Vyhľadávanie podľa kategórií: dejiny – Ázia - Mjanmarsko (Barma)

Zobrazené heslá 1 – 3 z celkového počtu 3 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

Kounbhaunská ríša

Kounbhaunská ríša — historický štátny útvar, tretia (posledná) barmská ríša existujúca v rokoch 1752 – 1885 na území dnešného Mjanmarska.

Vznikla po zániku druhej barmskej ríše Taunngu (1531 – 1752), keď Moni dobyli jej hlavné mesto Ava. Proti Monom vypuklo povstanie na čele s Aunom Zeijom (*1714, †1760), starostom obce Muschoubhou, ktorý sa v roku 1752 vyhlásil za kráľa, prijal meno Alaunbhuya a založil novú kounbhaunskú dynastiu (aj Alaunbhuyova dynastia). Postupne ovládol celé údolie rieky Iravadi a v roku 1757 dobyl Pegu, hlavné mesto ríše Monov. Sídlom dynastie a hlavným mestom novej ríše sa stalo Muschoubhou premenované na Šweibhou, počas jej trvania sa však sídlo niekoľkokrát zmenilo (1752 – 65 Šweibhou, 1765 – 83 a 1823 – 37 Ava, 1783 – 1823 a 1837 – 57 Amarapura, 1857/60 – 85 Mandalaj).

Obdobie existencie Kounbhaunskej ríše v dejinách Barmy, počas ktorého vládlo 11 kráľov, sa delí na ranokounbhaunské (1752 – 1824) a neskorokounbhaunské (1824 – 85). V ranokounbhaunskom období zaznamenala ríša vzostup a rozkvet, v období jej vrcholného rozmachu sa územie rozšírilo do Manípuru a Ásamu (dnešná India), Čijang Maje (severné Thajsko) a do severného Laosu, v roku 1767 Barmčania dobyli a vyplienili sídelné siamské (thajské) mesto Ajuthajá. Moc ríše postupne oslabovali neustále výboje a vnútorné rozpory, čo v 70. rokoch 18. stor. spôsobilo stratu jej kontroly nad Čijang Majou i nad územím v Laose. Oslabenie ríše využilo Spojené kráľovstvo, ktoré v neskorokounbhaunskom období postupne vyvolalo tri vojny (1823 – 26, 1851 – 52 a 1885; → britsko-barmské vojny), po ktorých sa ríša stala súčasťou Britskej Indie.

Karenský štát

Karenský štát, barmsky Kayin pyijne — štát v juhových. časti Mjanmarska na hranici s Thajskom; rozloha 30 383 km2, 1,733 mil. obyvateľov (2012), hlavné mesto Pa-an. Sev. a vých. časť sú prevažne hornaté, str. a juž. časť nížinaté. Hlavná rieka: Salwin. V horských oblastiach vždyzelené rovníkové lesy. Pestovanie kardamómu a čierneho korenia.

Obyvatelia: Kareni, Kajahovia, Barmčania, Šani a i. Náboženstvo: buddhizmus, kresťanstvo, animizmus, islam.

Karenský štát bol vytvorený po vzniku nezávislej republiky Barmský zväz (1948; dnes Mjanmarsko). Už od vzniku bolo územie Karenského štátu dejiskom bojov s ústrednou vládou za nezávislosť (→ Kareni; → Mjanmarsko, Dejiny).

Kajaský štát

Kajaský štát, barmsky Kaja pyijne, pôvodne Karenni — štát vo vých. časti Mjanmarska hraničiaci s Thajskom; rozloha 11 733 km2, 285-tis. obyvateľov (2010), hlavné mesto Loi-kaw. Hornatý povrch výrazne rozčlenený dolinami rieky Salwin a jej prítokov, maximálna výška územia 2 620 m n. m. Vegetácia vlhkých vždyzelených rovníkových lesov. Pestovanie najmä ryže na umelo zavlažovanej pôde, ďalej kukurice, prosa, sezamu, podzemnice olejnej a zeleniny. Ťažba tíkového a borovicového dreva (nelegálna ťažba viedla k výraznému úbytku lesov), produkcia laky. Ťažba alabastru, rúd cínu a volfrámu. Pri vodopádoch na rieke Balu Chaung hydroelektráreň Lawpita, ktorá je najväčšou hydroelektrárňou Mjanmarska (na celkovej produkcii elektrickej energie krajiny sa podieľa 20 %). Kajaský štát má obrovský potenciál z hľadiska rozvoja cestovného ruchu (mohutné pohoria, dravé rieky, viacero jazier a vodopádov). Slabšie vyvinutá cestná sieť, väčší význam má riečna doprava, letisko v Loi-kaw. Obyvatelia: Kajahovia, Kareni, Šani, Barmčania a i. Náboženstvo: buddhizmus, kresťanstvo, animizmus.

Kajaský štát bol utvorený po vzniku nezávislej republiky Barmský zväz (1948; dnes Mjanmarsko) vo vých. časti krajiny v oblasti obývanej prevažne Kajahmi pod názvom Karennijský štát, od 1952 súčasný názov. Už od svojho vzniku dejisko ozbrojených konfliktov medzi Kajahmi (→ Kajahovia) vedenými Karennijskou národnou pokrokovou stranou (Karenni National Progressive Party, KNPP; založená 1955) a jej ozbrojenou zložkou Karennijskou armádou (Karenni Army); → Mjanmarsko, Dejiny.