Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií: literatúra – Európa - rumunská literatúra

Zobrazené heslá 1 – 8 z celkového počtu 8 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Albina românească

Albina românească [-myneaska] — prvý moldavský periodický časopis. Založil ho Gheorghe Asachi (*1788, †1869) v Iaşi, vychádzal ako dvojtýždenník s politicko-literárnym zameraním od júna 1829 do januára 1835 a 1837 – 50, ďalších (posledných) osem rokov 1850 – 58 pod názvom Gazeta de Moldavia (Moldavské noviny). Svojím všeobecným zameraním šíril myšlienky osvietenstva, národného uvedomenia a osvetu.

Alecsandri, Vasile

Alecsandri [-lek-], Vasile, 14. 6. 1818 Bacău – 22. 8. 1890 Mirceşti — rumunský básnik, prozaik, dramatik. Účastník revolučného hnutia 1848 – 49, v ktorého duchu rozvíjal svoju tvorbu stojacu na hranici klasicizmu a romantizmu. Inšpiroval sa ľudovou tvorbou (balada Jahniatko, Mioriţa). Ľúbostné básne zhrnul do cyklov Doiny a Slzičky (Doine şi Lăcrimioare, 1853) a Suveníry a Perličky (Suvenire şi Mărgăritărele, 1875). Zbierka Pastely (Pasteluri, 1875) je výrazom klasickej harmónie etického a estetického. Autor satirických mravoučných čŕt, situačných komédií a historických romantických drám.

Bacovia, George

Bacovia [-ko-], George, vlastným menom G. Vasiliu, 4. 9. 1881 Bacău – 22. 5. 1957 Bukurešť — rumunský básnik. Výrazný predstaviteľ rumunskej modernej poézie. Formoval sa v atmosfére európskej literárnej dekadencie, ktorej nálady sú príznačné najmä pre zbierku Olovo (Plumb, 1916) a ktorej stopy nesú i ďalšie zbierky: Žlté iskry (Scîntei galbene, 1926), S vami (Cu voi, 1930), V podstate komédie (Comedii în fond, 1936). Funkčná farebnosť a zvukomalebnosť jeho veršov sugestívne zdôrazňujú zmyslové vnímanie.

Bănulescu, Ştefan

Bănulescu [-sku], Ştefan, 8. 9. 1929 Făcăieni – 25. 5. 1998 Bukurešť — rumunský prozaik a novinár. R. 1954 – 61 pôsobil ako redaktor časopisov Gazeta literară (Literárne noviny) a Luceafărul (Zornička). Debutoval zbierkou umeleckých reportáží Cesta do nížiny (Drum în cîmpie, 1960). V zbierke noviel Zima mužov (Iarna bărbaţilor, 1965) zobrazil atmosféru Baraganskej stepi a Podunajska s nadčasovým spojením fantázie s realitou konca 2. svetovej vojny v oblasti, ako aj rozpad tradičných vzťahov na vidieku. Podobnú atmosféru zachytil aj v básnickej zbierke Spevy z nížin (Cintece de cîmpie, 1968). Autor zbierky literárnych čŕt a esejí Listy z provincie (Scrisori provinciale, 1976), románu Kniha mesta Metopolis (Cartea de la Metopolis, 1977; prvý diel zo zamýšľaného cyklu Milionárova kniha, Cartea milionarului), ktorého dej sa odohráva v imaginárnom balkánskom priestore.

Barbu, Ion

Barbu, Ion, vlastným menom Dan Barbilian, 19. 3. 1895 Câmpulung – 11. 8. 1961 Bukurešť — rumunský básnik. Od 1942 profesor matematiky na univerzite v Bukurešti. Významný predstaviteľ rumunského modernizmu. Nadviazal na parnasistickú tradíciu, neskôr sa inšpiroval ľudovou poéziou (lyrickoepická poéma Na slimáky, După melci, 1921). Jeho tvorba je charakteristická metafyzickým chápaním sveta, zameraná na poznanie. Barbu hľadal spojenie medzi mikro- a makrokozmom a pokúšal sa odkryť prapôvodné korene básnictva. Tvorca tzv. absolútnej poézie, ktorej vrcholom je básnická zbierka Druhá hra (Joc secund, 1930).

Blandianová, Ana

Blandianová (Blandiana), Ana, vlastným menom Otilia Doina Rusanová (Rusan), 25. 3. 1942 Temešvár (Timişoara) — rumunská poetka, prozaička a publicistka. Výrazná osobnosť rumunskej poézie generácie 60. rokov 20. stor. Jej básnický debut Prvá osoba plurálu (Persoana întîi plural, 1964) sa vyznačuje spontánnosťou a vitalizmom. Pre jej ďalšie básnické zbierky, napr. Achilova päta (Călcîiul vulnerabil, 1966) a Spánok v spánku (Somnul din somn, 1977), je charakteristický nekonformný tón, odmietanie povrchnosti, intenzívny existenciálny zážitok, ako aj úspornosť umeleckých prostriedkov a koncentrovaná metafora. Z politických dôvodov (jej otec bol pravoslávnym kňazom a bol prenasledovaný komunistickým režimom) nesmela viackrát publikovať, po 1989 vydala viacero básnických zbierok, napr. 100 básní (100 de poeme, 1991), Ráno po smrti (În dimineața de după moarte, 1996), Moja vlasť A4 (Patria mea A4, 2010), próz, napr. román Zásuvka s potleskom, Sertarul cu aplauze, 1992, ako aj literatúru pre deti a mládež a eseje. Výber jej básní a próz vyšiel v slovenčine časopisecky (Revue svetovej literatúry, 1990, 1999, 2007).

Breban, Nicolae

Breban, Nicolae, 1. 2. 1934 Baia Mare — rumunský prozaik. V rozsiahlych románoch sa zameriava na psychológiu morálnej a sociálnej reality. Analyzuje psychické pochody jedinca vo vyhrotených situáciách, využíva prostriedky modernej psychologickej prózy s expresívne predimenzovanými prvkami. Autor románov Francisca (1965), V neprítomnosti pánov (În absenţa stăpînilor, 1966), Choré zvieratá (Animale bolnave, 1968), Sadrový anjel (Îngerul de gips, 1973), Zvestovanie (Bunavestire, 1977), Don Juan (1981), Jediná cesta (Singura cale, 2011) a tetralógie Vo dne v noci (Ziua şi noaptea, 1998 – 2007).

Buzura, Augustin

Buzura, Augustin, 22. 9. 1938 Berinţa – 10. 7. 2017 Bukurešť — rumunský prozaik a publicista, pôvodným povolaním psychiater. V krátkej próze využíval techniku náznaku, metafory a symbolu. Psychologické analytické romány postavil na voľnom toku vedomia postáv. Ich hlavnou témou je objektívna pravda o vývine rumunskej spoločnosti po 2. svetovej vojne, ktorá vyplýva z protikladu morálnych postulátov a konania postáv.

Autor románov Neprítomní (Absenţii, 1970), Podoby mlčania (Feţele tăcerii, 1974), Hrdosti (Orgolii, 1977; sfilmovaný 1982, réžia Manole Marcus), Hlasy noci (Vocile nopţii, 1980), Útočiská (Refugii, 1984), Cesta popola (Drumul cenuşii, 1988), Správa o osamelosti (Raport asupra singurăţătii, 2009).