Iquique [ikike] — prístavné mesto v severnom Čile na pobreží Tichého oceána západne od púšte Atacama, administratívne stredisko kraja Tarapacá a provincie Iquique; 191-tis. obyvateľov, metropolitná oblasť 299-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (mäsový, cukrovarnícky, rybný), petrochemický, cementársky. Jeden z hlavných obchodných prístavov krajiny, dopravná križovatka na hlavnej čilskej železnici, letisko. V Iquique sa nachádza najväčšie bezcolné pásmo Južnej Ameriky, na území okolo 2,4 km² sú sústredené početné obchody, pobočky bánk a reštaurácie. Východne od Iquique termálne kúpele, v okolí ťažba medi a síry.

Archeologické nálezy dokladajú osídlenie oblasti Iquique už v 7. stor. pred n. l. Mesto bolo založené v 16. stor. Španielmi a bolo súčasťou miestokráľovstva Peru. Rozvíjať sa začalo v 19. stor. po objavení bohatých ložísk čilského liadku v púšti Atacama, iquiqueský prístav sa stal významným prekladiskom liadku pri jeho exporte do Európy. Počas tichomorskej vojny o liadok (1879 – 84) sa v ňom 21. 5. 1879 odohrala významná námorná bitka. Po vojne sa stalo súčasťou Čile. Niekoľkokrát postihnuté zemetraseniami (1868, 1877), naposledy 2005.

Stavebné pamiatky: koloniálna architektúra (rezidencie, napr. Palacio Astoreca, 1904, dnes kultúrne stredisko), neoklasicistické mestské divadlo (1889), neoklasicistická katedrála (2. polovica 19. stor.). Viaceré múzeá. Rímskokatolícke biskupstvo. Asi 50 km východne od mesta sa v púšti Atacama nachádzajú bývalé bane na liadok Humberstone a Santa Laura (založené 1872, koncom 19. stor. najväčšie v Čile, 1960 zatvorené), ktoré boli 2005 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Illapel [iľa-] — mesto v Čile v regióne Coquimbo, administratívne stredisko provincie Choapa; 40-tis. obyvateľov (2017). Banský priemysel. Stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie citrusov, chov dobytka).

Založené 1754 ako San Rafael de Rozas, čoskoro však opustené, 1788 znovuzaložené a presunuté na súčasné miesto, od 1797 Villa de San Rafael de Rozas de Illapel, od 1867 mesto. V blízkosti mesta (15 km severne) sa nachádza národná rezervácia Las Chinchillas (vyhlásená 1984, rozloha 42 km²), v ktorej žije chránená činčila vlnatá (Chinchilla laniger).

Chillán [čiján] — mesto v strednom Čile v regióne Bío Bío v oblasti centrálneho údolia, administratívne stredisko provincie Ñuble; 185-tis. obyvateľov (2017), aglomerácia (Chillán a Chillán Viejo) 297-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (vinársky), drevársky, kožiarsky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej a vinohradníckej oblasti. Leží na Panamerickej diaľnici, severne od mesta je letisko. Turistické stredisko.

Založené 1580 juhozápadne od súčasného mesta, kam bolo premiestnené po zemetrasení 1835, 1939 silno poškodené ďalším zemetrasením.

Univerzita, sídlo biskupstva. Katedrála (2. polovica 20. stor.).

Antofagasta — prístavné mesto v sev. Čile, administratívne stredisko kraja Antofagasta; 381-tis. obyvateľov (2012). Priemysel chemický, kovospracujúci, lodiarsky, textilný, potravinársky. V okolí mesta ťažba rúd farebných kovov a čilského liadku. Mesto spojené až 300 km dlhými vodovodmi s vlhšími vých. stráňami Ánd (leží v pásme suchého pasátového podnebia). Založené 1868 ako banské mesto La Chimba, od 1869 súčasný názov. Pôvodne súčasť Bolívie, po bolívijsko-čilskej vojne 1879 – 83 pripadlo Čile.

Andy, špan. Cordillera de los Andos — horský systém tiahnuci sa v dĺžke asi 9 000 km (šírka 200 – 700 km) pozdĺž sev. a záp. pobrežia Južnej Ameriky (od ostrova Trinidad po Ohňovú zem). Tvorený desiatkami paralelne prebiehajúcich horských masívov, medzi ktorými ležia náhorné plošiny (puna) a hlboké kotliny. Najvyšší štít Aconcagua (6 960 m n. m.). Juž. pokračovaním Ánd sú skupinky ostrovov v Drakovom prielive a hornatý Antarktický polostrov, ktorým antarktický kontinent zasahuje najviac na sever.

Svahy Ánd na západe prudko spadajú do Tichého oceána, na ktorého dne ich vo vzdialenosti 100 – 200 km od pobrežia lemujú podmorské priekopy (Peruánska priekopa, Atacamská priekopa). Na úrovni obratníka Kozorožca dosahuje relatívne prevýšenie medzi dnom Tichého oceána v Atacamskej priekope a asi 300 km vzdialenými vrcholmi Ánd viac ako 14 000 m. Vých. svahy Ánd sú tiež pomerne strmé, ich úpätie lemuje niekoľko desiatok až stoviek kilometrov široké pásmo hornatín, ktoré na východe nadväzujú na nízko položené ploché územia (Orinocká nížina, Amazonská nížina, Gran Chaco, Pampas a i.). S týmto územím spája Andy zložitý systém rozľahlých povodí najväčších riek Južnej Ameriky, medzi ktorými dominuje predovšetkým povodie Amazonky (na severe).

Rozmanitosť prírodného prostredia, podmienená najmä tým, že Andy majú pestrú geologickú štruktúru, polohu a nadmorskú výšku a že sa rozprestierajú od 10° severnej zemepisnej šírky za 50° južnej zemepisnej šírky, umožňuje rozdeliť Andy na základe rôznych kritérií. Na najvšeobecnejšej úrovni sa delia na Severné Andy, Centrálne Andy a Južné Andy.

K Severným Andám patria Karibské Andy (najvyšší vrch Naiguatá, 2 765 m n. m.), ktoré sú najmladšou časťou celého andského systému, Kolumbijsko-venezuelské Andy (Cristóbal Colón, 5 775 m n. m.), ktorých priebeh pripomína peň stromu s troma konármi, Ekvádorské Andy (Chimborazo, 6 267 m n. m.) s viac ako 25 činnými sopkami a Peruánske Andy (Huascarán, 6 768 m n. m.), pre ktoré je charakteristická veľká členitosť reliéfu, výskyt náhorných plošín a absencia činných sopiek. Centrálne Andy sa rozkladajú najmä na území Bolívie, Čile a sev. Argentíny medzi 14° 30’ a 28° južnej zemepisnej šírky (v dĺžke asi 800 km). Tvoria osobitný typ krajiny bezodtokových kotlín obklopených na západe i na východe horskými pásmami. Najväčšiu výšku dosahujú na území Bolívie (Illampu, 6 485 m n. m.). K Centrálnym Andám patrí púšť Atacama i najväčšie jazero Južnej Ameriky Titicaca. Južné Andy sa rozkladajú na juhu od 28° južnej zemepisnej šírky na území Čile a Argentíny. Patria k nim Čilsko-argentínske Andy (Aconcagua) rozčlenené na tri pásma a prebiehajúce zo severu na juh a Patagónske Andy (San Valentin, 4 058 m n. m.), ktoré sú budované najstaršími horninami a napriek priemernej výške 2 000 m n. m. majú (na juhu) viaceré firnové polia a ľadovce.

Andy sú výraznou prírodnou bariérou (najmä klimatickou). Ukrývajú veľké zásoby nerastných surovín. Ich náhorné plošiny sú miestami husto osídlené a hospodársky intenzívne využívané. V smere západ – východ ich pretína len niekoľko komunikačných koridorov, zo severu na juh nimi prechádza trasa Panamerickej diaľnice.

Andy boli vyvrásnené v alpskej orogenéze, sú budované kryštalickými prekambrickými a paleozoickými horninami i sedimentárnymi horninami paleozoického, mezozoického a terciérneho veku prestúpenými intrúziami granitov. Prechádzajú všetkými podnebnými pásmami Južnej Ameriky. Najvyššie časti majú vysokohorskú, chladnú klímu; ročný úhrn zrážok na severe do 10 000 mm (na záp. svahoch), medzi 5 – 30° južnej zemepisnej šírky menej ako 200 mm v záp. časti Ánd (na púšti Atacama do 20 mm) a viac ako 500 mm (v Peru viac ako 1 000 mm) vo vých. časti; na juhu od 35° južnej zemepisnej šírky viac ako 2 000 mm na záp. svahoch (v Patagónskych Andách miestami do 5 000 mm) a menej ako 300 mm na vých. svahoch. Snežná čiara prebieha na severe vo výške 4 800 – 5 000 m n. m., na rovníku vo výške 4 000 – 4 500 m n. m., v okolí obratníka Kozorožca okolo 6 300 m n. m., na juhu klesá do 1 000 – 600 m n. m.

Vo vých. časti pramenia početné prítoky Orinoca, pramenné rieky Amazonky a mnoho jej prítokov, prítoky riek Paraguaj a Uruguaj, ako i rieky priamo tečúce do Atlantického oceána (Colorado, Negro, Chubut a i.). Záp. svahy Ánd sú mnohými krátkymi riekami (Loa, Bío Bío a i.) odvodňované do Tichého oceána; v Kolumbijsko-venezuelských Andách pramení rieka Magdaléna ústiaca do Karibského mora; početné jazerá, najmä na juhu. Značnú časť Ánd pokrývajú lesy (na severe vlhké vždyzelené rovníkové, vyššie vždyzelené horské), nad nimi vlhké trávnaté formácie; na juhu vždyzelené listnaté a zmiešané lesy s hojným výskytom buka a araukárií, ako aj stepná vegetácia; v Centrálnych Andách prevaha xerofilnej vegetácie, najmä polopúšťovej, trávnato-krovinaté formácie (puna) a stepná vegetácia.