Angeles [-che-] — mesto na Filipínach, najväčšie mesto provincie Pampanga v strednej časti ostrova Luzon; 412-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,333 mil. obyvateľov (2015). K rozvoju mesta prispela okrem vojenskej leteckej základne USA (zrušená po výbuchu sopky Pinatubo, 1991, areál premenený na špeciálnu ekonomickú zónu) aj blízkosť hlavného mesta Manily (80 km), s ktorým je spojené železničnými a cestnými ťahmi. Z priemyselných odvetví je zastúpený potravinársky (spracovanie kokosových orechov) a spotrebný priemysel (výroba ratanového nábytku, brikiet); v meste sú rozvinuté remeslá. Mesto je sídlom univerzity (založená 1933).

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol svätého ruženca (1877).

Aparri — prístavné mesto na Filipínach v severových. časti ostrova Luzon v ústí rieky Aparri do Babuyanského prielivu, administratívne stredisko provincie Cagayan; 66-tis. obyvateľov (2015). Leží v poľnohospodárskej oblasti (chov dobytka a i.). Významné dopravné centrum – letisko, obchodný a rybársky prístav (vývoz ryže, kopry, rýb). Spracovanie rýb. Jedno z centier protišpanielskeho odporu koncom 19. stor.

Apo, Mount Apo — najvyšší vrch Filipín a činná sopka v juž. časti ostrova Mindanao, 2 954 m n. m. Plochý čadičový vrch s častými zemetraseniami pokrytý tropickým lesom z tvrdých drevín. Súčasť národného parku Mount Apo s ochranou prírodných výtvorov (vodopády Malasita, horúce pramene Kisinte) a živočíšstva (orly).

Babuyanské ostrovy, angl. Babuyan Islands — dvadsaťštyri sopečno-koralových ostrovov v najsevernejšej časti Filipín v provincii Cagayan; 620 km², okolo 16-tis. obyvateľov. Najväčšie ostrovy: Calayan, Babuyan, Camiguin. Pestovanie ryže; chov dobytka, ošípaných a kôz; rybolov; ťažba dreva. V najväčšom meste Calayan prístav s pravidelným spojením s ostrovom Luzon.

Cagayan [kagajan], Rio Grande de Cagayan — rieka na Filipínach v severovýchodnej časti ostrova Luzon; dĺžka 505 km (najdlhšia rieka ostrova), rozloha povodia 27 280 km². Pramení v pohorí Caraballo, ústi do Babuyanského prielivu. Hlavné prítoky: Chico, Magat (ľavostranné), Ilagan, Pinacanauan (pravostranné).

Cebu [se-] — prístavné mesto na Filipínach na východnom pobreží ostrova Cebu, administratívne stredisko provincie Cebu; 964-tis. obyvateľov, aglomerácia 2,454 mil. obyvateľov, metropolitná oblasť 3,167 mil. obyvateľov (2020). Je významným priemyselným, obchodným, dopravným, turistickým a vzdelanostným strediskom ostrova. Má rozvinutý textilný (výroba hodvábu), odevný, petrochemický (ropná rafinéria), potravinársky (najmä cukrovarnícky), obuvnícky, drevársky priemysel a priemysel stavebných materiálov; celosvetovo významná je výroba ratanového nábytku. V meste sa sformoval podnikateľský park, ktorý integruje obchodné, obytné, športové a rekreačné zariadenia, a IT park, v ktorom sídlia predovšetkým spoločnosti v oblasti telekomunikácií a informačných technológií.

V ekonomike mesta zohráva významnú úlohu cestovný ruch. Cebu patrí medzi najnavštevovanejšie lokality krajiny (ako domácimi, tak i zahraničnými turistami), kombinujú sa v nej prírodné scenérie s mestskými kultúrno-historickými atrakciami. V blízkosti, 10 km západne od mesta je krajina s vodopádmi a prírodnými kúpeľmi – národný park Sudlon (vyhlásený v roku 1936, od roku 2007 súčasť chráneného krajinného prírodného parku Central Cebu), turisticky príťažlivé sú i neďaleké pláže a koralové útesy.

Cebu je cestným uzlom, má 2. najvýznamnejší prístav Filipín (po Manile), z hľadiska vnútroštátneho obchodu najvýznamnejší prístav krajiny (vývoz kopry, cukru, dreva, rýb, kokosového oleja). Je obsluhované medzinárodným letiskom Mactan-Cebu na naďaleko ležiacom ostrove Mactan.

Mesto bolo založené v roku 1565 ako najstaršie španielske sídlo na Filipínach, nasledujúcich šesť rokov bolo ich hlavným mestom; v roku 1942 bolo zničené Japoncami. Vjazd do prístavu chráni malý ostrov Mactan, na ktorom prišiel o život pri konflikte s domorodcami portugalský moreplavec Fernăo de Magalhães.

Cebu je kultúrnym centrom Cebuáncov (najväčšia kultúrno-jazyková skupina v krajine), sídlom rímskokatolíckej arcidiecézy od roku 1595, strediskom vedy a školstva s ôsmimi univerzitami (najstaršia katolícka University of San Carlos, založená v roku 1595) a polytechnikou (založená v roku 1946). Každoročne v januári sa koná nábožensko-kultúrny festival Sinulog na oslavu Dieťaťa Ježiša.

Stavebné pamiatky: najstaršia bazilika na Filipínach postavená v roku 1565 (barokovo prestavaná v roku 1737), pevnosť San Pedro postavená pôvodne z dreva (v 17. – 18. stor. prestavaná do súčasnej kamennej podoby) pod vedením prvého španielskeho generálneho guvernéra Miguela Lópeza de Legazpiho, historické múzeum (založené v 19. stor.), taoistický chrám (založený v roku 1972).

Cebu [se-] — ostrov v strednej časti Filipín v ostrovnej skupine Visayské ostrovy, s menšími okolitými ostrovmi predstavuje administratívnu provinciu Cebu; dĺžka 225 km, maximálna šírka 40 km, rozloha 4 468 km², 4,632 mil. obyvateľov (2015), administratívnym strediskom je prístavné mesto Cebu. Ostrov je pretiahnutého tvaru v smere sever – juh, je lemovaný koralovými útesmi. Má hornatý povrch, vnútrozemie je vyplnené pohorím Cordillera Central (maximálna výška 1 073 m n. m.), pri pobreží sú úzke, poľnohospodársky intenzívne využívané nížiny. Pestuje sa kukurica (ostrov zabezpečuje viac ako 25 % produkcie krajiny), cukrová trstina, kokosovník, bavlník, tabak, manilský banánovník; je rozvinutý rybolov. Ťaží sa hnedé uhlie, meď, zlato, striebro a molybdén. Ostrov s jedinečnými prírodnými a kultúrnymi lokalitami je významnou oblasťou cestovného ruchu, patrí medzi najnavštevovanejšie ostrovy Filipín. V jeho centrálnej časti sa nachádza chránený krajinný prírodný park Central Cebu, pobrežie lemujú príjemné pláže, koralové útesy sú vyhľadávané najmä potápačmi.

V meste Cebu je najdôležitejší obchodný prístav Filipín, ostrov je obsluhovaný medzinárodným letiskom Mactan-Cebu na naďaleko ležiacom ostrove Mactan.

V rokoch 1250 – 1565 bol ostrov sídlom radžov z dynastie Čolovcov. V roku 1521 ho objavil portugalský moreplavec Fernăo de Magalhães, ktorý v tom istom roku prišiel o život v bitke s domorodcami na ostrove Mactan. V období 1565 – 1898 bol ostrov španielskou kolóniou (silný kultúrny vplyv prejavujúci sa v hudbe, obliekaní a i.), v roku 1898 bol ovládnutý Američanmi, počas 2. svetovej vojny okupovaný Japonskom.

Dagupan — prístavné mesto na Filipínach na západnom pobreží ostrova Luzon v provincii Pangasinan pri ústí rieky Dagupan do zálivu Lingayen (Juhočínske more); 171-tis. obyvateľov (2015). Je dôležitým priemyselným, finančným a obchodným strediskom nielen provincie Pangasinan, ale celej časti ostrova severne od hlavného mesta Manila. V 19. stor. bolo mesto známe produkciou morskej soli získavanej odparovaním morskej vody v plytkých depresiách v blízkosti zálivu, v súčasnosti je známe chovom, lovom a spracovaním ryby chanos strieborný (Chanos chanos, → chanos) považovanej za národnú rybu Filipín. V meste je rozvinutý automobilový priemysel, prudký rozvoj zaznamenal priemysel informačných technológií, tradičná je výroba alkoholického nápoja z palmy nipa a spracovanie iných poľnohospodárskych produktov. Dagupan je sídlom viacerých bánk a nebankových inštitúcií a obchodným strediskom priľahlej úrodnej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie ryže, cukrovej trstiny, kukurice, kokosovníka, ovocia, tabaku). S väčšími mestami ostrova je spojený sieťou štátnych ciest, námorný prístav je najvýznamnejším obchodným prístavom provincie, vyváža sa z neho najmä cukrová trstina, ryža, kopra a soľ do iných častí krajiny, ale i do zámoria.

Mesto bolo založené v roku 1590 misionármi; jeho význam vzrástol v období 1892 – 1900 vďaka výhodnej dopravnej polohe (pobrežie, konečný bod dnes zaniknutého úseku železničnej trate z Manily). Počas 2. svetovej vojny bolo mesto okupované japonskou armádou.

V meste sa nachádzajú dve univerzity a mestské múzeum zamerané predovšetkým na artefakty z čias 2. svetovej vojny.

Isabela, Isabela City, Basilan — mesto na Filipínach na severozápadnom pobreží ostrova Mindanao v provincii Basilan; 113-tis. obyvateľov (2015). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti, pestovanie kaučukovníka a spracovanie kaučuku. Turistické stredisko. Pôvodne obec nazývaná Pasagan, 1845 premenovaná na Isabela (podľa španielskej kráľovnej Izabely II.), od 2001 mesto. Stavebné pamiatky: katedrála Santa Isabel de Portugal (Saint Elizabeth of Portugal, 60. roky 20. stor.), viaceré moderné mešity (20. stor.).