Cuyuni [kuju-] — rieka vo Venezuele a v Guyane, dĺžka 618 km, rozloha povodia 50 347 km². Pramení v Guyanskej vysočine, tečie smerom na východ, v blízkosti mesta Bartica sa spája s riekou Mazaruni a ústi do estuáru rieky Essequibo (Atlantický oceán). Početné prahy a vodopády; premenlivý vodný stav. V doline rieky ryžovanie zlata a diamantov z jej usadenín.

Courantyne [korentajn], hol. Corantijn — rieka v Južnej Amerike na hranici Guyany a Surinamu; dĺžka okolo 700 km, plocha povodia 56 000 km², priemerný ročný prietok v ústí 1 200 m³/s. Pramení na severných svahoch Guyanskej vysočiny, tečie smerom na sever a estuárom ústi do Atlantického oceána. Prítoky: New, Lucie. Na hornom toku sú početné prahy a vodopády. Rieka je splavná okolo 70 km od ústia.

Corantijn [korantejn] → Courantyne

Amazonská nížina — najrozľahlejšia nížina na svete (asi 5 mil. km²) rozkladajúca sa v rovníkovom pásme Južnej Ameriky. Zo severu ju ohraničuje Guyanská vysočina, zo západu chrbty Ánd, z juhu Brazílska vysočina. Rozprestiera sa najmä na území Brazílie, jej záp. časti zasahujú do Kolumbie a Peru. Plochý povrch je rozčlenený desiatkami širokých riečnych dolín. Osou nížiny je rieka Amazonka. Pokrývajú ju ťažko priechodné rovníkové pralesy. Patrí k najmenej preskúmaným oblastiam sveta. Na jej území dodnes žijú primitívne indiánske kmene, ktoré takmer nemajú kontakty so súčasnou civilizáciou. Pralesy Amazonskej nížiny sú dôležitou zásobárňou dreva a celosvetovým významným producentom ozónu. Strediskami sú prístavy na rieke Amazonka (Óbidos, Manaus, Iquitos a i.).