birza, kožkovitosť — ochorenie vína zapríčinené povrchovými aeróbnymi kvasinkami, ktoré pri dostatočnom prístupe vzduchu vytvárajú na povrchu vína súvislý sivobiely až sivý povlak (kožku) z veľkého počtu navrstvených buniek. Povlak postupne hrubne, trhá sa, klesá na dno a spôsobuje zakalenie vína. Birza vzniká najčastejšie pri skladovaní vína v nedostatočne naplnenej nádobe. Na birzovatenie sú náchylné najmä mladé a nízkoalkoholické vína.

brut [nem.] —

1. drobné pacibuľky napr. cibuľovitých rastlín;

2. označenie suchých šumivých a šampanských vín, v ktorých koncentrácia cukru nepresahuje 15 g/l (extra brut 0 – 6 g/l).

château [šato; fr.] —

1. zámok na vidieku;

2. označenie vína, ktoré sa urodilo v zámockej vinici a spracovalo na zámku. Mnohé château však zo zámku nepochádzajú, často sa spracúvajú v skromných stavbách či v účelovo postavených vínnych pivniciach (fr. cuveries). Názov château sa používa od polovice 19. stor. Najznámejšie château sa produkujú vo francúzskej vinohradníckej oblasti Bordeaux, kde je vyše 7-tis. takýchto zámkov.

kabernet, fr. cabernet — zaužívané súhrnné označenie viacerých modrých odrôd viniča hroznorodého, z ktorých najznámejšia je odroda cabernet sauvignon, ako aj zaužívané označenie ušľachtilého korenistého vína tmavočervenej farby s buketom po čiernych ríbezliach vyrábaného z týchto odrôd.

kabinetné víno — najjednoduchší produkt z kategórie akostné víno s prívlastkom (→ víno). Prívlastok kabinetné označuje jeho výrobu z hrozna v plnej zrelosti s cukornatosťou najmenej 19 kg/100 l muštu a s obsahom alkoholu najmenej 9,5 objemových %. Vyznačuje sa príjemnou odrodovou arómou a ľahšou sviežou chuťou. Fľašovú zrelosť získava po jedno- až dvojročnom skladovaní. Jeho originalitu overujú štátne orgány, ktoré každej fľaši prideľujú štátne kontrolné číslo podľa osvedčenia o zatriedení.

kamenica — val z kameňov orientovaný po spádnici alebo šikmo k vrstevniciam; antropogénna forma reliéfu, ktorá vznikla poľnohospodárskou činnosťou človeka. Kamenice sú rôzne dlhé pozdĺžne kamenné valy (najkratšie okolo 30 metrov, najdlhšie pozdĺž ciest 250 – 300 metrov), ktoré vznikali predovšetkým v pahorkatinách a podhorských oblastiach, kde bola skeletovitá pôda a polia bolo potrebné zbaviť kameňov, ktoré bránili ich obhospodarovaniu (kamene sa ukladali na hranice pozemkov a medzí).

Na Slovensku sú kamenice významným prvkom vinohradníckej architektúry najmä v kopcovitom teréne juhovýchodných svahov Malých Karpát, kde sú pozostatkom dlhodobej činnosti vinohradníkov, ktorí na valy slúžiace ako hranica medzi jednotlivými vinohradmi vyvážali kamene (budovali sa už v 15. stor., často boli prerušované terasami a upevňované kamennými múrmi). Na svahoch, na ktorých boli vinohrady zvyčajne vysádzané, kamenice čiastočne zabraňovali vodnej erózii a kameň plnil aj funkciu akumulátora slnečnej energie. V súčasnosti sa kamenice nachádzajú v pásme lesa (dôsledok zničenia viníc fyloxérou viničovou na prelome 19. a 20. stor.), prípadne v chotári (dôsledok kolektivizácie viníc, keď väčšina kameníc bola odstránená).

kaudália [lat.] — jednotka perzistencie, jedného z kritérií používaných pri hodnotení vína.

klaret [fr.], claret — biele víno vyrobené z modrých odrôd viniča. Získava sa ľahkým lisovaním nerozdrvených bobúľ bez nakvasenia. Tlakom pri lisovaní bobule popraskajú a vyteká z nich bezfarebný mušt s nízkym obsahom červeného farbiva. Po prekvasení muštu môže mať víno sivý alebo ružovkastý odtieň, je aromatické, ovocné, ľahké a jemné. Termín klaret sa používa aj na označenie bledoružových vín a v oblasti Bordeaux aj červených vín.

korková príchuť, korková pachuť — jedna z najzávažnejších chýb vína spôsobená zátkou (uzáverom) z nekvalitného korku. Pred výrobou zátok sa korok opracúva a dezinfikuje horúcim chlórovým kúpeľom, v jeho otvorených póroch však napriek tomu zostávajú spóry vláknitých húb, ktoré po nafľašovaní vína metabolizujú chlór za vzniku 2,4,6-trichlóranizolu (TCA). Ten sa postupne eluuje do vína a v dôsledku nízkej prahovej citlivosti ho znehodnocuje. Podobné príchute môžu spôsobovať i ďalšie metabolity vláknitých húb (metylizoborneol, geozmín). Pre korkovú príchuť je charakteristický aromatický (komplexný čuchový a chuťový) vnem zatuchnutosti, strúchnivenosti a plesnivosti; chyba sčasti alebo v plnom rozsahu prekrýva odrodový buket vína. Napadnutie korkového uzáveru TCA môže viesť k úplnému znehodnoteniu vína.