Aguinaldo [-gi-], Emilio, 23. 3. 1869 Imus neďaleko Cavite na ostrove Luzon – 6. 2. 1964 Manila — filipínsky vodca, politik. Bojoval za nezávislosť Filipín proti Španielsku (1896 – 97) a USA (1898 – 1901), miestny vodca revolučnej organizácie Katipunan. Počas krátkej nezávislosti Filipín prezident (1898 – 99), po pripadnutí Filipín USA viedol partizánsky odboj. Po 3 rokoch povstanie zlikvidované, generál Aguinaldo zajatý, podpísal prísahu vernosti USA a uchýlil sa do súkromia. R. 1934 neúspešne kandidoval v prvých prezidentských voľbách. Po 2. svetovej vojne Američanmi obvinený z kolaborácie s Japoncami okupujúcimi cez vojnu Filipíny a na niekoľko mesiacov uväznený.

Angeles [-che-] — mesto na Filipínach, najväčšie mesto provincie Pampanga v strednej časti ostrova Luzon; 412-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,333 mil. obyvateľov (2015). K rozvoju mesta prispela okrem vojenskej leteckej základne USA (zrušená po výbuchu sopky Pinatubo, 1991, areál premenený na špeciálnu ekonomickú zónu) aj blízkosť hlavného mesta Manily (80 km), s ktorým je spojené železničnými a cestnými ťahmi. Z priemyselných odvetví je zastúpený potravinársky (spracovanie kokosových orechov) a spotrebný priemysel (výroba ratanového nábytku, brikiet); v meste sú rozvinuté remeslá. Mesto je sídlom univerzity (založená 1933).

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol svätého ruženca (1877).

Aparri — prístavné mesto na Filipínach v severových. časti ostrova Luzon v ústí rieky Aparri do Babuyanského prielivu, administratívne stredisko provincie Cagayan; 66-tis. obyvateľov (2015). Leží v poľnohospodárskej oblasti (chov dobytka a i.). Významné dopravné centrum – letisko, obchodný a rybársky prístav (vývoz ryže, kopry, rýb). Spracovanie rýb. Jedno z centier protišpanielskeho odporu koncom 19. stor.

Aquinová [aki-] (Aquino), (Maria) Corazon, prezývaná Cory, 25. 1. 1933 Manila – 1. 8. 2009 tamže — filipínska politička, prezidentka 1986 – 92. Pochádzala z bohatej politicky význačnej rodiny. Do politiky vstúpila 1983 po zavraždení manžela, opozičného politika Benigna Aquina (*1932, †1983), ako vodkyňa opozície a vo februári 1986 zvíťazila v prezidentských voľbách nad úradujúcim prezidentom diktátorom F. E. Marcosom. Napriek neregulárnosti volieb (zmanipulované v prospech Marcosa) ju za podpory jej stúpencov, katolíckej cirkvi a časti armády parlament potvrdil 25. 2. 1986 (krátko pred Marcosovým útekom z Filipín) vo funkcii prezidentky. Musela čeliť nepretržitým protestom najmä proti hospodárskej politike a masovej chudobe. R. 1992 už nekandidovala.

Cebu [se-] — ostrov v strednej časti Filipín v ostrovnej skupine Visayské ostrovy, s menšími okolitými ostrovmi predstavuje administratívnu provinciu Cebu; dĺžka 225 km, maximálna šírka 40 km, rozloha 4 468 km², 4,632 mil. obyvateľov (2015), administratívnym strediskom je prístavné mesto Cebu. Ostrov je pretiahnutého tvaru v smere sever – juh, je lemovaný koralovými útesmi. Má hornatý povrch, vnútrozemie je vyplnené pohorím Cordillera Central (maximálna výška 1 073 m n. m.), pri pobreží sú úzke, poľnohospodársky intenzívne využívané nížiny. Pestuje sa kukurica (ostrov zabezpečuje viac ako 25 % produkcie krajiny), cukrová trstina, kokosovník, bavlník, tabak, manilský banánovník; je rozvinutý rybolov. Ťaží sa hnedé uhlie, meď, zlato, striebro a molybdén. Ostrov s jedinečnými prírodnými a kultúrnymi lokalitami je významnou oblasťou cestovného ruchu, patrí medzi najnavštevovanejšie ostrovy Filipín. V jeho centrálnej časti sa nachádza chránený krajinný prírodný park Central Cebu, pobrežie lemujú príjemné pláže, koralové útesy sú vyhľadávané najmä potápačmi.

V meste Cebu je najdôležitejší obchodný prístav Filipín, ostrov je obsluhovaný medzinárodným letiskom Mactan-Cebu na naďaleko ležiacom ostrove Mactan.

V rokoch 1250 – 1565 bol ostrov sídlom radžov z dynastie Čolovcov. V roku 1521 ho objavil portugalský moreplavec Fernăo de Magalhães, ktorý v tom istom roku prišiel o život v bitke s domorodcami na ostrove Mactan. V období 1565 – 1898 bol ostrov španielskou kolóniou (silný kultúrny vplyv prejavujúci sa v hudbe, obliekaní a i.), v roku 1898 bol ovládnutý Američanmi, počas 2. svetovej vojny okupovaný Japonskom.

Katipunan [tagalsky] — filipínska tajná revolučná organizácia zameraná na boj proti španielskej nadvláde a za nezávislosť Filipín. Založená 1892 v Manile Andrésom Bonifaciom (*1863, †1898), svojimi ideálmi nadviazala na reformistické hnutie La Liga Filipina (1892) na čele s J. Rizalom. Vzniku Katipunanu (tagalsky = spolok, združenie) predchádzalo podpísanie tajnej dohody (podľa starej filipínskej tradície krvou každého jej člena), v ktorej sa Bonifacio a jeho stúpenci zaviazali pripraviť ozbrojené povstanie a vyhnať Španielov. Svojimi ambíciami Katipunan oslovil najchudobnejšie spoločenské vrstvy obyvateľstva, najbohatšie vrstvy však na svoju stranu nezískal. Nepridal sa k nemu ani Rizal (v tom čase deportovaný), ktorého ľudové masy stále považovali za vodcu národnooslobodzovacieho boja. R. 1896 bol Katipunan odhalený a bojové akcie boli predčasne zrušené. Španielska vláda začala s masovým zatýkaním podozrivých, čo vyústilo do povstania protišpanielskej opozície (1896 – 97), 22. 3. 1897 bola vyhlásená prvá nezávislá republika, ktorej prezidentom sa stal E. Aguinaldo. Vnútorné nezhody vrchného velenia viedli na príkaz jedného z veliteľov k zatknutiu a odsúdeniu A. Bonifacia a jeho brata Procopia Bonifacia (*1873, †1897) na smrť za údajné poburovanie a zradu. Prímerie medzi filipínskymi povstalcami a Španielmi bolo uzavreté v decembri 1897 a po vyplatení veľkej sumy bolo niektorým vodcom (E. Aguinaldo) umožnené odísť do exilu do Hongkongu (→ Filipíny).