostrovie Campbell Islands (rozloha 113,31 km²). Má veľmi členité pobrežie, povrch je hornatý, najvyšší vrch Mount Honey má 558 m n. m. Ostrov predstavuje zvyšok sopečného kužeľa vystupujúceho nad hladinu mora z južnej časti podmorskej Campbellovej plošiny. Je na ňom meteorologická stanica.

Ostrov bol objavený v roku 1810 austrálskym kapitánom Frederickom Hasselboroughom počas lovu tuleňov. Bol nazvaný podľa firmy Campbell & Co, ktorej loď patrila.

Súostrovie Campbell Islands bolo s ostrovnými skupinami Bounty, Ostrovy protinožcov, Aucklandské ostrovy a Snares zapísané v roku 1998 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako Novozélandské subantarktické ostrovy.