Arakanské vrchy, barmsky Arakan Yoma, aj Rakhain Yoma — horská reťaz v juhozáp. časti Mjanmarska medzi pobrežím Bengálskeho zálivu a údolím rieky Iravadi. Najvyšší vrch Victoria (Victoria Taungdoik), 3 094 m n. m. Mladé pohorie vyvrásnené v alpskej orogenéze, budované kryštalickými prvohornými i druhohornými horninami a treťohornými usadenými horninami (kriedové vápence a pieskovce). Tvorí 900 km dlhú bariéru medzi Indiou a Mjanmarskom, zároveň je klimatickým predelom, zabraňuje prieniku monzúnových dažďov zo str. Mjanmarska.

Iravadi, Erawadi Myit, Irrawaddy — najdlhšia rieka Mjanmarska; dĺžka 2 150 km, rozloha povodia 430-tis. km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 13 600 m³/s. Vzniká sútokom zdrojníc Nmai Hka a Mali Hka prameniacich v pohraničnej oblasti Mjanmarska a Číny, tečie prevažne južným smerom. Asi 300 km od ústia do Andamanského mora tvorí deltu (30 000 km²) s množstvom ramien (dve najväčšie sú splavné). Najvyššie vodné stavy v auguste a septembri. Najväčší prítok: Čindwin (pravostranný). Splavná 1 100 km od ústia, počas vysokých vodných stavov 1 440 km, na hornom toku využívaná na splavovanie dreva, na strednom a dolnom toku na zavlažovanie, energetický potenciál takmer bez využitia. Veľké mestá na rieke: Mándalej, Rangún (v delte). Delta rieky Iravadi je významnou oblasťou pestovania ryže.

Irrawaddy → Iravadi

Jakchainský štát, bývalý Arakanský štát, barmsky Yakchain pyijne — štát v západnom Mjanmarsku pri pobreží Bengálskeho zálivu na severe hraničiaci s Bangladéšom; rozloha 36 778 km², 3,188 mil. obyvateľov (2014), hlavné mesto Sittwe. Od ostatnej časti Mjanmarska oddelený Arakánskymi vrchmi tiahnucimi sa zo severu na juh, zväčša hornatý povrch, najvyšší štít Sun Taung, 1 989 m n. m., nížinné oblasti jedine v strednej časti silno zabahneného pobrežia a na severe v estuári rieky Kaladan. V horských oblastiach vždyzelené rovníkové lesy, na zabahnených pobrežiach mangrovy. Pestovanie ryže, citrusov, tabaku, kokosovníka a i.; rybolov (hlavný rybársky prístav Sittwe). Textilný priemysel, ťažba dreva, získavanie živice (na výrobu farbív), na pobreží ťažba ropy a zemného plynu. Tri vodné elektrárne (spolu 687 MW). Slabo rozvinutá cestná sieť, päť menších letísk.

Prvým štátnym útvarom na území dnešného Jakchainského štátu bolo kráľovstvo Arakan, ktoré tam s prestávkami jestvovalo od 3. – 4. stor. až do 1785, keď bolo dobyté Barmčanmi (→ Mjanmarsko, Dejiny).

Kajaský štát, barmsky Kaja pyijne, pôvodne Karenni — štát vo vých. časti Mjanmarska hraničiaci s Thajskom; rozloha 11 733 km², 285-tis. obyvateľov (2010), hlavné mesto Loi-kaw. Hornatý povrch výrazne rozčlenený dolinami rieky Salwin a jej prítokov, maximálna výška územia 2 620 m n. m. Vegetácia vlhkých vždyzelených rovníkových lesov. Pestovanie najmä ryže na umelo zavlažovanej pôde, ďalej kukurice, prosa, sezamu, podzemnice olejnej a zeleniny. Ťažba tíkového a borovicového dreva (nelegálna ťažba viedla k výraznému úbytku lesov), produkcia laky. Ťažba alabastru, rúd cínu a volfrámu. Pri vodopádoch na rieke Balu Chaung hydroelektráreň Lawpita, ktorá je najväčšou hydroelektrárňou Mjanmarska (na celkovej produkcii elektrickej energie krajiny sa podieľa 20 %). Kajaský štát má obrovský potenciál z hľadiska rozvoja cestovného ruchu (mohutné pohoria, dravé rieky, viacero jazier a vodopádov). Slabšie vyvinutá cestná sieť, väčší význam má riečna doprava, letisko v Loi-kaw. Obyvatelia: Kajahovia, Kareni, Šani, Barmčania a i. Náboženstvo: buddhizmus, kresťanstvo, animizmus.

Kajaský štát bol utvorený po vzniku nezávislej republiky Barmský zväz (1948; dnes Mjanmarsko) vo vých. časti krajiny v oblasti obývanej prevažne Kajahmi pod názvom Karennijský štát, od 1952 súčasný názov. Už od svojho vzniku dejisko ozbrojených konfliktov medzi Kajahmi (→ Kajahovia) vedenými Karennijskou národnou pokrokovou stranou (Karenni National Progressive Party, KNPP; založená 1955) a jej ozbrojenou zložkou Karennijskou armádou (Karenni Army); → Mjanmarsko, Dejiny.

Karenský štát, barmsky Kayin pyijne — štát v juhových. časti Mjanmarska na hranici s Thajskom; rozloha 30 383 km², 1,733 mil. obyvateľov (2012), hlavné mesto Pa-an. Sev. a vých. časť sú prevažne hornaté, str. a juž. časť nížinaté. Hlavná rieka: Salwin. V horských oblastiach vždyzelené rovníkové lesy. Pestovanie kardamómu a čierneho korenia.

Obyvatelia: Kareni, Kajahovia, Barmčania, Šani a i. Náboženstvo: buddhizmus, kresťanstvo, animizmus, islam.

Karenský štát bol vytvorený po vzniku nezávislej republiky Barmský zväz (1948; dnes Mjanmarsko). Už od vzniku bolo územie Karenského štátu dejiskom bojov s ústrednou vládou za nezávislosť (→ Kareni; → Mjanmarsko, Dejiny).