Cuando [kuan-], Kuando, Kwando, na dolnom toku Linyanti, Chobe — rieka v južnej Afrike, pravostranný prítok Zambezi; dĺžka 970 km, plocha povodia 380 000 km². Pramení v Angole na svahoch náhornej plošiny Chileuque, na strednom toku tvorí hranicu medzi Angolou a Zambiou, na okraji púšte Kalahari sa otáča na východ a ako hraničná rieka medzi Namíbiou a Botswanou ústi nad Viktóriinými vodopádmi do Zambezi. Hlavný prítok: Quembro (pravostranný).

Cunene [ku-], Kunene — rieka v južnej Afrike; dĺžka 975 km, rozloha povodia 106 560 km², priemerný ročný prietok v ústí 174 m³/s. Pramení v Angole na plošine Bié, na hornom toku preteká skalnými tiesňavami, vytvára pereje a vodopády, na strednom toku tečie širokou dolinou, na dolnom toku vytvára ďalšiu sériu perejí a vodopádov, ústi ako hraničná rieka s Namíbiou do Atlantického oceána. Využívaná energeticky (elektráreň Ruacana v Namíbii, výkon 330 MW, a i.) a na závlahy; nesplavná.

Karasburg — mesto v juž. časti Namíbie v regióne Karas; 45-tis. obyvateľov (2012). Stredisko regiónu chovu oviec. Letisko. V blízkosti, 7 km záp., priehrada Bondels.

Kalahari — bezodtoková kotlina v str. časti juž. Afriky prevažne na území Botswany, z menšej časti na území Namíbie a Južnej Afriky (okrajové oblasti zasahujú na územie Angoly, Zambie a Zimbabwe); rozloha okolo 1 mil. km². Mierne pretiahnuté územie v smere sever – juh ohraničujú pásma juhoafrických pohorí, v centrálnej časti výšky 800 – 1 000 m n. m., na vých. a záp. okrajoch 1 000 – 1 500 m n. m. Vyplnené najmä usadeninami treťohorného veku (najmä pieskami, ílmi a pieskovcami kontinentálneho pôvodu) uloženými na prvohornom podloží. Na juhu oblasť viatych pieskov s dlhými piesočnými valmi a dunami (výška do 100 m), v str. časti plytké zníženiny periodicky vypĺňané vodou a suché riečne korytá vádí, na severe močiare Okavango, soľná panva Makarikari a jazero Ngami.

Suché tropické kontinentálne podnebie, na východe vlhšie, priemerný ročný úhrn zrážok od menej ako 100 mm na juhozápade a juhu do približne 500 mm na severe a východe, priemerná teplota vzduchu v lete 24 °C až 30 °C, v zime 12 °C až 20 °C. Väčšina vodných tokov má občasný charakter, jedinou permanentnou riekou je Okavango. Xerofilná krovinatá až polokrovinatá vegetácia na viatych pieskoch spomaľuje až úplne stabilizuje pohyb pieskových presypov, preto Kalahari nemá charakter pravej púšte, ale suchej savany až polopúšte so zastúpením halofytných druhov bylinno-trávnatých rastlín, sukulentov, tŕnistých kríkov a riedkych lesných xerotermných drevín. Veľká časť územia je súčasťou prírodných rezervácií a národných parkov (Kgalagadi Transfrontier Park, ktorý vznikol zlúčením národných parkov Kalahari Gemsbok National Park v Južnej Afrike a Gemsbok National Park v Botswane, Chobe National Park, Central Kalahari Game Reserve a i.).

Keetmanshoop [kétmanshóp] — mesto v juž. Namíbii v záp. časti púšte Kalahari, administratívne stredisko regiónu Karas; 15-tis. obyvateľov (2012). Hospodárske a dopravné stredisko juž. časti krajiny. Strojársky priemysel (železničné dielne). Stredisko chovu karakulských oviec v aridnej oblasti neumožňujúcej iné poľnohospodárske aktivity. Vyhľadávané turistické stredisko, v ktorého blízkosti sú dve lokality pôsobivých porastov aloe dichotom, tzv. tulcových stromov (jedna z nich vyhlásená za národnú pamiatku, názov odvodený od puzdier na šípy, tulcov, ktoré si domorodci vyrábajú z týchto rastlín), najdlhší kaňon Afriky a jedna z najnavštevovanejších lokalít Namíbie Fish River Canyon (dĺžka 160 km, maximálna hĺbka 550 m) a priehrada Naute Dam (3. najväčšia priehrada Namíbie); priamo v meste viacero stavebných pamiatok. Významná dopravná križovatka na železničnej trati TransNamib spájajúcej hlavné mesto Windhoek s Upingtonom v Južnej Afrike, letisko.

Miesto s názvom Nu-gouses obýval od 1810 kmeň Namov. Mesto založili 1866 nemeckí kolonisti ako protestantskú misijnú stanicu a nazvali ho podľa nemeckého obchodníka Johanna Keetmana (*1793, †1865), ktorý mesto nikdy nenavštívil, ale finančne vznik stanice podporil. R. 1894 tam bola umiestnená nemecká posádka. Od 1994 sídlo rímskokatolíckeho biskupstva.

Stavebné pamiatky: kostol nemeckej misie (1895, od 1978 národná kultúrna pamiatka, dnes múzeum), budova železničnej stanice (1908), budova pošty (1910, dnes turistické informačné centrum).