Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Ázia - Vietnam

Zobrazené heslá 1 – 7 z celkového počtu 7 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Fan Si Pan

Fan Si Pan — vrch vo Vietname v pohorí Hoang Lien Son v blízkosti hranice s Čínou, najvyšší vrch krajiny, 3 143 m n. m. Budovaný silno metamorfovanými prekambrickými horninami.

Hajfong

Hajfong, vietnamsky Hai Phong — prístavné mesto v severnom Vietname v delte Červenej rieky v blízkosti Bacboského zálivu; 620-tis. obyvateľov, aglomerácia 2,191 mil. obyvateľov (2016). Významné priemyselné stredisko. Priemysel hutnícky (hutníctvo cínu), lodný, strojársky, kovoobrábací, cementársky, chemický, gumársky, textilný (bavlnársky, hodvábnický), potravinársky (lúparne ryže, spracovanie rýb), drevársky. Hlavný obchodný prístav štátu, železničné a cestné spojenie s Hanojom, letisko. V okolí ťažba čierneho uhlia. V blízkosti sa nachádza turistami vyhľadávaná oblasť, záliv Ha Long zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Pôvodne rybárska dedina, ktorá sa od pol. 19. stor. počas francúzskej koloniálnej nadvlády vyvinula na najvýznamnejšie obchodné centrum a exportný prístav severného Vietnamu. R. 1946 zbombardovaný Francúzmi, viackrát Američanmi počas vietnamskej vojny (1972 prístav zamínovaný Američanmi). Stavebné pamiatky: pagoda Du Hang (17. stor.), viaceré stavby v duchu tzv. koloniálnej architektúry (opera, vily, paláce a i.). Univerzita, múzeá, sídlo katolíckeho biskupstva.

Ha Long

Ha Long, Dračia zátoka — záliv vybiehajúci do pobrežia Vietnamu, časť Bacboského zálivu pri ústí Červenej rieky v blízkosti prístavného mesta Hajfong 164 km juhových. od Hanoja. Vyznačuje sa unikátnou scenériou, ktorú vytvára okolo 1 600 vápencových ostrovov bizarných tvarov a skrasovatených brál vystupujúcich 100 – 200 m nad hladinu mora. Množstvo jaskýň a viacero archeologických nálezísk. V minulosti strategicky dôležité miesto využívané Číňanmi i Francúzmi; v súčasnosti vyhľadávaná turistická oblasť s prístavom vzrastajúceho významu Ha Long (227-tis. obyvateľov, 2013). R. 1994 bol záliv zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Hanoj

Hanoj, vietnamsky Ha Nôi — hlavné mesto Vietnamu v severnej časti krajiny na začiatku úrodnej delty Červenej rieky; 3,442 mil. obyvateľov (2. najväčšie mesto štátu, po Hočiminovom Meste), aglomerácia 6,400 mil. obyvateľov (2016). Pozostáva zo 7 mestských rajónov a z 5 prímestských štvrtí. Historická časť mesta sa rozkladá na pravom brehu Červenej rieky, priemyselné štvrte sú situované na ľavom brehu. Politické, hospodárske, vedecké a kultúrne stredisko štátu. Priemysel strojársky, kovoobrábací, chemický, farmaceutický, gumársky, elektrotechnický, textilný (bavlnársky, hodvábnický), potravinársky (lúparne ryže, pivovary, spracovanie ovocia a zeleniny), tabakový, papiernický, drevársky (zápalkáreň), železničné dielne; remeslá (výrobky z laku, slonoviny, bambusu). Významná dopravná križovatka, riečny prístav, medzinárodné letisko. V blízkosti ťažba fosfátov.

Oblasť dolného toku Červenej rieky bola osídlená už v predhistorickom období. V období čínskej nadvlády sa v blízkosti centra dnešného hlavného mesta nachádzali rezidencie čínskych hodnostárov. Aglomerácii, ktorá v ich okolí vznikla, udelil 1010 kráľ Ly Thai To, zakladateľ dynastie Ly, štatút hlavného mesta kráľovstva Dai Viet, nazvaného Thang Long (Vzlietajúci drak; na počesť Zlatého draka, ktorý sa tam podľa legendy panovníkovi zjavil). V 11. – 14. stor. bol Thang Long nepretržite hlavným mestom panovníkov dynastií Neskorých Ly a Tran. V tomto období sa vyvinula aj tradičná architektúra mesta. Keď sa 1399 hlavným mestom novej dynastie Ho stalo sídelné centrum Tay Do (čiže Západné hlavné mesto) v provincii Thanh Hoa, Thang Longu bol udelený štatút Východného hlavného mesta Dong Do (do 1802). V 15. – 18. stor. sa poloha hlavného mesta nemenila, niekoľkokrát sa však zmenil jeho názov: na zač. 15. stor. sa nazývalo Dong Quan (provinčné centrum pod čínskou nadvládou dynastie Ming), od 1430 Dong Kinh (odtiaľ názov Tonkin), v 16. – 17. stor. v zápisoch prvých Európanov, ktorí mesto navštívili, Ke Cho (čiže Trhovisko). Na oficiálnych administratívnych mapách sa rezidencia panovníkov dynastií Le, Mac a Trinh značila ako mestský okruh Phung Thien, ktorý bol súčasťou mestských štvrtí Tho Xuong a Quang Duc. R. 1592 panovník Trinh Tung prikázal zbúrať múry mestského opevnenia, no 1749 na príkaz panovníka Trinh Doanha bolo opevnenie znovuvybudované a pevnosť dostala nový názov Dai Do. R. 1802 panovník Gia Long (Nguyen Phuc Anh), zakladateľ dynastie Nguyen, preniesol hlavné mesto do Hue a 1831 nasledujúci panovník Minh Mang prikázal premenovať Thang Long na provinčné centrum Hanoj. R. 1873 a 1882 bol dobytý Francúzmi, 1888 sa stal centrom francúzskeho protektorátu Tonkin a 1900 rezidenciou generálneho guvernéra Francúzskej Indočíny. R. 1940 – 46 obsadený Japoncami. R. 1945 vyhlásil Ho Či Min v Hanoji Vietnamskú demokratickú republiku (Severný Vietnam) a Hanoj sa stal jej hlavným mestom, hoci 1947 – 54 bol okupovaný Francúzmi a Hočiminova vláda bola evakuovaná, od 1976 je hlavným mestom zjednoteného Vietnamu (Vietnamská socialistická republika). Mesto bolo viackrát ťažko poškodené najmä počas druhej fázy vietnamskej vojny bombovými útokmi amerického letectva (1966, a najmä 1972, keď bolo zničených niekoľko mestských štvrtí). Stavebné pamiatky: vykopávky Zakázaného mesta (Cam Thanh; 11. – 14. stor.; palácový komplex, v ktorom žil imperátor s rodinou) a Imperátorského mesta (Hoang Thanh, 11. – 14. stor.; vonkajšia časť Zakázaného mesta, v ktorom žili úradníci, nachádzali sa tam kasárne a i.), Pagoda na jednom stĺpe (Chua Mot cot; pol. 11. stor., niekoľkokrát zničená a obnovená, naposledy 1955), Chrám literatúry (Van mieu; 14. stor., dnešný vzhľad je z konca 18. stor.), obradný palác panovníkov dynastie Le (Dien Kinh Thien; 15. stor.), 36 starobylých mestských štvrtí, Hanojská pevnosť (1805), most Long Bien (1902; A. G. Eiffel), Veľké divadlo (1911), Hočiminovo mauzóleum (1975) a i. Viaceré vysoké školy (napr. Hanojská univerzita založená 1907) a vedeckovýskumné ústavy, divadlá, múzeá. Botanická záhrada.

Hoang Lien Son

Hoang Lien Son — horské pásmo v severnej časti Vietnamu čiastočne na hranici s Čínou medzi dolinami riek Hong a Da, najvyšší vrch Fa Si Pan, 3 143 m n. m. Budované paleozoickými horninami.