afektívny záchvat — lek. porucha vedomia vznikajúca v afekte ako neprimeraná reakcia na konfliktovú situáciu. Záchvat sa začína krikom a plačom, sprevádzajú ho rýchle vdychy a pomalé výdychy, niekedy až zastavenie dýchania, upadnutie do bezvedomia, prípadne pád na zem. Trvá len niekoľko minút, končí sa nadýchnutím a plačom. Vyskytuje sa najmä u detí do 3. roku života, dá sa mu predchádzať výchovou a odpútaním pozornosti dieťaťa od konfliktovej situácie.
aspirácia [lat.] —
1. jaz. prídych, prídychová výslovnosť záverových spoluhlások (okluzív), napr. k (h), g (h); krátky trecí šum, ktorý vzniká prevažne v základnom mieste tvorenia danej hlásky tak, že sa predĺži okamih explózie. Pre aspiračné spoluhlásky (v slovenčine nejestvujú) je charakteristická otvorená hlasivková štrbina (rima glottidis) bezprostredne po odznení záveru;
2. lek. aspiratio, vdýchnutie cudzieho telesa do dýchacích ciest najčastejšie u detí (potrava, hračka ap.). Vyskytuje sa aj pri opitosti alebo v bezvedomí. Nebezpečná je aspirácia vývratkov v spánku (môže byť príčinou úmrtia zdravých dojčiat). Za priaznivých okolností postihnutý väčšiu časť aspirovanej potravy alebo vývratkov vykašle, inokedy je potrebné odsať alebo mechanicky odstrániť obsah ústnej dutiny. Pri aspirácii tuhých telies a upchatí dýchacích ciest sa cudzie teleso odstráni úderom do chrbta medzi lopatky, prudkým stlačením hornej časti brucha alebo pomocou bronchoskopu.
enfant terrible [anfan teribl; fr.] — doslovne strašné (nezvládnuteľné) dieťa; aj jedinec konajúci bez ohľadu na spoločenské zvyklosti a často proti nim, usilujúci sa vo svojej sfére presadiť a upútať za každú cenu, čo často hraničí s extrémizmom (najčastejšie v oblasti umenia a športu).
fimóza [gr.] — zúženina predkožkového vaku, ktorá sťažuje alebo znemožňuje hladké pretiahnutie predkožky cez žaluď pohlavného údu a späť. Fimóza môže byť vrodená alebo získaná v dôsledku chronických zápalov predkožky. Následkom fimózy môže byť chronická retencia moču s následným poškodením obličiek, resp. karcinóm pohlavného údu. Liečba: najčastejšie chirurgická; → obriezka.
hydrokéla [gr.] — ohraničené nahromadenie tekutiny (vodná prietrž). Hydrokéla semenníkov vzniká pri nahromadení seróznej tekutiny medzi obalmi semenníka. Príčinou môžu byť vrodené chyby, úrazy alebo zápaly semenníka, často sa ju nepodarí zistiť. Hydrokéla sa vyskytuje u malých detí (vrodená) aj u dospelých (získaná hydrokéla). Niekedy vzniká akútne (akútna hydrokéla), častejšie však postupne (chronická hydrokéla). Akútna hydrokéla sa prejavuje začervenaním kože, opuchom, bolestivosťou, teplotou a vracaním, často sa vyskytuje u malých detí medzi 2. a 5. rokom života ako následok zápalu nadsemenníka alebo semenníka. Chronická hydrokéla vzniká z akútnej hydrokély alebo následkom úrazu, môže byť aj sprievodným ochorením pri nádore semenníka (sekundárna hydrokéla), najčastejšie postihuje mužov po 40. roku života. Diagnostikuje sa ultrazvukom, liečba je chirurgická.
hygienické návyky — opakovaním získané sklony na dodržiavanie zásad osobnej hygieny. Získavajú sa upevňovaním zložitých podmienených reflexov a výchovným pôsobením (nacvičovanie, opakovanie, napodobňovanie). Rozhodujúci vek, v ktorom sa hygienické návyky vytvárajú, rozvíjajú a upevňujú, je obdobie predškolského veku (3 – 6 rokov). Hygienické návyky získané v detstve pretrvávajú až do dospelosti a významne prispievajú k ochrane zdravia. Patria k nim správna životospráva, starostlivosť o osobnú čistotu (o. i. umývanie rúk pred jedlom a po ňom, po použití WC a po každom zašpinení), čistotu odevu a obuvi, starostlivosť o domácnosť, ochrana pred nákazami, prevencia otráv, úrazov ap.
hyperpyrexia [gr.] — zvýšenie telesnej teploty nad 41 °C. Hyperpyrexia je nejasného pôvodu a nie je možné ovplyvniť ju obvyklými antipyretikami ani zábalmi. Objavuje sa náhle najmä u predtým zdravých dojčiat vo veku 3 – 10 mesiacov (u starších detí a dospelých je zriedkavejšia) zvyčajne vo forme zápalu horných dýchacích ciest, ktorý trvá niekoľko hodín až 2 – 4 dni, zakrátko sa zjavujú nepokoj a kŕče a nastáva bezvedomie a kolaps, pri ktorom je koža, najmä na končatinách, nápadne bledá a studená. Pulz je nitkovitý (zrýchlený alebo spomalený), dýchanie zrýchlené a často prehĺbené.
Liečba: rýchla infúzia chladného roztoku 0,9 % NaCl s 5 % obsahom glukózy, podanie fenotiazínových derivátov, nárazovo hydrokortizónu; bez liečby môže do 24 hodín nastať metabolický rozvrat, bezvedomie a následne smrť.
hypotrofia [gr.] — obmedzenie rastu niektorého orgánu alebo tkaniva; nedostatočný stav výživy. Hypotrofia novorodenca – nedostatočná hmotnosť novorodenca zvyčajne v dôsledku poruchy prívodu živín a kyslíka v intenzívnej fáze rastu plodu. Spravidla je spôsobená poruchami metabolizmu a výživy matky, chorobami matky alebo chorobnými stavmi placenty, pupočníka alebo plodu.
infekčný kútik — akútny alebo chronicky prebiehajúci zápal v oblasti ústnych kútikov. Vyskytuje sa najčastejšie u malých detí najmä pri nedostatočnej hygiene, u starších detí býva skôr jedným zo sprievodných príznakov celkového ochorenia vyvolaného streptokokovou alebo kvasinkovou infekciou. U dospelých sa vyskytuje zriedkavejšie ako sprievodná infekcia pri poruchách tráviaceho traktu alebo krvotvorby, pri hypovitaminózach, poruche glukózovej tolerancie, ale aj pri dlhodobom užívaní antibiotík, pri poranení kútika napr. pri stomatologickom vyšetrení, pri nevhodných zubných protézach ap. Ochorenie sa začína zápalom ústneho kútika a vznikom ragád (trhlín) v ňom, v pokročilom štádiu sa šíri na pery a líca. Otvorenie úst je bolestivé a pri prasknutí kože vyteká tkanivový mok, ktorý zasychá a vytvárajú sa medovožlté chrasty. Liečba: antimykotická, resp. antibiotická.
kašeľ, tussis — obranný dýchací reflex organizmu vyvolaný podráždením receptorov citlivých oblastí dýchacích ciest a pohrudnice. Spočíva v rýchlom nadýchnutí, v uzavretí hlasiviek a v niekoľkých prudkých výdychoch vzduchu pri otvorených ústach (a súčasnom otvorení hlasiviek) vyvolaných náhlym zvýšením vnútrohrudného tlaku v dôsledku zmrštenia výdychových (expiračných) svalov, brušných svalov a pomocných dýchacích svalov. Je sprevádzaný charakteristickými zvukovými prejavmi. Keďže sa pri ňom uplatňujú dýchacie svaly, čiastočne je ovládateľný vôľou. Môže byť zapríčinený zápalom, vniknutím cudzieho telesa do dýchacích ciest, vdýchnutím dráždivých plynov a i. Býva jediným alebo najzávažnejším príznakom mnohých ochorení, pričom môže byť zapríčinený infekciou horných dýchacích ciest, ktorá často prechádza do dolných dýchacích ciest (akútny a chronický zápal horných dýchacích ciest, chronický zápal priedušiek, zápal pľúc, tuberkulóza pľúc, čierny kašeľ), zápalom pohrudnice, zápalom prinosových dutín, alergiou (alergická nádcha, senná nádcha, priedušková astma), nádorovými ochoreniami (pľúcne nádory), chorobami srdca (ischemická choroba srdca) a i. Často je spojený s vykašlávaním.
Podľa dĺžky trvania sa rozlišuje akútny (do 3 týždňov), subakútny (3 – 8 týždňov) a chronický (viac ako 8 týždňov) kašeľ, podľa tvorby hlienu (→ spútum) neproduktívny (suchý) a produktívny (vlhký) kašeľ. Dlhotrvajúci, ale aj silný akútny kašeľ môže zapríčiniť vážne zdravotné komplikácie (poškodenie dýchacích ciest a rebier, zhoršenie krvného obehu, srdcovú arytmiu, bolesti svalov hrudníka a brucha, bolesti hlavy, zhoršené hojenie pooperačných rán), chronický kašeľ ovplyvňuje kvalitu života (pacienti sa sťažujú na nespavosť, vyčerpanie, inkontinenciu, zhoršenú pracovnú výkonnosť a i.). Dlhšie trvajúci kašeľ, kašeľ pretrvávajúci aj po vyliečení bežných infekcií, ako aj kašeľ s vykašlávaním krvi (i malého množstva) by mal vyšetriť lekár. Diagnóza vychádza z anamnézy; dôležité je poznať začiatok a trvanie kašľa, ako aj okolnosti, za ktorých vzniká, kedy je najväčší, s akými príznakmi sa spája, či je vykašlávanie ľahké alebo sťažené, aká je konzistencia, aké je množstvo a aký je vzhľad spúta.
Liečba: podávanie antitusík, mukolytík a expektorancií; záchvaty kašľa u astmatikov sa liečia antiastmatikami.