Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Ázia - Saudská Arábia

Zobrazené heslá 1 – 9 z celkového počtu 9 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Arabská púšť

Arabská púšť, arab. as-Sachrá’ al-arabíja — rozsiahle púšťové územie v juhozáp. Ázii takmer na celom Arabskom polostrove na územiach štátov Jordánsko, Irak, Kuvajt, Omán, Katar, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Jemen; 2 331 000 km2. Na severe hraničí so Sýrskou púšťou, na východe s Arabským morom, na juhu s Adenským zálivom, na západe s Červeným morom. Najpustejšie časti: púšte Rub al-Cháli na juhu a Nafúd na severe. Územie budované prevažne prekambrickými horninami, na západe prekrytými paleozoickými vápencami a pieskovcami. Extrémne suché podnebie, zrážky v najsuchších oblastiach menej ako 10 mm ročne, letné teploty až 51 °C. Bez stálych tokov. Chudobná xerofilná vegetácia; ťažba ropy, fosforitov a rúd cínu.

Arabský polostrov

Arabský polostrov, arab. Džazíra al-Arab, medzinárodný prepis Jazírat al-’Arab — najväčší polostrov Ázie v juhozáp. časti svetadiela rozkladajúci sa medzi Červeným morom na juhozápade, Ománskym zálivom a Perzským zálivom na východe a Adenským zálivom a Arabským morom na juhu. Ležia na ňom štáty: Bahrajn, Jemen, Katar, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a čiastočne Jordánsko a Irak. Rozloha asi 2,780 mil. km2.

Z geografického hľadiska je Arabský polostrov rozsiahla plošina s priemernou výškou 1 000 – 2 000 m n. m. klesajúca od severozápadu na severovýchod a východ. Od západu a juhozápadu ohraničený horskými chrbtami (v Jemene dosahujú až 3 760 m n. m.) klesajúcimi strmo do pobrežnej nížiny. V centrálnej časti horské chrbty Šammar a Tuvalk, na juhovýchode pozdĺž pobrežia Ománskeho zálivu pohorie Achdar (3 083 m n. m.), ktoré je pokračovaním iránskych pobrežných pohorí. Rozľahlé časti polostrova zaberajú púšte Rub al-Chálí na juhu, Nafúd na severe a Dahná na východe. Z geologického hľadiska tvorí Arabský polostrov časť prekambrického kryštalického štítu, ktorý je na západe oddelený od Afriky mladšou prepadlinou Červeného mora, v centrálnej a vo vých. časti pokrytý prvohornými, druhohornými a treťohornými usadeninami, v ktorých sa na severovýchode nachádzajú jedny z najväčších svetových zásobární ropy. Sopečná činnosť je silnejšia na západe polostrova, čo súvisí so vznikom treťohorných tektonických zlomov Červeného mora a vých. Afriky.

Suché pasátové podnebie, priemerné teploty najteplejšieho mesiaca 30 – 35 °C (maximálne 54 °C), najchladnejšieho mesiaca 10 – 20 °C, zrážky pod 100 mm ročne s výnimkou pobrežných pohorí na juhozápade (750 – 1 000 mm). V sev. časti sa zrážky vyskytujú najmä v zime pri prevládajúcich záp. vetroch, na juhu v lete (monzún) pri prevládajúcich juhových. vetroch. Arabský polostrov je bezodtokovým územím bez stálych riek, veľký význam majú podzemné vody. Pri prameňoch a studniach sú osídlené oázy a križovatky karavánových ciest. Vyše 95 % územia polostrova pokrývajú púšte, polopúšte a suché stepi. Vďaka monzúnom 5 % územia tvoria poľnohospodárske plochy a lesy na svahoch horských systémov v Jemene a Ománe.

Hlavné poľnohospodárske plodiny: kávovník, proso, pšenica; miestami rozvinuté ovocinárstvo. Lov rýb, v minulosti aj perál. Obyvateľstvo tvoria pôvodné kočovné arabské kmene živiace sa chovom kôz, tiav a koní. V súčasnosti žije väčšina obyvateľov v mestách. Najdôležitejšie sídla: Mekka, Medina, Rijád, Džidda, Kuvajt, Aden, Saná, al-Ajn. Najhustejšie sú osídlené horské oblasti na západe a juhozápade, ako aj pobrežné oblasti. Rozvinutý priemysel ťažobný (ťažba ropy), petrochemický, stavebných materiálov. Rozvinutá dopravná infraštruktúra (diaľnice, letiská).

Dejiny: → Arábia.

Farsanské ostrovy

Farsanské ostrovy, arabsky Džuzur Farasán, medzinárodný prepis Jazá’ir Farasán — skupina koralových ostrovov v južnej časti Červeného mora v blízkosti hranice s Jemenom patriacich Saudskej Arábii, administratívne predstavujú súčasť provincie Džizán; rozloha 794 km2, 18-tis. obyvateľov (2010). Najväčší ostrov Farsan (399 km2) má trajektové spojenie s mestom Džizán na pevnine, leží na ňom mestečko Farsan.

Zväčša piesočnaté ostrovy sú neúrodné. Nevyužívané ložiská ropy, rybolov, cestovný ruch.

Hail

Hail, Há’il — mesto v severnej časti Saudskej Arábie v krajine Nadžd na okraji púšte Nafúd v oáze na severovýchodnom úpätí pohoria Šammar, administratívne stredisko emirátu Hail; 400-tis. obyvateľov (2011). Remeslá (tkáčstvo, garbiarstvo, výroba predmetov z kovov). Obchodné stredisko oázy (pestovanie datľovníka, obilia a zeleniny). Významná križovatka automobilových a karavánových ciest na pútnickej ceste z Iraku do Mediny a Mekky, letisko.

Harád

Harád, Harad — mesto vo východnej časti Saudskej Arábie vo Východnej provincii v krajine Hasá na východnom okraji púšte Dahná východne od Rijádu; 111-tis. obyvateľov (2011). Stredisko oblasti ťažby ropy. Leží na významnej železničnej trati Rijád – Dammán. V blízkosti ropné ložisko Harád, súčasť najväčšieho ropného poľa na svete Ghavár.

Hasá

Hasá, arab. al-Hasá’, al-Ahsá’ — krajina vo východnej časti Saudskej Arábie pri pobreží Perzského zálivu, na severe hraničí s Kuvajtom, na juhovýchode s Katarom a so Spojenými arabskými emirátmi; rozloha okolo 106 200 km2, hlavným strediskom je mesto Hofúf. Púšťová krajina tvorená pobrežnou nížinou na východe a náhornou plošinou na západe. Pri pobreží početné ostrovčeky a koralové útesy. Početné oázy, najväčšia Hasá (50 dedín s prameňmi silnej výdatnosti zavlažujúcimi viac ako 16-tis. ha okolitej pôdy), v ktorej okolí je vysadených množstvo stromov na spevnenie pohyblivých viatych pieskov. Hasá je jedným z najvýznamnejších regiónov ťažby ropy na svete (o. i. strediská Ghavár a Bukajk, podmorské ložisko Saffánija). Viacero moderných prístavno-priemyselných komplexov (napr. v Dammáme), početné ropné prístavy (najväčší v Ras Tanura); odsoľovanie morskej vody. Na umelo zavlažovaných pôdach pestovanie ryže, pšenice, sezamu, citrusov, datľovníka, figovníka a zeleniny. Hustá dopravná sieť, potrubná doprava z ropných polí do prístavov na pobreží Perzského zálivu a Červeného mora a do Rijádu.

Hidžáz

Hidžáz, al-Hidžáz, Al Hijáz — krajina v západnej časti Saudskej Arábie tiahnuca sa pozdĺž pobrežia Červeného mora od Akabského zálivu na severe po Asír na juhu; okolo 450 000 km2, okolo 2,5 mil. obyvateľov. Väčšina územia má vrchovinný až hornatinný reliéf, v juhozápadnej časti pohorie Hidžáz budované kryštalickými horninami, vápencami, pieskovcami a sopečnými horninami a rozčlenené na menšie horské skupiny, na pobreží nížina Tiháma. Tropické, extrémne suché podnebie, ročný úhrn zrážok do 80 mm. V umelo zavlažovaných oázach pestovanie datľovníka, obilia a ovocia; kočovný chov kôz, tiav a oviec; na pobreží rybolov a lov perlorodiek. Ložiská zlata. Veľkú časť obyvateľstva tvoria kočovníci, najmä beduíni. Významné mestá: Mekka, Medina, Džidda (jediný väčší námorný prístav územia v dôsledku koralových útesov pri pobreží).

Severná časť Hidžázu bola obývaná už v 6. stor. pred n. l. Hidžázske mesto Tajmá bolo letným sídlom niektorých babylonských kráľov. R. 100 – 200 n. l. bolo územie Hidžázu súčasťou Nabatejskej ríše, od 2. stor. n. l. patrilo k rímskej provincii Arabia. Od 7. stor. n. l. sa Hidžáz stal duchovným i politickým centrom islamu a centrom vznikajúcej islamskej ríše. Jeho dejiny sú tesne späté s dejinami hidžázskeho mesta Mekka, najposvätnejšieho mesta islamu, kde sa 570 narodil prorok Mohamed, a mesta Medina, kam sa pred prenasledovaním uchýlil. Čestný titul ochrancov svätých miest Mekky a Mediny (→ šaríf) patril moslimskému arabskému rodu Hášimovcov, ktorí v Hidžáze vládli až do 1. svetovej vojny. R. 1258 po páde bagdadského kalifátu sa Hidžáz dostal pod nadvládu Egypta a 1517 Osmanskej ríše. Začiatkom 19. stor. toto územie napadli vahhábovci a po 1845 opäť prešlo pod osmanskú nadvládu. R. 1901 – 08 tam Turci postavili známu hidžázsku železnicu, ktorá viedla z Damasku do Mediny (dĺžka 1 302 km). Počas 1. svetovej vojny bol Hidžáz provinciou Osmanskej ríše s čiastočnou autonómiou. S pomocou britského plukovníka T. E. Lawrencea tam vypuklo protiturecké povstanie vedené šarífom Husajnom ibn Alí al-Hášimím, ktorý 1916 vyhlásil Hidžáz za nezávislé kráľovstvo. R. 1924 získal vládu nad Hidžázom ibn Sa’úd, vládca susedného Nadždu, a tak vzniklo Kráľovstvo Hidžázu a Nadždu, ktoré bolo 1932 pričlenené ku kráľovstvu Saudskej Arábie.

Janbú

Janbú, Janbu’, Yanbu’ al-Bahr — prístavné mesto v záp. časti Saudskej Arábie na pobreží Červeného mora v provincii Medina (al-Madína) v krajine Hidžáz záp. od Mediny; 298-tis. obyvateľov (2013). Jedno z najväčších priemyselných stredísk krajiny. Priemysel petrochemický (3 ropné rafinérie), chemický, cementársky. Významný obchodný (vývoz poľnohospodárskych produktov, najmä datlí, ropy, ropných produkov a i.) a osobný prístav, medzinárodné letisko, ropovodmi spojené s ropným poľom Churajs. Vysoké školy.

al-Khubar

al-Khubar [chu-], oficiálny prepis al-Khobar, tradičný prepis al-Chubar, al-Chobar — prístavné mesto vo východnej časti Saudskej Arábie vo Východnej provincii na brehu Perzského zálivu juhovýchodne od Dammánu; 455-tis. obyvateľov (2010). Významný ropný a menší rybársky (lov rýb a perlorodiek) prístav. Dôležité stredisko petrochemického priemyslu; cez mesto vedie ropovod z ropného poľa Dammán do Bahrajnu. Stredisko obchodu a remesiel. Až do objavenia ropy (30. roky 20. stor.) malá osada rybárov a lovcov perál. Prvý lodný terminál tam 1938 postavila ropná spoločnosť California-Arabian Standard Oil Company (dnes Saudi Aramco). Jeho dominantou je diaľničný Most kráľa Fahda (1986) vedúci do Bahrajnu, predstavujúci 25 km dlhý systém viaduktov a mostov.