Cape Mountains [kejp mauntýnz] → Kapské vrchy

Cape Town [kejp taun] → Kapské Mesto

False Bay [fóls bej], afrikánsky Valsbaai — záliv Indického oceána na juhozápade Južnej Afriky 20 km južne od Kapského Mesta; dĺžka 32 km, šírka 29 km. Na pobreží zálivu je mesto Simons’ Town s vojenským prístavom (najväčšia základňa juhoafrického námorníctva) a viaceré rybárske prístavy v menších zátokách Kalk a Gordon. Obľúbené prímorské kúpeľné strediská Muizenberg, Fishhoek, Strand (v dôsledku teplých morských prúdov je voda v lete asi o 5 °C teplejšia ako v susednom, západne ležiacom Stolovom zálive).

False Bay bol objavený 1488 B. Diazom pri hľadaní cesty do Indie. Európski moreplavci si často na spiatočnej ceste do Európy zamieňali mys Hangklip na východnom konci zálivu za Mys dobrej nádeje na jeho západnom okraji a otáčali sa veľmi skoro na sever (odtiaľ názov False – falošný, mylný).

Juhoafrická republika —

1. v období 1884 – 1902 oficiálny názov Transvaalskej republiky, jednej z tzv. búrskych republík, ktorá jestvovala od 1852 (oficiálne uznaná Spojeným kráľovstvom) na území dnešnej Južnej Afriky; → Transvaal;

2. skratka JAR — plný oficiálny názov v súčasnosti jestvujúceho štátu Južná Afrika (od 1961).

Kaapstad [káp-] → Kapské Mesto

Kalahari — bezodtoková kotlina v str. časti juž. Afriky prevažne na území Botswany, z menšej časti na území Namíbie a Južnej Afriky (okrajové oblasti zasahujú na územie Angoly, Zambie a Zimbabwe); rozloha okolo 1 mil. km². Mierne pretiahnuté územie v smere sever – juh ohraničujú pásma juhoafrických pohorí, v centrálnej časti výšky 800 – 1 000 m n. m., na vých. a záp. okrajoch 1 000 – 1 500 m n. m. Vyplnené najmä usadeninami treťohorného veku (najmä pieskami, ílmi a pieskovcami kontinentálneho pôvodu) uloženými na prvohornom podloží. Na juhu oblasť viatych pieskov s dlhými piesočnými valmi a dunami (výška do 100 m), v str. časti plytké zníženiny periodicky vypĺňané vodou a suché riečne korytá vádí, na severe močiare Okavango, soľná panva Makarikari a jazero Ngami.

Suché tropické kontinentálne podnebie, na východe vlhšie, priemerný ročný úhrn zrážok od menej ako 100 mm na juhozápade a juhu do približne 500 mm na severe a východe, priemerná teplota vzduchu v lete 24 °C až 30 °C, v zime 12 °C až 20 °C. Väčšina vodných tokov má občasný charakter, jedinou permanentnou riekou je Okavango. Xerofilná krovinatá až polokrovinatá vegetácia na viatych pieskoch spomaľuje až úplne stabilizuje pohyb pieskových presypov, preto Kalahari nemá charakter pravej púšte, ale suchej savany až polopúšte so zastúpením halofytných druhov bylinno-trávnatých rastlín, sukulentov, tŕnistých kríkov a riedkych lesných xerotermných drevín. Veľká časť územia je súčasťou prírodných rezervácií a národných parkov (Kgalagadi Transfrontier Park, ktorý vznikol zlúčením národných parkov Kalahari Gemsbok National Park v Južnej Afrike a Gemsbok National Park v Botswane, Chobe National Park, Central Kalahari Game Reserve a i.).

Kapské Mesto, afrikánsky Kaapstad, angl. Cape Town — prístavné mesto v Južnej Afrike na úpätí Stolového vrchu v Stolovom zálive (Atlantický oceán) asi 40 km sev. od Mysu dobrej nádeje, administratívne stredisko provincie Západné Kapsko; 3,796 mil. obyvateľov (podľa počtu obyvateľov druhé najväčšie mesto krajiny, 2011). Významné priemyselné stredisko. Priemysel lodný, informačný, potravinársky (spracovanie poľnohospodárskych produktov z úrodného zázemia mesta), textilný, strojársky (výroba lokomotív a vagónov), chemický, petrochemický (ropné rafinérie), cementársky, drevársky, brusiarne diamantov. Významná dopravná križovatka, osobný a obchodný námorný prístav situovaný na jednej z najdôležitejších námorných trás na svete (podľa množstva prepraveného tovaru 2. najväčší prístav štátu, po Durbane), medzinárodné letisko (2. najväčšie v štáte). Turistické a rekreačné stredisko s rozvinutou infraštruktúrou vyhľadávané najmä pre prírodné scenérie (Stolový vrch, Mys dobrej nádeje, rôznorodé pláže), pre množstvo viníc, ako aj pre viacero v blízkosti ležiacich vinohradníckych miest. V blízkosti mesta boli v nedávnom období objavené ložiská ropy a zemného plynu. V meste Koeberg asi 30 km od Kapského Mesta je jediná jadrová elektráreň štátu.

Kapské Mesto bolo založené 1652 Janom van Riebeeck (*1619, †1677) z poverenia holandskej Východoindickej spoločnosti ako zásobovacia stanica lodí plávajúcich do vých. Afriky a Ázie. R. 1666 – 79 tam bola vybudovaná pevnosť. Stanica sa postupne vyvinula na dôležitý obchodný prístav a po príchode ďalších európskych osadníkov sa stala centrom holandskej kolónie (→ Kapsko). R. 1795 bolo Kapské Mesto dobyté Veľkou Britániou, 1803 vrátené Holandsku, 1806 znova dobyté Britmi a 1814 sa stalo hlavným mestom britskej Kapskej kolónie. Objav diamantov 1867 a zlata 1886 viedol k jeho ekonomickému rozvoju, vzrástol počet prisťahovalcov, čo viedlo k etnickým problémom. Začiatkom 20. stor. sa začala presadzovať rasová segregácia a na periférii mesta vznikali černošské i multietnické štvrte. Po vzniku Juhoafrickej únie (1910) sa Kapské Mesto stalo jej legislatívnym centrom (sídlom parlamentu); sídlom vlády sa stala Pretoria. Po zavedení apartheidu (1948) boli mnohé multietnické štvrte mesta zničené, obyvatelia násilne vysťahovaní a odporcovia apartheidu (o. i. aj N. Mandela) väznení na ostrove Robben ležiacom v blízkosti mesta (1999 zapísaný do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO). Nový ekonomický rozvoj nastal po páde apartheidu (1990 – 94), Kapské Mesto sa stalo vyhľadávanou turistickou lokalitou. R. 1967 tam skupina lekárov vedená Ch. N. Barnardom vykonala v nemocnici Groote Schuur Hospital prvú transplantáciu srdca.

Stavebné pamiatky: pevnosť (angl. Castle of Good Hope, afrikánsky Kasteel die Goeie Hoop, hol. Kasteel de Goede Hoop, 1666 – 79, prestavaná v 18. – 19. stor., dnes múzeum), odkryté zvyšky pevnosti Chavonnes Battery (1714 – 25, dnes múzeum), neogotická nemocnica Somerset Hospital (1862), v časti Simon’s Town obytná architektúra v koloniálnom štýle z 19. – zač. 20. stor., veterný mlyn Mostert’s Mill (1796), na predmestí Constantia tradičná vinárska farma postavená v štýle holandskej koloniálnej architektúry Groot Constantia (založená 1685), futbalový štadión (2007 – 09), v centre mesta mrakodrapy (2. pol. 20. – zač. 21. stor.) a i.

Viaceré múzeá, galérie a divadlá (Artscape Theatre Centre, založené 1971), oceánske akvárium (Two Oceans Aquarium, založené 1995), botanická záhrada (Kirstenbosch National Botanical Garden, založená 1913, 2004 v rámci floristickej oblasti kapenzis zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Viaceré univerzity (University of Cape Town, založená 1829 pod názvom South African College, druhá najstaršia univerzita v Afrike; University of Western Cape, založená 1960, a i.), sídlo anglikánskeho a rímskokatolíckeho arcibiskupstva.

Kapské vrchy, angl. Cape Mountains — systém vrásových pohorí pozdĺž pobrežia Južnej Afriky; dĺžka okolo 800 km. Vznikli počas hercýnskeho geotektonického cyklu, budované najmä pieskovcami a kremencami. Skladajú sa z viacerých rovnobežných pásem, v str. časti tvoria dve hlavné reťaze oddelené zníženinou Malé Karroo, priemerná výška 1 500 m n. m., maximálna výška 2 326 m n. m. Podnebie na juž. svahoch stredomorské, na vých. teplejšie, na sev. polopúšťové. Zväčša krovinatá vegetácia, lesy len na vlhších náveterných svahoch a na umelo zalesnených plochách. V dolinách pestovanie ovocných stromov (citrusy, jablone, hrušky), olivovníka a viniča.

Kapsko — historické územie v Južnej Afrike. Pôvodne osídlené africkými etnikami Sanov a Khoinov (súhrnne označovaných aj ako Khoisani), neskôr Bantuov. Jeho kolonizácia európskymi prisťahovalcami sa začala 1652, keď Jan van Riebeeck (*1619, †1677) z poverenia holandskej Východoindickej spoločnosti založil na mieste dnešného Kapského Mesta zásobovaciu stanicu lodí plávajúcich do vých. Afriky a Ázie a až do 1795 bolo Kapsko holandskou kolóniou (pod správou holandskej Východoindickej spoločnosti). Prvými prisťahovalcami boli Holanďania (Búri, neskôr nazývaní Afrikánci), neskôr protestantskí Nemci, francúzski hugenoti (po 1685) a ďalší Európania. V ďalšej etape osídľovania boli na búrske farmy ako pracovná sila dovážaní otroci z rôznych častí Afriky a Ázie a postupne sa vytvorila aj početná komunita miešancov (→ Južná Afrika, Obyvateľstvo). Postup európskych kolonistov do vnútrozemia narážal od začiatku na odpor tam usadeného domorodého obyvateľstva. Už 1659 – 60 došlo k prvému vojenskému konfliktu s Khoinmi, 1779 – 1878 k deviatim vojnám s bantuskými Xhosmi (aj xhoské, kagerské, resp. kaferské alebo pohraničné vojny: 1779 – 81, 1793, 1799 – 1803, 1811 – 12, 1818 – 19, 1834 – 35, 1846, 1850 – 53, 1877 – 78).

R. 1795 Kapsko obsadili Briti, 1803 ho vrátili Holandsku a 1806 definitívne prevzali pod svoju správu (Kapská kolónia). Opatrenia zamerané na politické a hospodárske posilnenie britského vplyvu (1807 zákaz obchodu s otrokmi a 1833 zrušenie otroctva; od 1820 masové prisťahovalectvo Britov) zhoršili vzťahy medzi holandskými (búrskymi) osadníkmi a Britmi. Búrski usadlíci nespokojní s britskou správou sa začali najmä po 1836 hromadne sťahovať z Kapskej kolónie do vnútrozemia Afriky (Veľký pochod, afrikánsky Groot Trek, angl. Great Trek), pričom sa dostávali do ozbrojených konfliktov s africkým obyvateľstvom a začali zaberať ich územia, na ktorých zakladali takzvané búrske republiky, napr. Natal, Oranský slobodný štát (Oransko), Transvaal a i. R. 1872 sa Kapsko stalo samosprávnou kolóniou. Po porážke Búrov v anglo-búrskej vojne (1899 – 1902), pričlenení búrskych republík ku Kapsku a vzniku Juhoafrickej únie (1910; → Južná Afrika, Dejiny) sa Kapsko stalo najväčšou z jej štyroch provincií, zahŕňalo územie súčasných provincií Severné, Východné a Západné Kapsko, skoro polovicu Severozápadnej provincie, menšiu časť Namíbie (enkláva Walvis Bay) a menšiu časť provincie KwaZulu-Natal. Na severe susedilo s Namíbiou a Botswanou, na východe s Transvaalom, Oranskom, Lesothom a Natalom. Územnú integritu Kapska ovplyvnil vznik bantustanov v období apartheidu (1959 tam bola zriadená väčšia časť bantustanu Transkei a 1961 bantustan Ciskei, ako aj niekoľko enkláv bantustanu Bophuthatswana). R. 1959 bola časť provincie s mestom Kokstad pripojená k Natalu (dôsledok vzniku bantustanu Transkei), ďalšie územie zostalo exklávou obklopenou Natalom (mesto Umzimkulu a okolie).

Po páde apartheidu Kapsko ako administratívny celok zaniklo (1994) a jeho územie bolo rozdelené na štyri provincie (Severné, Východné a Západné Kapsko a Severozápadná provincia), Walvis Bay bol 28. 2. 1994 odovzdaný Namíbii. R. 2006 bolo mesto Umzimkulu a okolie (bývalá exkláva Kapska, od 1994 súčasť územia provincie Východné Kapsko) pričlenené k provincii KwaZulu-Natal.

Karoo [-rú] → Karroo

Karroo [-rú], angl. Karoo, afrikánsky Kerroo — prírodná oblasť v juhozáp. časti Južnej Afriky rozprestierajúca sa juž. od rieky Oranje; rozloha okolo 400 000 km² (takmer tretina územia štátu). Člení sa na Horné Karroo, Veľké Karroo a Malé Karroo. Horné Karroo je plošina (900 – 1 200 m n. m.) spadajúca smerom na sever príkrymi svahmi do rozľahlej kotliny Veľkého Karroo (600 – 900 m n. m.), na ktoré nadväzuje Malé Karroo, pozdĺžna preliačina (500 – 700 m n. m.) medzi 2 hlavnými reťazami Kapských vrchov rovnobežná s pobrežím Indického oceána. Semiaridné až aridné podnebie, krátke periodické rieky, chudobná polopúšťová vegetácia. Slabo osídlená oblasť, na umelo zavlažovaných pôdach pestovanie obilia, citrusov, viniča; tradičný chov oviec, vzrastajúci význam cestovného ruchu. V oblasti sa nachádza NP Karoo National Park (vyhlásený 1979).