Dang Tran Con, 1710 – 1745 — vietnamský básnik. Autor klasického literárneho diela Plač ženy vojaka napísaného čínskymi znakmi. Spolu 408 veršov zachytáva poryvy duše a srdca ženy, ktorej muž odišiel na front. V diele sa prejavuje nesmierny humanizmus a protifeudálne cítenie. Do vietnamčiny ho preložila Doan Thi Diem.
Han Mac Tu [mak], vlastným menom Nguyen Trong Tri, pseudonymy Phong Tran, Le Thanh, 22. 9. 1912 Le My – 11. 11. 1940 — vietnamský básnik. Vedúci predstaviteľ školy deštruktívnej poézie (tho loan) nazývanej aj poézia súženia (tho dien), významná osobnosť hnutia nová poézia (Tho moi). Básne začal písať ako 16-ročný, niektoré jeho verše vyšli až posmrtne, väčšia časť diela ešte nebola publikovaná. Jeho najznámejšia zbierka Ošiaľ (Tho dien, 1938) je známa aj pod názvom Súženie. Zomrel na malomocenstvo.
Hoang Ngoc Phach [ngok fať], pseudonym Song An, 20. 8. 1896 Dong Thai, provincia Ha Tinh – 24. 11. 1973 Hanoj — vietnamský spisovateľ a literárny vedec, jeden zo zakladateľov romantického prúdu vo vietnamskej literatúre. R. 1922 napísal jediný román Čisté srdce (To Tam, 1925), ktorý znamenal prevrat vo vývoji naratívneho umenia vo vietnamskej literatúre, a hoci vyšiel neskôr než niekoľko románov od juhovietnamských spisovateľov napísaných v latinizovanej vietnamčine (quoc ngu), je pokladaný za prvý moderný román vietnamskej literatúry.
Ho Bieu Chanh [ťaň], vlastným menom Ho Van Trung, pseudonym Thu Tien, 1. 10. 1885 Binh Thanh, provincia Long An – 4. 9. 1958 Saigon, dnes Hočiminovo Mesto — vietnamský spisovateľ. Debutoval zač. 20. stor. rozsiahlou lyrickou poémou Láskavá, umením obdarená matka (U tinh luc, 1909). V tvorbe sústredil pozornosť na zobrazenie vidieckeho i mestského života ľudí žijúcich v Juž. Vietname. Autor 64 románov, napr. Ktože si s tým poradí (Ai lam duoc, 1922), Precitnúť zo sna (Tinh mong, 1923), Láska-neláska (Nhan tinh am lanh, 1925), Štipka blahobytu (Chut phan linh dinh, 1928), Rodičovská láska (Cha con nghia nang, 1929), Úlisný úsmev (Cuoi goung, 1935), Dlžoba (No doi, 1936), 12 zbierok poviedok, 12 komédií, 5 zbierok básní a 8 zbierok literárnych čŕt. Jeho prozaické diela sa vyznačujú zaujímavosťou sujetov, špecifickou štruktúrou jazyka a detailným vykreslením vnútorného sveta postáv.
Khai Hung [chaj], vlastným menom Tran Khanh Giu, pseudonym Ban Than, 1896 Co Am, okr. Vinh Bao, provincia Hai Duong – 22. 1. 1947 — vietnamský prozaik. Po štúdiách vyučoval v súkromnej škole v Hanoji a venoval sa novinárskej a literárnej činnosti. Zomrel po zajatí Ligou nezávislosti Vietnamu (Viet Minh) na neznámom mieste.
Popredný predstaviteľ romantickej literárnej skupiny Vlastnými silami (Tu luc van doan), od 1932 prispieval do týždenníkov Phong hoa (Zvyky) a Ngay nay (Dnes). Jeho prvý román Duša motýľa sníva o vílach (Hon buom mo tien, 1933) vykresľujúci idealistický príbeh o nadpozemskej láske, bol zároveň prvým publikovaným románom tejto literárnej skupiny. V románe Uprostred jari (Nua chung xuan, 1934) opisujúcom rozporuplný príbeh založený na kontrastoch starých (tradičných) a nových (moderných) životných zásad vietnamskej spoločnosti ostro kritizoval zastaraný feudálny režim a prostredníctvom tzv. novej hrdinky vyzdvihol osobnosť, ktorá bojuje za vlastné šťastie a slobodnú lásku v tradičnej vietnamskej spoločnosti. Neduhy jednotlivých sociálnych vrstiev vietnamskej spoločnosti zobrazil aj v románoch Rodina (Gia dinh, 1936), Únik (Thoat ly, 1938) a Úzkosť (Ban khoan, 1943). Autor románov Muž a žena (Trong mai, 1935) o trpkej nešťastnej láske a Krása (Dep, 1940), v ktorom opísal svojrázny spôsob života súčasného umelca, historického románu Chrabrý bojovník Tieu Son (Tieu Son trang si, 1934) o aristokratickej mládeži dynastie Neskorá Le (1428 – 1789), ktorá vystúpila proti režimu dynastie Tay Son (1778 – 1802), a divadelných hier Svetské muky (Tuc luy, 1937), Rumenec (Coc tia, 1940) a Spolutrpiteľ (Dong benh, 1942), spoluautor románu Búrlivý život (Doi mua gio, 1934, s Nhatom Linhom) majstrovsky vykresľujúceho vzťah medzi mužom a ženou. Viaceré jeho poviedky, napr. Zurčanie potoka (Tieng suoi reo, 1935), Po cestách-necestách (Doc duong gio bui, 1936), Očakávanie (Doi cho, 1938), Šťastie (Hanh, 1938), Hlinený čajník (Cai am dat, 1940), Klobúk nabok (Doi mu lech, 1941), Jazva (Cai ve, 1944) a Musíš žiť (Anh phai song, 1934, s Nhatom Linhom), sú zamerané impresionisticky, často nemajú sujet a kladú dôraz na zobrazenie vnútorného sveta osobnosti, na detailný opis najjemnejších odtieňov okamihov života.