Vyhľadávanie podľa kategórií: medicína – epidemiológia

Zobrazené heslá 1 – 12 z celkového počtu 12 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

antroponózy

antroponózy [gr.] — infekčné ochorenia prenosné z človeka na človeka, vyskytujúce sa len u ľudí; jediným prameňom nákazy je človek. Napr. osýpky, vírusové hepatitídy, brušný týfus a i.

atenuovaný mikroorganizmus

atenuovaný mikroorganizmus — mikroorganizmus, ktorý atenuáciou stratil svoju pôvodnú vlastnosť vyvolať ochorenie, ale zachoval si schopnosť množiť sa a vyvolať v organizme špecifickú imunologickú odpoveď.

atraktanty

atraktanty [lat.] — biologicky aktívne prchavé látky, ktoré selektívne pôsobia na živočíchy prostredníctvom vône, farby alebo chuti a podmieňujú orientovaný pohyb živočícha k zdroju. Môžu byť rastlinného (kvetné vône) alebo živočíšneho pôvodu (pohlavné feromóny); mnoho druhov atraktantov sa v súčasnosti vyrába synteticky. Sú špecifické pre každý druh hmyzu, veľmi účinné sú sexuálne vábidlá, menej účinné potravinové vábidlá. Ich vysoká účinnosť sa využíva na kontrolu výskytu škodlivého hmyzu, ktorý priťahujú na veľkú vzdialenosť do lapačov, kde sa v prípade premnoženia ničí inými prostriedkami. Využívajú sa v boji proti švábom, muchám alebo pri ochrane rastlín proti živočíšnym škodcom. V integrovanej ochrane lesa sa využívajú predovšetkým feromóny syntetického pôvodu, ktoré lákajú hmyzích škodcov (najmä kôrovce a škodlivé motýle) do lapačov systematicky rozložených v lesných porastoch, kde zahynú.

dyzentéria

dyzentéria, bacilárna úplavica, črevná úplavica — vysoko nákazlivé črevné ochorenie človeka a zvierat, ktorého pôvodcom sú baktérie rodu Shigella (bacilárna dyzentéria), na Slovensku najčastejšie Shigella sonnei, v menšej miere Shigella flexneri; najťažší priebeh má dyzentéria vyvolaná baktériou Shigella dysenteriae. V tropických a subtropických oblastiach sa vyskytuje amébová dyzentéria (→ amébiáza).

Dyzentéria je typickým ochorením z nedodržania základných hygienických noriem, prenáša ju výlučne človek špinavými rukami, potravinami, vodou a pod. Inkubačná doba je 1 – 7 dní, najčastejšie 3 dni. Ochorenie sa začína bolesťami brucha s bolestivým nutkaním na stolicu (tenezmus) 10- až 30-krát denne a horúčkou. Stolica je vodnatá, často s prímesou hlienu a krvi. V súčasnosti má dyzentéria zväčša ľahký, u oslabených, starých alebo malých jedincov však môže mať ťažký priebeh.

Liečba spočíva v podávaní dostatočného množstva tekutín a diéte, pri ktorej v ľahších prípadoch príznaky ochorenia ustúpia o 1 – 2 dni, v ťažších prípadoch je nevyhnutná rehydratácia organizmu infúziami, podávanie chemoterapeutík určených na dezinfekciu čriev, prípadne spazmolytík na zmiernenie tenezmu.

germicídny

germicídny [lat.] — ničiaci mikroorganizmy.

hexachlorofén

hexachlorofén [gr.], 2,2´-metylénbis(3,4,6-trichlórfenol), C13H6Cl6O2 — polychlórovaná aromatická fenolová zlúčenina. Bezfarebná alebo žltkastá kryštalická látka bez zápachu alebo so slabým zápachom po fenole, nerozpustná vo vode, rozpustná v etanole a acetóne, mierne rozpustná v chloroforme; teplota topenia 164 – 165 °C. Pripravuje sa reakciou 2,4,5-trichlórfenolu s formaldehydom v prítomnosti koncentrovanej kyseliny sírovej. Má dezinfekčné vlastnosti, pôsobí proti grampozitívnym mikroorganizmom. Používa sa ako miestne antiseptikum a detergent najmä vo forme mydiel (v 3 – 5 % koncentrácii) a vo veterinárnej medicíne proti trematódam prežúvavcov. Pre možné vedľajšie neurologické účinky sa nepoužíva vo výrobkoch určených pre deti mladšie ako tri roky.

kalmetizácia

kalmetizácia [vl. m.] — očkovanie proti tuberkulóze BCG vakcínou. Kalmetizácia bola prvýkrát uskutočnená 1921 vo Francúzsku, na Slovensku bola povinná u novorodencov 1953 – 2011. Nazvaná podľa A. L. Ch. Calmetta.

karanténa

karanténa [fr., tal.] —

1. lek., veter. dočasná izolácia, dočasné obmedzenie voľnosti pohybu osôb alebo zvierat postihnutých infekčnou chorobou alebo hromadne sa vyskytujúcim prenosným ochorením, resp. osôb alebo zvierat podozrivých z takéhoto ochorenia. Pri vysoko infekčných chorobách (napr. mor a SARS) predstavuje karanténa najvyšší stupeň karanténnych opatrení. Dĺžka karantény sa stanovuje na základe inkubačnej doby príslušnej choroby a vykonáva sa na základe rozhodnutia lekára alebo orgánu verejného zdravotníctva, pri zvieratách na základe rozhodnutia veterinárneho lekára alebo orgánu štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Termín karanténa pochádza z francúzskeho slova quarantaine (štyridsiatka) a pôvodne označoval obdobie 40 dní, počas ktorých v prípade podozrenia, že sa na palube lode nachádza nakazená osoba, bola loď pred vplávaním do prístavu zadržaná a musela byť 40 dní odstavená na určenom mieste prístavu bez kontaktu s pobrežím. Túto procedúru aplikoval napr. už v 14. stor. chorvátsky Dubrovník, ktorý sa tak chránil pred zavlečením moru;

2. zariadenie na izoláciu osôb (napr. nemocničná karanténa) alebo zvierat (napr. karanténna maštaľ) postihnutých infekčnou chorobou, resp. podozrivých z ochorenia na takúto chorobu;

3. fytopatol. súbor preventívnych, kontrolných, izolačných a eradikačných opatrení s cieľom zabrániť výskytu, potlačiť, zachovať alebo eradikovať populáciu škodlivého organizmu na určitom území (→ karanténne škodlivé organizmy);

4. inform. izolácia súboru podozrivého z napadnutia počítačovým vírusom, ktorej cieľom je zabrániť šíreniu vírusu do ďalších súborov. Podozrivý súbor je premiestnený z pôvodného adresára do špeciálneho adresára, t. j. nachádza sa v stave, akoby pre iné aplikácie (programy) neexistoval. Súbor uložený v karanténe možno antivírusovým programom analyzovať, v prípade falošného poplachu ho možno vrátiť do pôvodného adresára, vírus možno zo súboru odstrániť (ak je to možné) alebo súbor možno zmazať.

kiahne

kiahne

1. lek. infekčné ochorenie vyvolané poxvírusmi (variola, → pravé kiahne) alebo ľudským herpesvírusom 3 (varicela, → ovčie kiahne);

2. veter. variola — akútne vírusové ochorenie vyskytujúce sa pri niektorých druhoch zvierat, prejavujúce sa zmenami na koži a slizniciach s charakteristickým vývinom (z kožných škvŕn sa vyvíjajú pupence, ktoré prechádzajú do vodnatých pľuzgierov a pľuzgierov vyplnených hnisom); prebieha buď lokálne ako miestna infekcia, alebo generalizovane ako celkové ochorenie. Pôvodcom ochorenia sú poxvírusy, k infekcii dochádza ich vdýchnutím alebo prienikom cez kožu, pri vtáčích kiahňach aj článkonožcami (bodavým hmyzom). Z domácich zvierat postihuje ovce, kozy, králiky, hovädzí dobytok, kone, sliepky, holuby a i.

V súčasnosti sa ojedinele vyskytujú kravské kiahne, ktoré sa prejavujú kiahňovými zmenami na koži mliečnej žľazy a ceckov, infekcia sa šíri pri dojení a môže sa preniesť aj na človeka, najmä na dojičov kráv (prejavuje sa ojedinelými pustulóznymi vyrážkami zvyčajne na rukách); vírus kravských kiahní je antigénovo podobný vírusu pravých kiahní a používa sa ako očkovacia látka proti pravým kiahňam. Omnoho nebezpečnejšie, často smrteľné, sú kiahne oviec ako vážne celkové horúčkovité ochorenie, ktoré sa prejavuje rozsiahlymi kožnými léziami v okolí nozdier a očí, ale aj celkovými systémovými poruchami (podozrenie z nákazy sa musí hlásiť veterinárnej službe). Pri exotických vtákoch, holuboch a hydine sa vyskytujú vtáčie kiahne, ktoré môžu mať kožnú (na neoperených častiach tela sa tvoria drobné pľuzgieriky), slizničnú (v dutine zobáka sa tvoria bieložlté pablany a pri ich násilnom odstránení nastáva krvácanie), prípadne zmiešanú formu (je najťažšia a takmer vždy sa končí uhynutím). Najčastejšia je slizničná, difteroidná forma (diftéria), pri ktorej sa okrem kožných zmien vyskytujú aj vážne respiračné problémy, prípadne nervové príznaky (vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou).

komenzalizmus

komenzalizmus [lat.] — vzájomné spolužitie dvoch druhov organizmov, pri ktorom jeden druh (komenzál) má zo spolužitia s druhým organizmom (hostiteľom) úžitok bez toho, že by ho nepriaznivo ovplyvňoval. Komenzál využíva zvyšky potravy (napr. roztoče živiace sa zvyškami potravy v mraveniskách alebo v hniezdach vtákov a cicavcov), ochranu iného živočícha (→ parekia; trvalo sa vyskytuje v jeho blízkosti) alebo úkryt v jeho hniezde či nore (→ synekia) alebo sa usídľuje na tele hostiteľa (entekia; napr. spolužitie rýb a krabov s kolóniami hubiek) alebo v ňom (epiekia) bez toho, že by mu škodil. Podobne mikroorganizmus využíva hostiteľa ako vhodné prostredie a zdroj výživy bez toho, aby ho ovplyvňoval (kladne alebo záporne). Opak: parazitizmus.

kontaminácia

kontaminácia [lat.] —

1. znečistenie, zamorenie priestoru alebo prostredia (vrátane životného prostredia) škodlivými (toxickými) látkami, rádioaktívnymi látkami, mikroorganizmami (→ mikrobiálna kontaminácia) a i. kontaminantmi (→ znečistenie ovzdušia, → znečistenie pôdy, → znečistenie vody); prítomnosť takýchto látok v priestore alebo v prostredí; → zamorenie. Odstránenie kontaminácie sa dosahuje dekontamináciou, resp. odmorovaním;

2. geol. aj hybridizácia — miešanie magiem, ako aj zmena ich zloženia (chemického, minerálneho) spôsobená asimiláciou cudzorodého materiálu;

3. jaz. → kríženie väzieb.