Hanoj, vietnamsky Ha Nôi — hlavné mesto Vietnamu v severnej časti krajiny na začiatku úrodnej delty Červenej rieky; 3,442 mil. obyvateľov (2. najväčšie mesto štátu, po Hočiminovom Meste), aglomerácia 6,400 mil. obyvateľov (2016). Pozostáva zo 7 mestských rajónov a z 5 prímestských štvrtí. Historická časť mesta sa rozkladá na pravom brehu Červenej rieky, priemyselné štvrte sú situované na ľavom brehu. Politické, hospodárske, vedecké a kultúrne stredisko štátu. Priemysel strojársky, kovoobrábací, chemický, farmaceutický, gumársky, elektrotechnický, textilný (bavlnársky, hodvábnický), potravinársky (lúparne ryže, pivovary, spracovanie ovocia a zeleniny), tabakový, papiernický, drevársky (zápalkáreň), železničné dielne; remeslá (výrobky z laku, slonoviny, bambusu). Významná dopravná križovatka, riečny prístav, medzinárodné letisko. V blízkosti ťažba fosfátov.
Oblasť dolného toku Červenej rieky bola osídlená už v predhistorickom období. V období čínskej nadvlády sa v blízkosti centra dnešného hlavného mesta nachádzali rezidencie čínskych hodnostárov. Aglomerácii, ktorá v ich okolí vznikla, udelil 1010 kráľ Ly Thai To, zakladateľ dynastie Ly, štatút hlavného mesta kráľovstva Dai Viet, nazvaného Thang Long (Vzlietajúci drak; na počesť Zlatého draka, ktorý sa tam podľa legendy panovníkovi zjavil). V 11. – 14. stor. bol Thang Long nepretržite hlavným mestom panovníkov dynastií Neskorých Ly a Tran. V tomto období sa vyvinula aj tradičná architektúra mesta. Keď sa 1399 hlavným mestom novej dynastie Ho stalo sídelné centrum Tay Do (čiže Západné hlavné mesto) v provincii Thanh Hoa, Thang Longu bol udelený štatút Východného hlavného mesta Dong Do (do 1802). V 15. – 18. stor. sa poloha hlavného mesta nemenila, niekoľkokrát sa však zmenil jeho názov: na zač. 15. stor. sa nazývalo Dong Quan (provinčné centrum pod čínskou nadvládou dynastie Ming), od 1430 Dong Kinh (odtiaľ názov Tonkin), v 16. – 17. stor. v zápisoch prvých Európanov, ktorí mesto navštívili, Ke Cho (čiže Trhovisko). Na oficiálnych administratívnych mapách sa rezidencia panovníkov dynastií Le, Mac a Trinh značila ako mestský okruh Phung Thien, ktorý bol súčasťou mestských štvrtí Tho Xuong a Quang Duc. R. 1592 panovník Trinh Tung prikázal zbúrať múry mestského opevnenia, no 1749 na príkaz panovníka Trinh Doanha bolo opevnenie znovuvybudované a pevnosť dostala nový názov Dai Do. R. 1802 panovník Gia Long (Nguyen Phuc Anh), zakladateľ dynastie Nguyen, preniesol hlavné mesto do Hue a 1831 nasledujúci panovník Minh Mang prikázal premenovať Thang Long na provinčné centrum Hanoj. R. 1873 a 1882 bol dobytý Francúzmi, 1888 sa stal centrom francúzskeho protektorátu Tonkin a 1900 rezidenciou generálneho guvernéra Francúzskej Indočíny. R. 1940 – 46 obsadený Japoncami. R. 1945 vyhlásil Ho Či Min v Hanoji Vietnamskú demokratickú republiku (Severný Vietnam) a Hanoj sa stal jej hlavným mestom, hoci 1947 – 54 bol okupovaný Francúzmi a Hočiminova vláda bola evakuovaná, od 1976 je hlavným mestom zjednoteného Vietnamu (Vietnamská socialistická republika). Mesto bolo viackrát ťažko poškodené najmä počas druhej fázy vietnamskej vojny bombovými útokmi amerického letectva (1966, a najmä 1972, keď bolo zničených niekoľko mestských štvrtí). Stavebné pamiatky: vykopávky Zakázaného mesta (Cam Thanh; 11. – 14. stor.; palácový komplex, v ktorom žil imperátor s rodinou) a Imperátorského mesta (Hoang Thanh, 11. – 14. stor.; vonkajšia časť Zakázaného mesta, v ktorom žili úradníci, nachádzali sa tam kasárne a i.), Pagoda na jednom stĺpe (Chua Mot cot; pol. 11. stor., niekoľkokrát zničená a obnovená, naposledy 1955), Chrám literatúry (Van mieu; 14. stor., dnešný vzhľad je z konca 18. stor.), obradný palác panovníkov dynastie Le (Dien Kinh Thien; 15. stor.), 36 starobylých mestských štvrtí, Hanojská pevnosť (1805), most Long Bien (1902; A. G. Eiffel), Veľké divadlo (1911), Hočiminovo mauzóleum (1975) a i. Viaceré vysoké školy (napr. Hanojská univerzita založená 1907) a vedeckovýskumné ústavy, divadlá, múzeá. Botanická záhrada.
