al-Kazvíní, Zakaríjá’ ibn Muhammad ibn Mahmúd Abú Jahjá, 1203 Kazvín – 1283 Bagdad — arabský kozmograf a geograf. Žil v Perzii a po štúdiách práva pôsobil ako sudca (kádi). Počas ciest navštívil Bagdad, Damask, Mosul i ďalšie mestá v Perzii. Po dobytí Bagdadu Mongolmi (1258) sa stiahol z verejného života a venoval sa výlučne vedeckej práci. Zaoberal sa aj astronómiou, mineralógiou, botanikou, zoológiou a etnografiou, výrazne ovplyvnil neskorších kozmografov a geografov. Autor populárneho kozmografického diela Kozmografia (plný názov O zázračnosti vecí stvorených a výnimočnosti vecí jestvujúcich, arab. Adžáֹ’ib al-machlúkát va ghará’ib al-maudžúdát), v ktorom sa ako prvý v islamskom svete pokúsil podať systematický výklad kozmografie. Skladá sa z dvoch častí: v prvej sa autor zaoberá nebeskými vecami, opisuje astronomické javy, Mesiac, Slnko a hviezdy a rozpráva o obyvateľoch neba a anjeloch, v druhej časti, ktorá sa začína rozpravou o štyroch elementoch, meteoroch a vetroch, sa zaoberá pozemskými vecami. Zem rozdeľuje na sedem klimatických pásem a opisuje všetky známe moria a rieky. Vysvetľuje aj príčiny zemetrasení a vznik pohorí a venuje sa trom základným prírodninám: nerastom, rastlinám a zvieratám. Zaoberá sa aj človekom, jeho charakteristikou a anatómiou, ako aj džinmi. Dielo sa zachovalo v štyroch arabských verziách a početných perzských a tureckých rukopisoch a na mnohých miestach je obohatené tabuľkami a miniatúrami opisovaných rastlín i zvierat často vysokej umeleckej hodnoty. V diele Geografia (plný názov O pamätihodnostiach krajín a histórii ich obyvateľov, arab. Átár al-bilád va achbár al-ibád) al-Kazvíní opäť rozdeľuje Zem na sedem klimatických pásem, mestá, krajiny, pohoria a rieky v týchto pásmach opisuje v abecednom poradí. Pri mestách a krajinách sa okrem geografických a historických údajov venuje aj biografiám slávnych osobností, ktoré z daného miesta pochádzali. Čerpal najmä z diela Slovník krajín (Mu’džam al-buldán, 1228) od Jákúta. Napriek tomu, že al-Kazvíního diela sú viac-menej kompilátom dovtedy známych poznatkov z daných oblastí, jeho prínos spočíva najmä v ich syntéze a v povýšení kozmografie na literárny žáner na veľmi vysokej úrovni, pričom poznatky podáva v jasnom a zrozumiteľnom jazyku.