Kampen — mesto vo východnom Holandsku v provincii Overijssel na rieke IJssel v blízkosti jej ústia do Ijselského jazera; 51-tis. obyvateľov (2011). Priemysel strojársky, tabakový, lodenice. Turistické stredisko.

Vzniklo pravdepodobne začiatkom 11. stor. Prvýkrát bolo písomne doložené v roku 1227. Od 1. polovice 14. do polovice 15. stor. predstavovalo prosperujúce obchodné centrum, v roku 1441 vstúpilo do Hanzy, kde malo veľký vplyv, od 2. polovice 16. stor. však nastal jeho postupný úpadok, ktorý sa prehĺbil po holandskej vojne (1672 – 78/79). Začiatkom 19. stor. sa stalo centrom tabakového priemyslu.

Stavebné pamiatky: gotické kostoly Bovenkerk (aj Sint Nikolaaskerk, 14. – 15. stor., na mieste staršieho, románskeho z 12. stor.), Broederkerk (14. stor.) a Onze Lieve Vrouwe kerk (nazývaný aj Buitenkerk, 14. stor., prestavaný v 15. stor.), klasicistický kostol Burgwalkerk (19. stor.), neskorogotická radnica (14. stor., renesančne prestavaná v 16. stor., sídlo mestského múzea Stedelijk Museum), mestské brány Koornmarktspoort (14. – 15. stor.), Broederpoort (1465, prestavaná v 17. stor.) a Cellebroederspoort (15. – 17. stor.), mestská veža Nieuwe Toren (1649 – 64), v centre mesta je zachované množstvo pôvodných meštianskych domov (v jadre gotické, v 14. – 18. stor. renesančne a barokovo prestavané), z ktorých k najvýznamnejším patrí neskorogotický Gotisch Huis (okolo 1500, dnes múzeum). Múzeum tabaku. Univerzita (1854).

Almelo — mesto vo vých. Holandsku v provincii Overijssel v oblasti Twente neďaleko nemeckých hraníc; 73-tis. obyvateľov (2014). Významné stredisko bavlnárskeho a vlnárskeho, ako aj strojárskeho, potravinárskeho a nábytkárskeho priemyslu. Dopravná križovatka.

Alphen aan den Rijn [-fen- rein] — mesto v Holandsku v provincii Zuid-Holland na Starom Rýne; 68-tis. obyvateľov (2011). Priemysel stavebných materiálov, výroba farieb a lakov. Dopravná križovatka. Park s exotickým vtáctvom.

Harderwijk [-vejk] — mesto v strednej časti Holandska v provincii Gelderland pri prielive Veluwemeer (medzi starou pevninou a novým poldrom Flevoland); 47-tis. obyvateľov (2017). R. 1231 dostalo mestské práva, 1285 – 1628 významné hanzové mesto. Stavebné pamiatky: zachované staré mesto s meštianskymi domami zo 17. a 18. stor., trojloďová pilierová bazilika Grote Kerk (okolo 1380), radnica (1827). Múzeum, delfinárium. Pri pobreží Veluwemeer a v zalesnenej krajine Veluwe rekreačné strediská.

Heerenveen [hérenvén] — mesto v Holandsku v provincii Friesland; 50-tis. obyvateľov (2017). Priemysel kovoobrábací a potravinársky.

Alkmaar [-ár] — mesto v záp. Holandsku v provincii Noord-Holland pri Severoholandskom prieplave; 95-tis. obyvateľov (2014). Priemysel strojársky, textilný, potravinársky (syry).

Pôvodne rybárska osada, od 1254 mesto, od 1685 obchodné centrum. R. 1573 obliehané španielskymi vojskami. V októbri 1799 zvíťazila pri Alkmaare francúzska armáda nad britsko-ruským vojskom druhej protifrancúzskej koalície.

Stavebné pamiatky: protestantský kostol Grote Kerk, aj Sint Laurenskerk (1470 – 1520), radnica (1509 – 20) a i.

Katwijk [-vejk] — mesto v západnom Holandsku na pobreží Severného mora v provincii Zuid-Holland; 43-tis. obyvateľov (2012). Priemysel rybný, farmaceutický, strojársky, keramický. Rybársky a jachtársky prístav. Prímorské kúpele.

Mesto vzniklo na území obývanom na začiatku n. l. germánskym kmeňom Chattov (pravdepodobne odtiaľ aj názov Katwijk), v rímskej dobe bol v blízkosti dnešného Katwijku vybudovaný rímsky vojenský tábor Lugdunum Batavorum (aj Brittenburg) s prístavom ako súčasť severnej hranice (limes) rímskeho impéria. Dnešný Katwijk je písomne doložený 1231. Až do 19. stor. predstavoval malú obec, ktorá mala prevažne rybársky a poľnohospodársky charakter, tvorili ju administratívne spojené časti Katwijk aan Zee (dnes prímorské letovisko) a vlastné mesto Katwijk aan den Rijn (Katwijk). Počas 2. svetovej vojny bol Katwijk aan Zee ťažko poškodený, niekoľko budov bolo zničených v súvislosti s výstavbou Atlantického valu (1940 – 44).

Stavebné pamiatky: protestantský Kostol apoštola Ondreja (Andreaskerk, 15. stor., obnovený v 19. stor. a 2009 – 10). Niekoľko múzeí.

Haarlemmermeer [hár- -mér] — obec v severnom Holandsku v provincii Noord-Holland pri pobreží Severného mora v blízkosti mesta Haarlem pozostávajúca z viacerých sídel; 147-tis. obyvateľov (2017). V minulosti rozsiahla vodná plocha (Haarlemmermeer = Haarlemské jazero), ktorá vznikla činnosťou morského príboja. Vysúšaním územia 1849 – 52 vznikol polder (Haarlemmermeerpolder) ležiaci 5 m pod úrovňou morskej hladiny, rozloha 180 km². V súčasnosti úrodná poľnohospodárska oblasť. Jedno z troch parných čerpadiel (tzv. Cruquius, s priemerom valca 366 cm, jedno z najväčších na svete), ktoré sa použili na vysušenie vodnej plochy, bolo zrekonštruované a ponechané ako technická pamiatka.

Harlingen — prístavné mesto v severnom Holandsku v provincii Friesland na brehu plytkého mora Waddensee oproti Západofrízskym ostrovom Vlieland a Terschelling; 16-tis. obyvateľov (2017). Priemysel rybný, lodný. Konečná stanica na železničnej trati z mesta Leeuwarden; rybársky, osobný a exportný (vývoz kreviet a mliekarských výrobkov do Spojeného kráľovstva) prístav (po prehradení Ijselského jazera jediný frízsky prístav s priamym prístupom k Severnému moru cez pobrežnú časť Waddensee), dôležitý aj pre vnútroštátnu lodnú dopravu (vyústenie prieplavu Harinxmakanaal).
R. 1234 dostalo mestské práva, v 16. stor. druhé najväčšie frízske mesto (po Leeuwardene), v pol. 17. stor. sídlo frízskej a groningenskej admirality. Stavebné pamiatky: zachované staré mesto s početnými meštianskymi štítovými domami (16. – 18. stor.), kostol Grote (alebo Nieuwe) Kerk (1771 – 76) so staršou vežou (okolo 1200, v 15. stor. zvýšená) a organom z 1776; radnica (1736, zreštaurovaná 1956). Neďaleko Harlingenu (5 km na severozápad) v Sexbierume bola postavená prvá holandská skúšobná veterná elektráreň, nachádza sa tam aj zábavno-náučný park tematicky zameraný na vietor (podáva prehľad možností využitia veternej energie, didakticky riešená expozícia umožňuje vyskúšať si mnohé z efektov základných fyzikálnych zákonov).

Helmond — mesto v južnom Holandsku v provincii Noord-Brabant pri prieplave Zuid-Willemsvaart 12 km severovýchodne od Eindhovenu;91-tis. obyvateľov (2017). Tradičné stredisko textilného priemyslu (spracovanie ľanu, kokosových vláken, juty), ďalej papierenský a potravinársky priemysel. Turistické stredisko. Založené koncom 12. storočia, 1232 mestské práva. Stavebné pamiatky: bývalý zámok (1402, 1923 prestavaný, dnes radnica a mestské múzeum) s parkom, v ktorom sú plastiky A. Maillola; divadlo Speelhuis a obytné domy (1975 – 78) od významného súčasného holandského architekta P. Bloma.

Haarlem [hár-] — mesto v severozápadnom Holandsku v blízkosti pobrežia Severného mora na rieke Spaarne západne od Amsterdamu, administratívne stredisko provincie Noord-Holland; 159-tis. obyvateľov (2017). Obchodné stredisko najväčšieho holandského regiónu pestovania a exportu kvetín (tulipány, narcisy, hyacinty). Priemysel elektrotechnický, polygrafický (tlač bankoviek, poštových známok a väčšiny holandských týždenníkov), strojársky, lodný, farmaceutický, textilný, potravinársky (čokoládové výrobky). Každoročne sa tam v 2. polovici apríla koná kvetinové korzo – sprievod alegorických vozov s pestrou kvetinovou výzdobou.

Písomne doložené 918 a 938, od 11. stor. sa rozvíjalo ako jedno zo sídel grófov z Hollandu, 1245 získalo mestské práva. V 14. stor. opevnené. Počas Nizozemskej revolúcie 1572 – 73 obliehané Španielmi, 1576 vyhorelo, 1577 dobyté späť Viliamom I. Oranžským, od 1581 súčasť Spojených nizozemských provincií. Od 80. rokov 16. stor. sa v Haarleme začali usádzať náboženskí utečenci z Flámska (1621 tvorili vyše polovice obyvateľov Haarlemu), od konca 17. stor. aj francúzski hugenoti. V 16. a 17. stor. mesto bohatlo najmä vďaka rozvíjajúcemu sa súkenníctvu, hodvábnictvu, pivovarníctvu a stavbe lodí, stalo sa významným hospodárskym, umeleckým a kultúrnym (v 16. – 17. stor. tam pôsobilo niekoľko generácií maliarov zaraďovaných do tzv. haarlemskej školy), ako aj kníhtlačiarskym centrom: pôsobil tam kníhtlačiar Laurrens Janszoon Coster (*1405, †1484) niektorými autormi považovaný za vynálezcu kníhtlače, od 1565 tam vychádzajú najstaršie holandské noviny Oprechte Haerlemse Courant, dnes pod názvom Haarlems Dagblad. Od pol. 18. stor. mesto upadalo, jeho ďalší rozmach nastal až s rozvojom priemyslu v 19. stor.

Stavebné pamiatky: na hlavnom námestí Grote Markt: neskorogotická (pôvodne katolícka, od 1578 protestantská) trojloďová bazilika nazývaná Grote Kerk (aj Sint-Bavokerk; pozdĺžna loď budovaná od 1470, chór z konca 14. stor.; jeden z najväčších kostolov v Holandsku; v interiéri jeden z najvýznamnejších a podľa niektorých prameňov aj najväčších organov na svete, 1735 – 38; každoročne sa tam konajú haarlemské organové dni); bývalá rybia tržnica Vishal (1769), ktorá je spolu s vrcholným dielom ranej holandskej renesancie, pôvodne mäsovou tržnicou Vleeshal (1602 – 04, Lieven de Key), sídlom múzea De Hallen; goticko-renesančná radnica Stadhuis (14./15. stor., 1620 – 30 rozšírená a zmodernizovaná L. de Keyom).

Ďalšie významné pamiatky: kostol Waalse Kerk (1348 – 98; od konca 16. stor. slúžil protestantom, najmä Valónom a hugenotom, preto nazývaný valónsky); budova bývalej mestskej váhy Stadswaag (1597 – 98, L. de Key alebo Cornelisz.); kostol Nieuwe Kerk (s centrálnym pôdorysom v tvare gréckeho kríža, postavený 1645 – 49 na starších základoch, J. van Campen; veža L. de Key, 1613); jediná zachovaná brána mestského opevnenia Amsterdamse Poort (okolo 1400); Gasthuishuisjes (okolo 1610, dvanásť identických domčekov so stupňovitým štítom, pôvodne súčasť nemocnice, dnes architektonické centrum a historické múzeum); budova bývalého starobinca, v ktorom prežil posledné roky života F. Hals, dnes Frans Hals Museum (1608, L. de Key) so zbierkami holandských majstrov, umeleckých remesiel, moderného umenia, začiatkov kníhtlače a i.; hofjes (tzv. dvory — domy postavené do štvorca, ktoré slúžili na charitatívne účely ako starobince alebo chudobince, najstarší je Bakenesserhofje z 1395); neorománsko-byzantsko-secesná katolícka katedrála Sint Bavo (1895 – 98, 1902 – 27, Pierre st., Pierre ml. a Joseph Cuypersovci; v klenotnici sú vystavené zbierky sakrálneho umenia od 15. stor.) a i.

Múzeá a galérie: Teylers Museum (najstaršie holandské múzeum založené 1778; prírodovedné a technické zbierky a galéria). Sídlo katolíckeho a starokatolíckeho biskupstva. Juhovýchodne od Haarlemu leží rozsiahly polder Haarlemmermeerpolder (→ Haarlemmermeer), západne národný park Nationale Park de Kennemerduinen (rozloha 1 240 ha), kraj piesočných dún a vresovísk s prímorskou flórou a faunou.

Haag [hág, hol. hách], Den Haag, ’s-Gravenhage — mesto v západnom Holandsku neďaleko pobrežia Severného mora, od ktorého ho delí asi 3 km široký pás piesočných dún, administratívne stredisko provincie Zuid-Holland; 528-tis. obyvateľov (2017), aglomerácia okolo 700-tis. obyvateľov. Priemysel polygrafický, papiernický, chemický, gumársky, strojársky, potravinársky, výroba porcelánu a fajansy. Rybársky prístav, kontajnerová základňa.

Vzniklo pri poľovníckom hrade založenom 1250, prvýkrát písomne doložené 1370. Po vytvorení Spojených nizozemských provincií 1581 sídlo generálnych stavov, od konca 16. stor. rezidencia miestodržiteľa, 1815 – 30 sídelné mesto kráľov Spojeného nizozemského kráľovstva, od 1830 holandského kráľa, parlamentu, vlády, ako aj viacerých ústredných štátnych orgánov (hlavné mesto Holandska je Amsterdam). Sídlo vyše 60 zahraničných zastupiteľských úradov, viacerých medzinárodných inštitúcií (napr. Medzinárodný súdny dvor, Stály arbitrážny dvor) a nadnárodných obchodných spoločností, miesto konania mnohých významných diplomatických rokovaní a konferencií (napr. haagskych mierových konferencií). Haag nebol nikdy opevnený, štatút mesta získal až 1811. Počas 2. svetovej vojny silno poškodený, veľká časť bola znovuvybudovaná.

Stavebné pamiatky: komplex historických budov Binnenhof, ku ktorého najstarším častiam patria neskororománsky Rolsaal (okolo 1250) a ranogotický Ridderzaal (1280), neskorogotický kostol Grote Kerk (1399) a stará radnica (1564, v 18. a 19. stor. rozšírená); kráľovský letohrádok Huis ten Bosch (1645 – 52); renesančný kostol Nieuwe Kerk (1654), bývalý kráľovský palác Nordeinde (17. stor.), kráľovský palác Lange Voorhout (18. stor.), neorenesančný Palác mieru (Vredespaleis, 1909 – 13; sídlo Medzinárodného súdneho dvora a Haagskej akadémie medzinárodného práva), kongresové centrum Congresgebouw (1958 – 69, J. J. P. Oud). Významné kultúrne, vedecké a turistické stredisko. Viaceré významné múzeá, napr. mestské múzeum Gemeentemuseum (1935 podľa plánov H. P. Berlageho) so zbierkami umenia 19. – 20. stor., umeleckoremeselných výrobkov (z keramiky, skla, drahých kovov; mobiliár) a odievania (vyše 40-tis. kusov historických a súčasných odevov, módnych doplnkov a šperkov); poštové múzeum a i., galérie, napr. Mauritshuis (kráľovská obrazáreň založená 1822 s významnými zbierkami flámskeho a holandského maliarstva; sídli v klasicistickom paláci postavenom 1633 – 44 J. van Campenom a P. Postom), Rijksmuseum Mesdag (francúzske a holandské maliarstvo 19. – 20. stor.), divadlá (Kráľovské divadlo) ap. Vysoké školy (Kráľovská akadémia výtvarného umenia, Kráľovské konzervatórium hudby a tanca) a i. vzdelávacie a vedecké inštitúcie (Haagska akadémia medzinárodného práva, štátny archív, Kráľovská knižnica a i.).

Súčasťou Haagu sú prímorské letoviská Scheveningen (bývalá rybárska dedina, dnes predmestie Haagu vzdialené 5 km od centra, s niekoľko km dlhou a 100 m širokou plážou s jemným pieskom) a Kijkduin. Súčasťou aglomerácie Haagu je o. i. mesto Leidschendam, v ktorého blízkosti boli počas stavebných prác 1991 objavené zvyšky tzv. Corbulovho prieplavu vykopaného 47 n. l. rímskymi vojakmi počas ťaženia Gnaea Domitia Corbula (†67 n. l.) proti Frízom. V blízkosti Haagu chránené oblasti piesočných dún, juhovýchodne od pobrežia rozárium s viac ako 20-tis. ružami v 350 kultivaroch; medzi Haagom a Leidenom intenzívne pestovanie okrasných cibuľovín.

Heerlen [hér-] — mesto v juž. Holandsku v provincii Limburg pri hranici s Nemeckom; 200-tis. obyvateľov, aglomerácia Heerlen-Kerkrade okolo 248-tis. obyvateľov (2017). Priemysel chemický (výroba amoniaku a plastov), kovoobrábací, elektrotechnický, sklársky. Do 1975 stredisko ťažby čierneho uhlia a oceliarstva.

Vzniklo na mieste rímskej stanice Coriovallum (2. pol. 3. stor.), prvýkrát písomne doložené 1056.

Stavebné pamiatky: čiastočne zrekonštruované rímske kúpele (termy; pri nich múzeum), gotický kostol Sint Pancratius (1180), budova Glaspaleis Schunck (Sklený alebo Krištáľový palác, 1935; Frits Peutz, *1896, †1974; viackrát zreštaurovaný, 1999 zaradený k 1 000 najvýznamnejším stavbám 20. stor. na svete).

Viaceré múzeá, galérie, divadlo. V okolí Heerlenu vodné mlyny (mlyn Eyckender a i.).

Kinderdijk [-dek] — obec v Holandsku v provincii Zuid-Holland na sútoku riek Lek a Noord asi 15 km vých. od Rotterdamu; okolo 860 obyvateľov. Je súčasťou kultúrnej krajiny Kinderdijk-Elshout ležiacej v poldri Alblasserwaard, 1997 zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Krajina dokumentuje históriu odvodňovania a rekultivácie zaplavovaných území a vývoja odvodňovacích zariadení (najstaršie pochádzajú zo 16. stor.) i technológií. Charakterizujú ju hrádze, nádrže, systém kanálov, čerpacie stanice, správne budovy a veterné mlyny využívané od 18. stor. na čerpanie vody z poldrov (dodnes udržiavané v prevádzkovateľnom stave). Nachádza sa tam o. i. súbor 19 najlepšie zachovaných historických mlynov v Holandsku: 8 kamenných veterných mlynov v tvare zrezaného kužeľa (1738) v oblasti Nederwaard, 8 drevených osemhranných veterných mlynov na tehlovej nosnej konštrukcii (1740) v oblasti Overwaard, 2 kamenné veterné mlyny (1760) na území mesta Nieuw-Lekkerland a 1 drevený veterný mlyn na poldri Blokweer (nazývaný aj De Blokker; pravdepodobne 1521, viackrát vyhorel, naposledy 1997, od 2001 po rekonštrukcii opäť v prevádzke) na území mesta Alblasserdam.

Kerkrade — mesto v juhových. Holandsku v provincii Limburg na hranici s Nemeckom; 49-tis. obyvateľov (2013). V minulosti stredisko ťažby uhlia (1965 – 75 boli bane v celom Limburgu postupne zatvárané). Mesto vzniklo 1816 (po vytvorení Spojeného nizozemského kráľovstva a vytýčení hranice medzi ním a Pruskom) rozdelením mesta Herzogenrath na Kerkrade a Herzogenrath (dnes v Nemecku; až do 1. svetovej vojny však obidve časti pôvodného mesta hranica fakticky neoddeľovala). Osídlenie vzniklo v okolí kostola založeného okolo 1000, začiatkom 12. stor. tam boli založené kláštor (Rolduc, aj Rode, neskoršie opátstvo Kloosterrade) a hrad (castrum Rodense, písomne doložený 1104; dnes Burg Rode, súčasť Herzogenrathu). Kerkrade (Herzogenrath) patrilo k najstarším európskym banským mestám, predstavovalo významné centrum ťažby uhlia (ťažba písomne doložená 1113, bane boli zatvorené 1965), 1282 písomne doložené ako ’s-Hertogenrade (pri udelení mincového práva); v 14. stor. tadiaľ viedla významná obchodná cesta a bol tam postavený strážny hrad. V 15. stor. patrilo mesto Burgundsku, od 1477 Habsburgovcom, 1794 – 1814 Francúzsku, 1815 – 16 Prusku. Stavebné pamiatky: kláštorný komplex Rolduc s kostolom (založený 1104, kostol 1106; v 16., 17., 19. a 20. stor. viackrát obnovený; v komplexe je dnes rímskokatolícky kňazský seminár, hotel a konferenčné centrum), Kostol sv. Lamberta (1108, 1702 opravený, 1842 bola zbúraná loď a nahradená novou v neoklasicistickom štýle, 1956 rozšírený), hrad Erenstein (14. stor., v 1. polovici 18. stor. prestavaný, v 2. polovici 20. stor. rekonštruovaný; dnes prírodovedné a regionálne múzeum), trojloďový gotický halový Malý kostol Jána Krstiteľa (začiatkom 16. stor. na mieste pôvodného pravdepodobne z 10. alebo 11. stor.), banská ťažná veža (1907), radnica 1912 – 13.

Hilversum [-süm] — mesto v Holandsku v provincii Noord-Holland 30 km juhovýchodne od Amsterdamu; 90-tis. obyvateľov (2019), aglomerácia okolo 105-tis. obyvateľov. Priemysel elektronický (fabrika koncernu Philips), textilný, kožiarsky, polygrafický. Dopravná križovatka. Založené 1424, rozvíjať sa začalo v 19. stor. V súčasnosti nazývané mesto médií, sídlo holandských televíznych a rozhlasových staníc s televíznymi a rozhlasovými vysielačmi. Moderné mesto sídlisk, vilových štvrtí a parkov na juhovýchode susediace s malebnou lesnatou krajinou a na juhozápade s jazernou krajinou.

K najvýznamnejším stavebným pamiatkam patria neogotický kostol Sint Vituskerk (1891 – 92) a radnica (1928 – 31, podľa projektu W. M. Dudoka z 1924), ako aj ďalšie stavby postavené v 19., a najmä v 1. polovici 20. stor. (→ holandská architektúra). Múzeum rozhlasu a televízie.

Holašovice — miestna časť obce Jankov (386 obyvateľov, 2019) v Česku v Juhočeskom kraji 15 km od okresného mesta České Budějovice; okolo 150 obyvateľov.

Holašovice boli založené v polovici 13. stor., písomne doložené 1263. R. 1292 – 1848 patrili cisterciánskemu kláštoru vo Vyššom Brode.

Stavebné pamiatky: ucelený pamiatkový súbor vidieckej juhočeskej architektúry (tzv. ľudový barok) z 1840 – 80 pozostávajúci z 23 usadlostí (120 budov), pri ktorých sa zachovala základná dispozícia vrátane rozmiestnenia hospodárskych budov. R. 1995 boli Holašovice vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu a 1998 zapísané do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO. Vyhľadávaná turistická oblasť.

Amsterdam — hlavné mesto Holandska a prístavné mesto pri Severnom mori na rieke Amstel a na kanáloch v provincii Noord-Holland (nie je jej administratívnym strediskom, tým je mesto Haarlem); 167 km², 860-tis. obyvateľov (2018), metropolitná oblasť 2,323 mil. obyvateľov (2014). Amsterdam je korunovačným mestom, nie je však sídlom kráľa, parlamentu, vlády, ako ani viacerých ústredných štátnych orgánov, tým je mesto Haag. Svetové centrum obchodu a financií. Priemysel lodiarsky, strojársky, automobilový, elektrotechnický, petrochemický, gumársky, kožiarsky, odevný, potravinársky, brúsenie diamantov. Významné dopravné centrum: prístav (2. najväčší holandský prístav, po Rotterdame), železničná a cestná križovatka, medzinárodné letisko Schiphol, podzemná dráha (40 km, 1977). Terén Amsterdamu je podmoknutý, početné kanály (grachty) a niekoľko stoviek mostov tvoria charakteristické črty mesta.

Dejiny: podľa tradičných názorov bol Amsterdam založený 1275 (prvá zachovaná písomná zmienka), ale už koncom 12. stor. tam existovala malá rybárska osada a pri ústí rieky Amstel do zátoky morského zálivu IJ bola vybudovaná hrádza (hol. damme, odtiaľ názov Aemstelredamme, Amstelredamme a neskôr Aemsterdamme; nachádzala sa približne na mieste dnešného hlavného námestia v centre mesta nazývaného de Dam, kde stojí Kráľovský palác), ktorá vznikajúce mesto chránila pred zaliatím vodou. Pravdepodobne už v tom období sa začala výstavba sústavy hrádzí, ktoré zároveň slúžili aj ako cesty (viaceré existujú do súčasnosti) a bol vybudovaný prístav (Damrak). R. 1300 alebo 1306 získal Amsterdam mestské práva, v tom období vznikli aj prvé kamenné stavby (kostoly). V 14. stor. sa mesto začalo rozvíjať najmä ako významné centrum obchodu (14. – 15. stor. člen Hanzy), boli vybudované hradby (v 15. stor. rozšírené). Od 14. stor. až do obdobia reformácie bolo aj významným pútnickým miestom. R. 1453 zasiahol mesto požiar, ktorý zničil väčšinu stavieb.

V 16. stor. mal Amsterdam okolo 60-tis. obyvateľov a domy boli budované aj na predmestiach za mestskými hradbami. Bol obkolesený vodným kanálom nazývaným Singel, ktorý do 1585 predstavoval aj významný obranný prvok; v súčasnosti obkolesuje najstaršiu časť mesta. V druhej polovici 16. stor. vypukli v meste ikonoklastické nepokoje (1566), počas ktorých bola zničená vnútorná výzdoba kostolov (najmä oltáre). Po vypuknutí Nizozemskej revolúcie (1566) proti španielskej nadvláde reprezentovanej katolíckym kráľom Filipom II. sa mesto spočiatku postavilo na stranu koruny, 1578 sa však pridalo k revolúcii reprezentovanej Viliamom I. Oranžským, a tým aj k protestantizmu (tento obrat v dejinách mesta sa označuje ako Alteratie), čo viedlo k zvrhnutiu a vyhnaniu bohatého katolíckeho patriciátu a k ustanoveniu novej mestskej rady, v ktorej mali rozhodujúce zastúpenie protestanti (kalvinisti). Boli zatvorené niektoré kláštory a zakázané bolo aj verejné praktizovanie katolíckeho náboženstva. Význam Amsterdamu stúpol po obsadení Antverp (ktoré boli jeho hlavným konkurentom) Španielmi 1585. Okrem bohatých obchodníkov z juž. nizozemských provincií a hugenotov z Francúzska sa tam usadili portugalskí Židia z Antverp, ktorí tam založili dielne na brúsenie diamantov.

Zlatým vekom Amsterdamu bolo 17. stor., keď sa stal najvýznamnejším svetovým centrom medzinárodného obchodu, hlavným centrom obchodu s luxusným orientálnym tovarom a s diamantmi a významným prístavom. R. 1602 bola založená holandská Východoindická spoločnosť (Zjednotená východoindická spoločnosť, hol. Vereenigde Oostindische Compagnie, V. O. C.) a burza (→ Amsterdamská efektová burza). Amsterdam sa stal jedným z hlavných finančných centier Európy. V. O. C. vybudovala v meste a na priľahlých ostrovoch (Oostenburg) rozsiahle doky a priemyselné stavby, ktoré boli okolo 1657 najväčším priemyselným komplexom v Európe. Obrovský ekonomický rast a s ním spojená populačná explózia spôsobili značné rozšírenie mesta a veľkú stavebnú aktivitu. V 17. stor. nastal aj veľký kultúrny a umelecký rozkvet. Usadilo sa tam a žilo množstvo maliarov (nezávislých i členov cechu – gildy; niekedy sa hovorí o amsterdamskej maliarskej škole), z ktorých najvýznamnejším bol Rembrandt (→ holandské výtvarné umenie). Amsterdam bol v tom období aj významným centrom kníhtlače (náboženská tolerancia) a grafiky (množstvo tlačiarenských dielní). Od 1615 bol budovaný charakteristický systém kanálov (grachty), ktoré vytvorili okolo centra mesta niekoľko polkruhových koncentrických prstencov (vďaka systému kanálov sa mesto nazýva aj Benátky severu). Na brehoch kanálov vznikali najmä obytné domy bohatých mešťanov (obchodníkov; s obchodmi a skladmi na prízemí) s typickými vysokými stupňovitými štítmi a veľkými oknami na fasádach.

V 18. stor. nastalo obdobie stagnácie, Amsterdam síce stále patril k najväčším mestám v Európe (vyše 200-tis. obyvateľov), jeho význam ako obchodného centra však upadol. Koncom 18. stor. bol počas napoleonských vojen obsadený Francúzmi, 1806 sa nakrátko stal sídlom panovníka Holandského kráľovstva 1806 – 10 Louisa Bonaparta, ktorý prebudoval radnicu na Kráľovský palác. Počet obyvateľov v období francúzskej okupácie výrazne klesol (okolo 40-tis.).

R. 1815 – 30 bol Amsterdam hlavným mestom Spojeného nizozemského kráľovstva, od 1830 Holandského kráľovstva. Od druhej polovice 19. stor. sa ekonomika mesta postupne obnovovala (najmä po 1870). Koniec 19. stor. je vnímaný ako druhý zlatý vek v jeho dejinách. Boli budované nové kanály (napr. 1824 Noord-Hollandskanal a 1876 Noordzeekanal, ktorý umožnil lepšie spojenie so Severným morom), železnica, továrne, vznikli viaceré verejné budovy a obytné domy v štýle historizmu. V období 1883 – 1920 bol okolo mesta budovaný obranný systém v celkovej dĺžke okolo 135 km pozostávajúci zo 42 pevností (Stelling van Amsterdam, 1996 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Amsterdam sa od poslednej tretiny 19. stor. postupne stal významným centrom vedeckého výskumu, kultúry i turizmu.

Začiatkom 20. stor. tam vznikli nové predmestia (najmä domy pre robotníkov a sociálne slabšie vrstvy), významný stavebný rozvoj sa prejavil o. i. aj v dielach architektov amsterdamskej školy. R. 1921 sa k mestu pripojili okolité obce, čím sa značne zväčšila jeho rozloha. Počas 2. svetovej vojny od 1940 bol Amsterdam okupovaný Nemeckom, väčšina židovského obyvateľstva bola deportovaná do koncentračných táborov (známy je najmä tragický osud Anny Frankovej; → Denník Anny Frankovej). Po vojne sa začal veľký stavebný rozvoj, 1977 bolo vybudované metro.

Stavebné pamiatky: centrum mesta si zachovalo historický charakter s množstvom pôvodných stavieb zo 17. – 19. stor., 2010 bola táto časť Amsterdamu (Grachtengordel) spolu s hlavnými kanálmi zo 17. stor. (Singel, Herengracht, Keizersgracht, Prinzengracht) i so stavbami stojacimi na ich brehoch zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Stavby v historickej časti mesta boli od najstarších čias pre podmoknutý terén zakladané na drevených koloch.

Najvýznamnejšie sakrálne stavby: gotický kostol Oude Kerk (pôvodne Sint-Nicolaaskerk, založený v 13. stor., vysvätený 1306, prestavaný v 14. - 15. stor., upravený v 16. stor.; najstaršia zachovaná kamenná stavba v meste), neskorogotický kostol Nieuwe Kerk (koniec 14. – 15. stor.), Zuiderkerk (1603 – 11, veža 1614; 3-loďová bazilika s klasickým architektonickým dekorom vybudovaná podľa návrhu H. C. de Keysera st.), Westerkerk (1620 – 31, veža 1638; H. C. de Keyser st.), Portugalská synagóga (1671 – 75), pôvodne tajný katolícky kostol v mestskom obytnom dome Ons’ Lieve Heer op Solder (17. stor., od 1888 múzeum), bazilika Heilige Nicolaas (1887) a i.

Najvýznamnejšie profánne stavby: Kráľovský palác (pôvodne radnica stavaná od 1648 podľa návrhu J. van Campena na mieste staršej stredovekej radnice, dokončená 1665, sochárska výzdoba, na ktorej sa podieľali najvýznamnejší súdobí sochári, bola dokončená koncom 17. stor.; po 1808 prestavaná na kráľovský palác, jej jadro tvorí monumentálna sála nazývaná Burgerzaal), neskororenesančné sídlo holandskej Východoindickej spoločnosti Oostindisch Huis (1605, H. C. de Keyser st.), pôvodný arzenál admirality (Zeemagazijn, 1655, dnes Námorné múzeum), veža Munttoren (pôvodne súčasť brány stredovekého opevnenia mesta z 1480, prestavaná v 17. stor., keď vznikla aj zvonkohra v laterne). Množstvo obytných mestských domov bohatého patriciátu zo 17. stor., k najvýznamnejším patrí napr. De Dolfijn (1605, H. C. De Keyser st.), Huis met de Hoofden (1622, P. H. de Keyser), Coymanshuis (1625, J. van Campen), Trippenhuis (1660 – 62), Deutzenhofje (1695), klasicistický Maagdenhuis (1784) a i. Viaceré verejné budovy z 19. až prvej polovice 20. stor., napr. Amstel Hotel (1863 – 67), Rijksmuseum (1876 – 85, P. J. H. Cuypers), hlavná stanica (1885 – 89, P. J. H. Cuypers), pošta (1899), koncertná sieň (Koninklijk Concertgebouw, 1883 – 88), Stedelijk Museum (1876 – 85), secesný Americký hotel (1898 – 1900, prestavaný v 20. rokoch 20. stor.), budova burzy (1893 – 1903, H. P. Berlage, jedna z najvýznamnejších stavieb modernej architektúry v Európe), Scheepvaarthuis (1913 – 28, jeden z najvýznamnejších príkladov diel amsterdamskej školy) a i.

Amsterdam je najvýznamnejšie kultúrne centrum Holandska: dve univerzity (1632, 1882), sídlo akadémie vied, univerzitná knižnica (základ zbierky vytvorený 1578), akadémia výtvarných umení (1924), umelecké múzeá (Rijksmuseum, 1808; Stedelijk Museum, 1874; Van Gogh Museum, 1973; a i.), Amsterdamské múzeum (1920), Múzeum Anny Frankovej (1960), divadlá, koncertné sály; vedeckovýskumné ústavy, botanická (1638) a zoologická záhrada (1838). R. 1928 dejisko IX. letných olympijských hier.

Bergen op Zoom [-chen] — mesto v juhozápadnom Holandsku v provincii Noord-Brabant na okraji močaristej oblasti Kempen oproti maršiam rieky Šelda v blízkosti hranice s Belgickom; 67-tis. obyvateľov (2019). V meste je potravinársky (cukrovar), liehovarnícky, tabakový a chemický priemysel (výroba plastov a syntetickej živice). Je strediskom chovu ustríc a homárov, v okolí sa pestuje špargľa a jahody. Mesto je cestným uzlom s križovatkou diaľnice vedúcej zo západu na východ provinciami Zeeland a Noor-Brabant a diaľnice vedúcej zo severu z Rotterdamu na juh do Belgicka, má stanicu na železničnej trati Roosendaal – Vlissingen, v západnej časti je prístav. Bergen op Zoom je plavebnými prieplavmi prepojené s riečnym systémom Rýna, Másy a Šeldy.

Prvá doložená zmienka o meste je zo 6. stor., v 13. stor. získalo mestské práva, v 15. stor. sa stalo prosperujúcim obchodným a remeselníckym strediskom. V 2. polovici 16. stor. počas nizozemského hnutia za nezávislosť dal španielsky miestokráľ vojvoda Alba vybudovať silné opevnenie (odstránené 1867), keďže mesto bolo viackrát obliehané. Bergen op Zoom bol neskôr oddelený od mora systémom hrádzí v rámci plánu Delta zameraného na ochranu krajiny pred morskými záplavami počas búrok.

Stavebné pamiatky: zvyšky fortifikácií (13., 16. stor.), gotický kostol Grote Kerk (14. stor., prestavaný po 1747), neskorogotický palác Markiezenhof (1485 – 1520, dnes mestské múzeum), radnica (začiatok 17. stor.).