Ilebo, do 1968 Port Francqui — mesto v Konžskej demokratickej republike na rieke Kasai v regióne Kasai; 107-tis. obyvateľov (2015). Priemysel potravinársky a drevársky. Významná dopravná križovatka a prekladisko z trajektovej dopravy z Kinshasy, riečny prístav, konečná železničná stanica na trati z Lubumbashi (v pláne predĺženie železnice do Kinshasy), letisko.

Mesto založené v 17. stor. ako obchodné centrum a sídlo miestnych vládcov, až do príchodu Belgičanov najväčšie osídlenie v centrálnom Kongu. R. 1901 premenované belgickou koloniálnou správou na Port-Francqui. Ako križovatka ciest medzi Kinshasou a Lubumbashi zaznamenalo počas koloniálneho obdobia prudký rozvoj. Po nadobudnutí nezávislosti tam 1. 12. 1960 vojaci generála Mobutua zajali prvého predsedu vlády Patricea Lumumbu. R. 1972 znova premenované na Ilebo.

Stavebné pamiatky: pavilón Hôtel des Palmes (20. roky 20. stor.).

Ituri — názov horného toku rieky Aruwimi.

Kalemie [-mi], pôvodne Albertville — mesto vo vých. časti Konžskej demokratickej republiky v provincii Katanga na záp. brehu jazera Tanganika v mieste výtoku rieky Lukuga; 93-tis. obyvateľov (2010). Priemysel rybársky, textilný, cementársky, potravinársky, farmaceutický, lodenica. Obchodné stredisko. Prístav, konečná stanica na železničnej trati Kamina – Kabalo – Kalemie, letisko. V blízkosti ťažba čierneho uhlia.

Založené 1892 Belgičanmi ako vojenská stanica pod názvom Albertville (podľa belgického kráľa Alberta I.) asi 15 km juž. od súčasného Kalemie. Od 1915 konečná stanica železnice a britsko-belgická vojenská stanica, postupne sa stalo významným prístavom (postavený 1924 – 25); od 1966 súčasný názov. Univerzita (založená 2004).

Kalima — mesto v Konžskej demokratickej reublike v provincii Maniema; 48-tis. obyvateľov (2010). Letisko. V blízkosti ťažba cínu.

Kamina — mesto v juž. časti Konžskej demokratickej republiky v provincii Katanga na hornom toku rieky Lomami; 157-tis. obyvateľov (2011). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka, tabaku a zeleniny). Významná železničná križovatka troch hlavných železničných tratí smerujúcich na sever, západ a juhovýchod, 2 letiská (civilné a vojenské). Po skončení 2. svetovej vojny bola v meste vojenská základňa belgických ozbrojených síl, ktorú od 1960 kontrolovala OSN a 1964 prešla pod správu konžských ozbrojených síl.

Kananga, do 1966 Luluabourg — mesto v juž. časti Konžskej demokratickej republiky na rieke Lulua asi 750 km záp. od jazera Tanganika, administratívne stredisko provincie Lulua; 1,061 mil. obyvateľov (2010). Priemysel potravinársky, farmaceutický, polygrafický, čistiarne bavlny. Významné obchodné stredisko. Dopravná križovatka na železničnej trati Ilebo – Lubumbashi, letisko. V blízkosti ťažba diamantov, v úrodnom poľnohospodárskom zázemí pestovanie kávovníka, kakaovníka. Kananga bola založená 1884 ako vojenská stanica. Múzeum.

Kongo, fr. Congo, v minulosti aj Zair, Zaïre — rieka v Konžskej demokratickej republike ústiaca do Atlantického oceána, na dolnom toku hraničný tok so štátmi Kongo a Angola (s jej exklávou Cabinda); dĺžka 4 374 km (2. najdlhšia rieka Afriky, po Níle), rozloha povodia okolo 3 700 000 km² (2. najväčšie povodie na svete, po Amazonke), priemerný ročný prietok v ústí 41 000 m³/s (2. najvodnatejšia rieka na svete, po Amazonke). Do povodia patria takmer celé územie Konžskej demokratickej republiky, významná časť území Konga a Stredoafrickej republiky a menšie časti Zambie, Angoly, Tanzánie a Kamerunu.

Kongo pramení na juhovýchode krajiny v pohorí Mitumba v blízkosti hranice so Zambiou vo výške 1 435 m n. m. ako Lualaba (názov toku po mesto Kisangani); niekedy je za pramenný tok považovaná rieka Chambezi (dĺžka Konga od tohto prameňa 4 835 km), ktorá pramení v severovýchodnej Zambii v blízkosti jazera Tanganika vo výške 1 590 m n. m. (po pretečení jazerom Bangwelo má názov Luapula, po pretečení jazerom Mweru názov Luvua) a vlieva sa do Lualaby (Konga). Kongo tečie na hornom toku hornatým územím smerom na sever, ďalej Konžskou panvou, kde prekonáva viacero skalných prahov; na strednom toku od Stanleyho vodopádov po Kinshasu tečie širokou (do 20 km), miestami močaristou dolinou na severozápad, následne na západ a juhozápad, vytvára početné ostrovy, stredný úsek rieky sa končí jej rozšírením nazývaným Pool Malebo s dvoma výraznými ramenami (vytvárajú rozsiahly neobývaný ostrov), na jeho juhozápadnom konci sa na protiľahlých brehoch nachádzajú hlavné mestá Konžskej demokratickej republiky a Konga – Kinshasa a Brazzaville, medzi ktorými existuje iba trajektové spojenie; na dolnom úseku rieka opäť vytvára jeden tok a je na nej viacero sérií väčších a menších vodopádov a výrazne zúžených miest prerušených úsekmi s pokojnejším tokom, následne sa okrajom náhornej plošiny prelamuje hlbokou a úzkou tiesňavou (dĺžka 350 km, šírka 220 – 500 m), prekonáva viacero skalných prahov (Livingstonove vodopády), pri meste Matadi vteká na pobrežnú nížinu a estuárom (šírka do 17 km) ústi pri meste Banana na hranici Konžskej demokratickej republiky a Angoly do Atlantického oceána. Hlavné prítoky: Luvua, Aruwimi, Ubangi, Sangha (pravostranné); Lomami, Tshuapa (nazývaná aj Ruki alebo Rouki), Kasai (ľavostranné).

Pozdĺž rieky sú porasty mangrovov a galériové lesy, v zamokrených územiach krovinaté a trávnaté porasty. Pre územie v okolí rieky je charakteristické množstvo hmyzu (veľa druhov motýľov, vážok i komárov), v rieke žije približne 230 druhov rýb, priamo v rieke alebo na jej brehoch (vrátane viacerých rozsiahlych močaristých území) sú rozšírené plazy (o. i. krokodíly a korytnačky), v okolí rieky žije 265 druhov vtákov (volavky, bociany, pelikány, kačice), menej rozšírené sú cicavce (hrochy, vydry, lamantín africký). Významné chránené oblasti sú priamo spojené s tokom rieky: na hornom toku (na Lualabe) národný park Parc national de l’Upemba (rozloha 11 730 km², vyhlásený 1939), v bezprostrednej blízkosti ústia chránené územie Parc marin des mangroves (rozloha 768 km², vyhlásené 1992).

Ekonomický potenciál Konga je využívaný vo veľmi malej miere (chýbajúca infraštruktúra, nedostatok finančných prostriedkov, politické napätie, nedôvera zahraničných investorov, náročné prírodné podmienky). Aj napriek tomu, že súvislá plavba riečnych lodí po Kongu a jeho prítokoch je znemožnená viacerými kataraktmi, sú rieky povodia dôležité z hľadiska vnútrozemskej dopravy i ekonomického rozvoja priľahlých oblastí, splavné úseky Konga a jeho prítokov slúžia na dopravu surovín a poľnohospodárskych plodín (najmä dreva, palmového oleja, kávy a rúd farebných kovov). Dĺžka vodných ciest povodia je okolo 16-tis. km; hlavné splavné úseky Bukama – Kongolo (645 km), Kindu – Ubundu (300 km), Kisangani – Kinshasa (1 742 km) a Matadi – ústie (138 km, úsek dostupný pre námorné lode) sú na Kongu, ďalšie na Kasai s prítokmi, na Ubangi a Tshuape. Splavné úseky sú navzájom pospájané železnicami. Na úseku Isangi – Matadi (takmer celý stredný tok a väčšia časť dolného toku vrátane dvojmestia Kinshasa-Brazzaville) nie sú brehy rieky prepojené cestným ani železničným mostom. Na mnohých miestach rieky funguje preprava ľudí, zvierat a tovarov pomocou jednoduchých motorových člnov. Najvýznamnejšie prístavy na Kongu a prítokoch: Boma, Matadi, Kinshasa, Brazzaville, Mbandaka, Kisangani, Ubundu, Kindu, Kongolo, Kabalo, Bukama (na Kongu); Bangui (na Ubangi); Ilebo (na Kasai). V povodí Konga je okolo 40 hydroelektrární (najväčšie dve hydroelektrárne Inga I a Inga II v Konžskej demokratickej republike v blízkosti Matadi i napriek tomu, že plnohodnotne nevyužívajú inštalovanú kapacitu, pokrývajú spolu s menšími hydroelektrárňami domácu spotrebu elektriny a umožňujú ju aj exportovať), pričom hydroenergetický potenciál riek povodia Konga sa odhaduje na 132 mil. kWh/rok. Väčšie koncentrácie obyvateľstva v blízkosti Konga sú na severe (mestá Kisangani, Bumba, Lisala) a na juhozápade (Kinshasa a okolie) krajiny.

Ústie Konga bolo objavené v roku 1482 portugalským moreplavcom Diogom Cãom, horná časť povodia Lualaby v roku 1871 anglickým cestovateľom Davidom Livingstonom, značnú časť toku preskúmal v období 1876 – 77 americký cestovateľ Henry Morton Stanley.