Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií: literatúra – Európa - lužickosrbská literatúra

Zobrazené heslá 1 – 2 z celkového počtu 2 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Brězan, Jurij

Brězan [brje-], Jurij, pseudonym Dušan Switz, 9. 6. 1916 Räckelwitz, lužickosrbsky Worklecy – 12. 3. 2006 Kamenz — lužickosrbský spisovateľ píšuci po nemecky a lužickosrbsky. Do literatúry vstúpil lyrickou zbierkou Do nového času (Do noweho časa, 1950) a zbierkou poviedok a básní Na medzi rastie pšenica (Auf dem Rain wächst Korn, 1951; lužickosrb. Prěnja brózda, 1951). V básnických zbierkach Svet bude krajší (Swět budźe rjeńši, 1951) a Náš všedný deň (Naš wšědny dźeń, 1955) vyjadril radosť nad koncom fašistickej hrôzovlády. V prózach Starý Hančl (Stary Hančl, 1950) a Krista (Christa, 1957) sa venoval dedinskej tematike. V románe 52 týždňov je jeden rok (52 Wochen sind ein Jahr, 1953) opísal osudy starého želiara. Trilógia o Felixovi Hanušovi s autobiografickými črtami Gymnazista (Der Gymnasiast, 1958; lužickosrb. Šuler, 1958; slov. Žiak, 1978), Semester strateného času (Semester der verlorenen Zeit, 1960; Wučbne lěta, 1961) a Mužné roky (Mannesjahre, 1964; Zrałe lěta, 1969) zachytil zložitú životnú cestu hlavného hrdinu od predvojnového obdobia do prvých povojnových rokov budovania novej spoločnosti. V románe Krabat (1955; slov. 1988) vytvoril epopeju lužickosrbského národa, v románe Obraz otca (Bild des Vaters, 1982; Stary nana, 1984) zobrazil posledné chvíle starého robotníka z kameňolomu a obraz historickej Lužice a jej ľudu. Písal aj knihy pre deti a mládež, napr. Čierny mlyn (Čorny młyn, 1968) a i. V lužickosrbčine vyšli Brězanove zobrané spisy (Zhromadźene spisy w jednotliwych wudaćach, 10 zväzkov, 1965 – 82).

Koch, Jurij

Koch, Jurij, 15. 9. 1936 Horka, dnes súčasť obce Crostwitz neďaleko mesta Kamenz, Sasko — lužickosrbský spisovateľ a novinár. R. 1956 – 65 študoval žurnalistiku a divadelnú vedu na univerzite v Lipsku, 1960 – 76 pôsobil ako kultúrny redaktor lužickosrbského rozhlasu v Cottbuse a prispieval do viacerých nemeckých novín, od 1976 sa venuje literárnej tvorbe.

Jeden z najvýznamnejších lužickosrbských spisovateľov píšucich v horno- i v dolnolužickosrbskom jazyku a v nemčine (viaceré diela vydal dvojjazyčne). Venuje sa próze, poézii, dráme, písaniu scenárov a publicistike. V prozaickej tvorbe sa pôvodne zaoberal rozdelením Lužice na slovanskú a nemeckú kultúrnu oblasť, ako aj komplikovaným spolužitím obidvoch etník. Postupne prešiel od metódy socialistického realizmu k modernému stvárneniu problémov inteligencie v posledných rokoch existencie NDR, ako aj života Lužice ako jazykového a kultúrneho priestoru dvoch národov.

Hlavnými motívmi jeho tvorby sú ľudové symboly (strom) alebo rozprávkové postavy (vodník), ale i konflikt tradičného spôsobu života spätého s prírodou a technokratického prístupu k životnému prostrediu, napr. v poviedke Kotjatkova podivná láska (Kotjatkowa dźiwna lubosć, 1976; nem. ako dráma Landvermesser, 1977; sfilmovaná 1983, réžia Konrad Herrmann) o zániku lužiskosrbských obcí v dôsledku povrchovej ťažby hnedého uhlia. K jeho najvýznamnejším dielam patrí novela Návrat snov (Landung der Träume, 1982; Nawrót sonow, 1983), v ktorej na pozadí dezilúzie odhaľujúcej stav súdobej spoločnosti a ťažkú pozíciu lužickosrbskej menšiny zobrazuje reálnu (životnú) a fiktívnu (smerom k vlastnej identite) cestu hlavných protagonistov. Ústredným motívom novely Operácia očí (Augenoperation, 1988; aj pod názvom Siluety, Schattenrisse, 1989; sfilmovaná 1991, réžia Jürgen Brauer) je metafora slepoty ako trestu za revoltu proti ustrnutej spoločnosti.

Autor noviel Židovka Hana (Židowka Hana, 1963), Višňa (Wišnina, 1984; sfilmovaná 1990, réžia Jürgen Brauer) a Na konci dňa (Na kóncu dnja, 2008; nem. Am Ende des Tages, 2009), básnických zbierok Pouličný koncert (Nadróžny koncert, 1965) a Daj mi, Jurko, jedno vajce (Daj mě, Jurko, jadnu stucku, 1994), románov Medzi siedmimi mostami (Mjez sydom mostami, 1968), Róžamarja alebo Lúčenie (Róžamarja abo Rozžohnowanje we nas, 1975; nem. Rosamarja, 1975) a Mačacie striebro. Veselý dobrodružný román pre mládež (Kočě slěbro. Wjesoły dyrdomdejski roman za młodych ludźi, 2000), zbierok próz a poviedok Náš týždeň. Trinásť dedinských obrazov (Wotydźenja doma. Třinaće wjesnych wobrazow, 1976), Osamelý Nepomuk. Ľúbostné poviedky (Wosamoćeny Nepomuk. Lubosćinske powědančka, 1978; sfilmovaná 1981, réžia Helge Trimpertová, Trimpert), zbierky esejí Letela modrá vrana (Ha lěćała je módra wróna, 1991), divadelnej hry Posledná skúška (Poslednje pruwowanje, 1972), scenárov, ako aj mnohých prekladov literárnych diel zo slovanských jazykov. Nositeľ viacerých literárnych ocenení.