Abisko — národný park v sev. Švédsku severne od 68° sev. zemepisnej šírky vo výške 342 – 1 174 m n. m., vyhlásený 1909; jeden z prvých národných parkov v Európe; rozloha 7 500 ha. Priemerná teplota v zime −10 °C, priemerná teplota v lete 14 °C, ročný úhrn zrážok okolo 300 mm. NP sa rozkladá pozdĺž turisticky atraktívneho kaňonu rieky Abiskojakka tečúcej zo severu a ústiacej do jazera Torneträsk. Súčasťou chránenej oblasti je i malý ostrov Abiskosuolo. Takmer tretinu územia tvoria holé horniny; horské útvary str. veľkosti pokrývajúce veľké časti územia sú v nižších častiach porastené brezovými lesmi, vo vyšších polohách porasty zakrpatených vŕb, alpínske lúky a kamenné moria. Flóra územia je obzvlášť bohatá a zahŕňa všetky najtypickejšie arktické druhy, charakteristické sú divé orchidey; pozdĺž strmých svahov rieky Abiskojakka niekoľko druhov hmyzožravých rastlín. Veľký počet vtákov (väčšina pozdĺž jazera Torneträsk pri ústí rieky). Cicavce oblasti patria k charakteristickým severským druhom (medveď, rys, los, arktický rosomák, líška, lumík). Na území národného parku sa nachádza prírodovedná výskumná stanica.

Ångermanälven [on-] — rieka v strednom Švédsku; dĺžka 463 km, rozloha povodia 31 860 km², priemerný ročný prietok v ústí 500 m³/s. Pramení v Škandinávskych vrchoch na hranici s Nórskom (hlavnou zdrojnicou je rieka Ransarån prameniaca na území Nórska), preteká viacerými jazerami, je na nej viacero vodopádov a perejí, estuárom ústi do Botnického zálivu Baltského mora. Významné prítoky: Fjällsjöälven, Faxälven (pravostranné), Vojman (ľavostranný). Rieka je využívaná na splavovanie dreva, na energetické účely (na rieke a jej prítokoch je viacero vodných elektrární), je splavná 80 km od ústia. Väčšie mestá na rieke: Vilhelmina, Sollefteå, Kramfors.

Botnický záliv, fínsky Pohjanlahti, švédsky Bottniska viken — najväčší záliv Baltského mora (jeho najsevernejšia časť) medzi východným pobrežím Švédska a západným pobrežím Fínska, na juhu oddelený súostrovím Alandy od zvyšku mora; dĺžka 725 km, šírka 80 – 240 km, plocha 117 000 km², priemerná hĺbka 60 m, maximálna hĺbka 295 m (v južnej časti). Slanosť povrchových vrstiev vody výrazne klesá zo 4 – 5 ‰ na juhu v okolí Aland na 1 – 3 ‰ na severe, kde žijú i viaceré sladkovodné živočíchy (šťuka, ostriež a i.). Nízka slanosť je spôsobená slabým výparom počas krátkeho leta, vysokým ročným úhrnom zrážok a veľkým množstvom sladkej vody z ústiacich riek (135 km³/rok). Teplota vody na hladine je vo februári 0 °C, v auguste 9 – 13 °C. Záliv zamŕza koncom októbra a v novembri, na severe sa plávajúce ľadové kryhy vyskytujú ešte v júni. Pre vody zálivu je charakteristická veľká priezračnosť (až 18 m). Do zálivu ústia rieky Dalälven, Indalsälven, Umeälven, Ångermanälven, Skellefteälven, Piteälven, Luleälven, Kalixälven, Torneälven (Švédsko), Kemijoki, Iijoki, Oulujoki, Kokemäenjoki (Fínsko). Územie okolo Botnického zálivu sa od konca poslednej ľadovej doby zdvíha v dôsledku odľahčenia pevniny od hrubého ľadovcového štítu (okolo 80 cm za 100 rokov).

Významnejšie mestá na rieke: Luleå, Umeå, Härnösand, Sundsvall, Gävle, Haparanda (Švédsko), Tornio, Kemi, Oulu, Vaasa, Pori, Rauma (Fínsko).

Vzhľadom na to, že záliv zamŕza na viac ako päť mesiacov, obmedzenia lodnej dopravy pomáhajú zmierňovať ľadoborce (od konca januára do apríla v južnej časti, od polovice decembra do polovice mája v najsevernejšej časti). V zálive je priemyselný lov sleďa a lososa.

Dalälven — rieka v strednom Švédsku; dĺžka 240 km, vrátane hlavnej zdrojnice Österdalälven 542 km, rozloha povodia 29-tis. km², priemerný ročný prietok v ústí 379 m³/s. Vzniká sútokom riek Västerdalälven a Österdalälven, ústi do Botnického zálivu Baltského mora. Na hornom toku a medzi jazerami, ktorými preteká na dolnom toku, vytvára vodopády a pereje. Jedinečnosť prírodnej a kultúrnej krajiny pozdĺž rieky podnietila vznik viacerých chránených území v dolnej časti povodia – národného parku Färnebofjärden (vyhlásený 1998, rozloha 10 100 ha), biosférickej rezervácie a i. Rieka je energeticky využívaná (v povodí je viac ako 40 vodných elektrární), je splavná do vzdialenosti 10 km od ústia. V povodí bolo od stredoveku rozvinuté baníctvo a ťažba dreva a rieka slúžila na splavovanie guľatiny (do 1971).

Falun — mesto v strednom Švédsku, administratívne stredisko provincie (länu) Dalarna v blízkosti jazera Runn; 38-tis. obyvateľov (2018). Stredisko obchodu a služieb. Priemysel textilný, kožiarsky, strojársky, chemický.

Mesto vzniklo pri najvýznamnejšej švédskej bani na meď Kopparberget, 1641 mestské práva, v polovici 17. stor. druhé najväčšie švédske mesto. Predpokladá sa, že medená ruda sa v bani Kopparberget začala ťažiť medzi 850 – 1080, písomne doložená 1288, v polovici 17. stor. tvorila ťažba dve tretiny svetovej produkcie. Postupný úpadok od konca 17. stor., 1687 veľký zával, 1992 ťažba zastavená. V súčasnosti múzeum, významná turistická atrakcia. R. 2001 bola baňa zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Významné stredisko zimných športov.

Halmstad [-stád] — prístavné mesto v juhozápadnom Švédsku na brehu prielivu Kattegat, administratívne stredisko provincie (länu) Halland; 66-tis. obyvateľov (2016). Priemysel hutnícky (výroba ocele), strojársky, lodný, kovoobrábací, textilný (najmä vlnársky), potravinársky (o. i. pivovar), papiernický. Dopravná križovatka. V blízkosti Halmstadu prímorské kúpeľné stredisko Tylösand.

Písomne doložené 1231, od 1307 mesto. Počas Kalmarskej únie (1397 – 1523) niekoľkokrát miesto konania snemov. Viacero požiarov (1430, 1563). Po víťazstve Švédska nad Dánskom v 30-ročnej vojne pripadlo podpísaním Brömsebroského mieru z 1645 Švédsku. Stavebné pamiatky: trojloďový halový kostol Sankt Nikolai kyrka (14./15. stor.), renesančný zámok (16./17. stor.). Na námestí Stora Torg fontána Európa a býk (1926, C. Milles), radnica (so zvonkohrou a pohybujúcimi sa postavami) a hrazdené domy (17. stor.). Technická univerzita. Viaceré galérie, múzeum (zbierka tapisérií z južného Švédska, archeologické nálezy), divadlo.

Hälsingborg → Helsingborg

Hanöbukten — záliv Baltského mora pri južnom pobreží Švédska; dĺžka 46 km, šírka ústia 110 km, hĺbka do 60 m. Skjärové (→ skjär) a klifové (→ zrub) pobrežie. Prístavy: Karlskrona, Karlshamn.

Helsingborg, 1912 – 71 Hälsingborg — prístavné mesto v juhozáp. Švédsku v provincii (läne) Skåne na pobreží prielivu Øresund; 108-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky (spracovanie medi), strojársky, kovoobrábací, lodný, elektrotechnický, gumársky, potravinársky (cukrovarnícky, pivovarnícky), textilný (bavlnársky) chemický, keramický. Dopravná križovatka s významným prístavom, trajektové spojenie s mestom Helsingør (Dánsko) ležiacim na náprotivnej strane prielivu v jeho najužšej časti (vzdialenosť 3,8 km). Prímorské kúpele, turistické stredisko.

Pôvodne dánske mesto, písomne doložené 1085, v 14. stor. jedno z najvýznamnejších dánskych miest, počas dánsko-švédskych vojen v 16. – 17. stor. striedavo v dánskych i vo švédskych rukách, viackrát zbúrané, 1710 definitívne pripadlo Švédsku.

Stavebné pamiatky: bašta Kärnan (pôvodne pevnosť z pol. 12. stor., 1340 – 75 prestavaná), gotický trojloďový kostol Sankt Maria (14. – 16. stor. na románskom základe z 12. stor.), viaceré meštianske domy, neogotická radnica (1897). Divadlo (založené 1921, nová budova z 1976), viaceré múzeá, kultúrny dom Dunkers (2002, Kim Utzon). V okolí Helsingborgu zámky Sofiero (1864 – 76) a Wrams-Gunnarstorp (14. stor.), skanzen Frederiksdal (1927) a Ramlösa Brunnspark s minerálnymi prameňmi (1707).

Jämtland — historické územie v západnej časti stredného Švédska; rozloha 34 009 km², 116-tis. obyvateľov (2017). Pôvodní obyvatelia boli Jamtovia (starogermánsky húževnatý, vytrvalý) zaoberajúci sa poľnohospodárstvom a lovom. Od 12. stor. bolo územie súčasťou Nórska, po uzatvorení Brömsebroského mieru 1645 súčasťou Švédska. Obyvatelia krajiny žijú na osamelých statkoch, majú svojrázny folklór, žijú skromne a sú silno nábožensky založení. V oblasti dodnes prakticky neexistuje priemysel, jediné väčšie mesto je Östersund (založené 1786). Jämtland sa stal strediskom ekoturistiky a vďaka mnohým aktivitám sa darí zachovávať svojráznosť regiónu s jeho tradíciami.

Jönköping [-čö-] — mesto v juž. Švédsku na juž. brehu jazera Vättern, administratívne stredisko kraja (länu) Jönköping; 96-tis. obyvateľov (2017). Priemysel drevársky (tradičná výroba zápaliek od 1844), kovoobrábací, strojársky (výroba záhradnej, lesnej a inej techniky v továrni Husqvarna v mestskej štvrti Huskvarna), textilný, papiernický. Dopravná križovatka, letisko.

Mesto vzniklo pravdepodobne v 12. stor. ako obchodná osada Köping na križovatke obchodných ciest. Prvýkrát písomne doložené 1278 ako Junakøpung, od 1284 mesto, rozvíjať sa začalo v 14. stor. Pre svoju strategickú polohu počas dánsko-švédskych vojen bolo dvakrát vypálené (1567, 1612), od 1614 prestavované. Neogotický kostol Sofiakyrkan (1888), múzeá (Múzeum zápaliek v budove fabriky z 1848), univerzita (1977).

Kalixälven — rieka v sev. časti Švédska; dĺžka 450 km, rozloha povodia 17 900 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 290 m³/s. Pramení v Škandinávskych vrchoch na svahoch najvyššieho vrchu krajiny Kebnekaise. Na hornom toku preteká viacerými jazerami, vytvára vodopády a ústi do Botnického zálivu (Baltské more). Vyhľadávaná vodákmi.

Kalmar — prístavné mesto v juhových. Švédsku na pobreží prielivu Kalmarsund (Baltské more) čiastočne rozložené na dvoch menších pobrežných ostrovoch, administratívne stredisko provincie (länu) Kalmar; 37-tis. obyvateľov (2010). Priemysel potravinársky (najmä spracovanie rýb), drevársky (výroba zápaliek), celulózový, sklársky (umelecká ručná výroba), v minulosti tradičný strojársky (do 2005 výroba dopravných prostriedkov, vlakových súprav, automobilov a i.) a lodný (do 1981) priemysel. Jeden z hlavných rybárskych prístavov krajiny, letisko. Mesto je cestným mostom spojené s ostrovom Öland ležiacim oproti.

Prvýkrát písomne doložené 1100, od 13. do pol. 17. stor. významné obchodné a politické centrum oblasti. Dňa 17. 6. 1397 tam bola podpísaná Kalmarská dohoda a Erik VII. Pomoranský bol korunovaný za kráľa Kalmarskej únie. Strategické umiestnenie Kalmaru ako pohraničnej pevnosti bolo príčinou, že mesto bolo zapojené do viacerých konfliktov. Počas tzv. kalmarskej vojny (→ dánsko-švédske vojny) bolo 1611 obsadené Dánmi a veľká časť mesta bola zničená. Po požiari 1647 bolo centrum mesta presunuté na dnešné miesto, na ostrov Kvarnholmen. Po podpísaní Roskildského mieru (1658) význam Kalmaru poklesol.

Stavebné pamiatky: katedrála (1682 – 1702, v štýle talianskeho klasicizujúceho baroka), radnica (1684 – 90), mestské divadlo (1863), vodárenská veža (1897 – 1900), kráľovská rezidencia (1674), zámok (Kalmar Slott, založený v 12. stor., prestavaný v 13. stor., renesančne prestavaný v 16. stor., poškodený v 17. stor., reštaurovaný v 2. pol. 19. – začiatkom 20. stor., dnes múzeum). Množstvo verejných parkov, viaceré múzeá, napr. umelecké múzeum (Kalmar Konstmuseum, založené 1942) a námorné múzeum (Sjöfartsmuseet, založené 1942), univerzita (založená 1977).

Kalmarsund — prieliv Baltského mora medzi vých. pobrežím Švédska a švédskym ostrovom Öland; dĺžka 130 km, šírka 5 – 25 km. Ponad prieliv je vybudovaný cestný most spájajúci mesto Kalmar na pevnine s mestom Färjestaden na ostrove (dobudovaný 1972, dĺžka 6 072 m).

Karélia —

1. historické územie na Severe Európy medzi Bielym morom a Fínskym zálivom (Baltské more). Pre svoju polohu bola Karélia vždy predmetom záujmu Novgorodu (resp. Ruska) a Švédska (tzv. fínska Karélia ako historická provincia Fínska, ktorá sa spolu s ním stala 1284 súčasťou Švédska). V súčasnosti sa jej menšia časť nachádza na území Fínska v provinciách Južná Karélia (fínsky Etelä-Karjala) a Severná Karélia (fínsky Pohjois-Karjala), väčšia časť na území Ruska ako Karelská republika (→ Karelsko) a ako súčasť Leningradskej oblasti. Pôvodným obyvateľstvom Karélie sú ugrofínske národy Kareli a Vepsovia;

2. pôvodne vžitý názov Karelska.

Kebnekaise — štít v Škandinávskych vrchoch, najvyšší vrch Švédska. Má dva vrcholy, zaľadnený juž. vrchol, 2 106 m n. m. (výška sa v dôsledku roztápania ľadovca znižuje, v minulosti udávaných až 2 117 m n. m.) a nezaľadnený sev. vrchol, 2 097 m n. m.