Balkán — 1. súhrnné označenie štátov a území na Balkánskom polostrove, t. j. Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Čiernej Hory, Grécka, Chorvátska, Severného Macedónska, Rumunska, Slovinska, Srbska a európskej časti Turecka;
2. → Stará planina.
Dojranské jazero, macedónsky Dojransko ezero, grécky Limni Doiranis — jazero tektonicko-sopečného pôvodu na hranici Severného Macedónska a Grécka v zníženine na úpätí horského pásma Belasica vo výške 148 m n. m.; dĺžka 8,9 km, šírka 7,1 km, rozloha 43,1 km2 (27,3 km2 v Severnom Macedónsku, 15,8 km2 v Grécku), hĺbka do 10 m. Jazero je odvodňované prítokom rieky Vardar.
Kavadarci — mesto v Severnom Macedónsku v kotline Tikveš, administratívne stredisko samosprávneho celku Kavadarci; 39-tis. obyvateľov (2012). Najväčšie vinárske stredisko Severného Macedónska ležiace v tradičnej vinohradníckej oblasti, vinohradníctvu a vinárstvu sa venuje okolo 85 % obyvateľov oblasti. Pestovanie hrozna (ročná produkcia okolo 85-tis. t, z toho 80 % sa používa na výrobu vína), ako aj maku a vysokokvalitného tabaku. Priemysel hutnícky (spracovanie železa a niklu z bohatých ložísk južne od mesta). R. 2000 vznikla v Kavadarci prvá voľná ekonomická zóna Severného Macedónska. Na vodnom toku Crna Reca (12 km juhozápadne od mesta) veľká priehradná nádrž.
Územie dnešného mesta bolo osídlené už v 7. – 6. stor. pred n. l., a to prerušovane počas celého staroveku a stredoveku. Ležalo na rímskej obchodnej a vojenskej ceste Via Egnatia spájajúcej mestá Dyrrachium (dnes Drač, Albánsko) a Byzantion (dnes Istanbul, Turecko), predstavovalo dôležité vojenské, hospodárske a kultúrne centrum. Na prelome 5. a 6. stor. bolo zničené Avarmi a Slovanmi, od 14. stor. pod Osmanskou nadvládou, v 17. stor. centrum regiónu Tikva. Po balkánskych vojnách (1912 – 13) a rozpade Osmanskej ríše (1922) Turci mesto a jeho okolie opustili (definitívne 1935 – 36), od 1918 bolo súčasťou Kráľovstva SHS, resp. od 1929 Juhoslávie. Počas 2. svetovej vojny okupované nacistickým Nemeckom a Bulharskom, utrpelo veľké materiálne škody. Stavebné pamiatky: Markova veža (18. stor.), v blízkosti mesta kláštor Pološki s Kostolom sv. Juraja (14. stor.).
Kičevo — mesto v záp. časti Macedónska v doline na juhových. úbočí pohoria Bistra, administratívne stredisko samosprávneho celku Kičevo; 33-tis. obyvateľov (2013).
Vzniklo na mieste, kde sa pravdepodobne nachádzalo antické mesto Uskana (zničené v 2. stor. pred n. l. počas macedónskych vojen), prvýkrát písomne doložené 1018 ako Kicavis, patrilo k Byzantskej ríši a bolo súčasťou Ochridského arcibiskupstva. V 13. – 14. stor. známe aj ako Kitin Grad (Kitino mesto). R. 1385 obsadené Turkami, pod vládou ktorého zažilo najväčší rozvoj, predstavovalo vojenské a administratívne stredisko regiónu, začali sa využívať nerastné zdroje (najmä medi a mangánu). Od 1919 súčasť Kráľovstva SHS, 1941 – 43 obsadené talianskymi vojskami, od 1991 súčasť nezávislého Macedónska.
Na okraji mesta na mohylovitom kopci Kičevsko kale osídlenom už v bronzovej a železnej dobe archeologické nálezisko upravené na kultúrno-historický park. Predpokladá sa, že murovaná pevnosť, ktorá fungovala aj v časoch tureckej nadvlády, tam jestvovala už v antickom období (murované hradby s niekoľkými obrannými vežami). Po zániku obrannej funkcie bola postupne takmer úplne rozobraná na stavebný materiál a sčasti zničená novou zástavbou. V blízkosti mesta pravoslávny Kláštor Presvätej Bohorodičky (založený 1316, 1848 vypálený, neskôr obnovený). Múzeum záp. Macedónska (1980, sídli v budove z 1892).
Kočani — mesto v severovýchodnej časti Severného Macedónska v severovýchodnej časti Kočanskej kotliny 120 km od Skopje a 65 km od hranice s Bulharskom, administratívne stredisko samosprávneho celku Kočani; 35-tis. obyvateľov (2013). Pestovanie ryže. V okolí termálne pramene.
Oblasť mesta osídlená už v rímskej dobe a byzantskom období. V 6. – 7. stor. tam žili Slovania, ktorý vybudovali pevnosť. Prvýkrát písomne doložené 1337. V 15. stor. sa dostalo pod nadvládu Turkov, v 19. stor. mesto. V oblasti sa nachádzajú pozostatky osídlenia z rímskej doby a byzantského obdobia, asi 6 km severne od mesta archeologická lokalita Dolno Gradište s viacerými nálezmi (zvyšky obranného valu, rímska a byzantská keramika) z neskoroantického obdobia. Stavebné pamiatky: obranná veža (2. pol. 17. stor.), Chrám sv. Juraja (1917).