Atbara, arabsky ’Atbara, oficiálny prepis Atbarah — mesto v severovýchodnom Sudáne vo federálnom štáte Níl (Nahr an-Nil) pri ústí rieky Atbara do Nílu; 140-tis. obyvateľov (2010). Obchodné stredisko. Rozvinulo sa po 1920 ako dôležitý železničný a cestný uzol. Priemysel cementársky, potravinársky, energetický, závody na opravu železničných vagónov a rušňov. Železničný uzol, letisko.
Fášer, arabsky al-Fášir, medzinárodný prepis Al Fáshir — mesto v západnej časti Sudánu, hlavné mesto federálneho štátu Severný Dárfúr (Šamál Dárfúr); 263-tis. obyvateľov (2012). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti a oblasti zberu arabskej gumy. Leží na automobilovej ceste Chartúm – N’Djamena, letisko.
Chartúm, arab. al-Chartúm, medzinárodný prepis Al Khurţúm — hlavné mesto Sudánu a federálneho štátu Chartúm na juhových. okraji Sahary na sútoku Bieleho Nílu a Modrého Nílu; 5,185 mil. obyvateľov (2014), konurbácia tvorená Chartúmom a susednými mestami Chartúm Bahrí a Omdurmán 7,687 mil. obyvateľov (2017). Politické, hospodárske a kultúrne stredisko krajiny, stredisko bankovníctva, aukcie bavlny. Priemysel potravinársky, textilný, kožiarsky, sklársky, farmaceutický, kovoobrábací, elektrotechnický, polygrafický; remeslá. Dopravná križovatka, riečny prístav (prekladisko tovarov na lodnú dopravu po Níle), medzinárodné letisko, potrubné spojenie s ropnými rafinériami v meste Port Sudan; na území konurbácie štyri mosty cez Modrý Níl, jeden cez Biely Níl.
Založené 1820, od 1830 hlavné mesto. Vybudované v britskom koloniálnom štýle, ktorý čiastočne využíval prvky miestnej architektúry. Univerzita (založená 1956) a viaceré vysoké školy, múzeá, napr. Národné múzeum (založené 1971, archeologické nálezy; objekty prevezené zo severného Sudánu z dôvodu vybudovania Asuánskej priehrady, tzv. Násirovho jazera, a i.).
Jábal [dža-], Bahr al → Bahr al-Džabal
Kassala — mesto vo východnom Sudáne v blízkosti hranice s Etiópiou, hlavné mesto federálneho štátu Kassala; 510-tis. obyvateľov (2012). Obchodné stredisko zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka, ovocných stromov, zeleniny, akácie senegalskej – zber arabskej gumy); remeslá (výroba mečov). Cestný uzol, letisko.
Založené 1834 ako vojenský tábor egyptskej posádky Muhammada Alího (Mehmeta) počas vojenskej ofenzívy v Sudáne. V rokoch 1885 – 94 obsadené mahdistami a 1894 – 97 Talianmi, od 1899 až do vzniku nezávislého Sudánu (1956) bolo súčasťou Anglo-egyptského kondomínia. Počas 2. svetovej vojny nakrátko obsadené Talianskom.
V blízkosti Kassaly sa nachádza lokalita Chatmíja, kde sa okolo 1840 usadil syn a nástupca zakladateľa sudánskej súfijskej islamskej sekty chatmíja sídí al-Hasan al-Mírghaní (†1869) a stala sa centrom sekty. Je tam mešita a al-Hasanovo mauzóleum (po 1869, 1885 deštruované mahdistami, po 1956 obnovené). Univerzita (1990).
Al-Khurţúm → Chartúm
Kodok, pôvodne Fašoda — mesto v severových. časti Južného Sudánu v štáte Upper Nile na brehu Bieleho Nílu; 7,9 tis. obyvateľov (2013). Pôvodne náboženské centrum, hlavné mesto Šiluckého kráľovstva (pol. 15. stor. – 1865), a sídlo šiluckých kráľov. Po dobytí Sudánu Egyptom 1821 tam bola postavená malá pevnosť. R. 1898 vypukol v oblasti britsko-francúzsky konflikt (tzv. fašodská kríza), v ktorom sa Francúzsko usilovalo vytlačiť Spojené kráľovstvo z Egypta (vyvrcholenie britsko-francúzskych bojov o horný Níl). R. 1899 sa Briti a Francúzi dohodli, že povodia Nílu a rieky Kongo budú tvoriť hranicu medzi sférami ich vplyvu, pričom Francúzi si upevnili svoje postavenie na západe a povodie horného Nílu ostalo pod britskou správou. Od 1904 názov Kodok. Počas 1. sudánskej občianskej vojny (1955 – 72) bol Kodok 1964 dejiskom masakry. V 90. rokoch 20. stor. tam vypukol hladomor, veľa obyvateľov mesto opustilo. Na konci 2. sudánskej občianskej vojny (1983 – 2005) sa mnoho vojnových utečencov vrátilo.