Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Európa - Nórsko

Zobrazené heslá 1 – 12 z celkového počtu 12 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Ångermanälven

Ångermanälven [on-] — rieka v strednom Švédsku; dĺžka 463 km, rozloha povodia 31 860 km2, priemerný ročný prietok v ústí 500 m3/s. Pramení v Škandinávskych vrchoch na hranici s Nórskom (hlavnou zdrojnicou je rieka Ransarån prameniaca na území Nórska), preteká viacerými jazerami, je na nej viacero vodopádov a perejí, estuárom ústi do Botnického zálivu Baltského mora. Významné prítoky: Fjällsjöälven, Faxälven (pravostranné), Vojman (ľavostranný). Rieka je využívaná na splavovanie dreva, na energetické účely (na rieke a jej prítokoch je viacero vodných elektrární), je splavná 80 km od ústia. Väčšie mestá na rieke: Vilhelmina, Sollefteå, Kramfors.

Arendal

Arendal [árendál] — prístavné mesto v juž. Nórsku v zátoke Skagerrak, administratívne stredisko kraja (fylke) Aust-Agder; 43-tis. obyvateľov (2015). Priemysel elektrotechnický,

Bergen

Bergen — prístavné mesto na juhozápadnom pobreží Nórska na polostrove Bergenshalvøya, administratívne stredisko (spolu s mestom Hermansverk) kraja (fylke) Vestland; 284-tis. obyvateľov (2. najväčšie mesto krajiny, 2020). Mesto je významným hospodárskym strediskom s lodiarskym, ropným (rafinéria), potravinárskym, rybným, textilným a odevným priemyslom; popri pobreží je rozvinutý akvakultúrny chov. Mesto má cestné spojenie s hlavným mestom Oslo a s ďalšími veľkými mestami krajiny. Je konečným bodom železničnej trate Bergensbane vedúcej z Osla. Ide o jednu z najvyššie položených hlavných železničných tratí Európy. Mesto má najväčší prístav (obchodný, rybársky a osobný) v krajiny. Je obsluhované medzinárodným letiskom ležiacim v meste Flesland v aglomerácii Bergenu.

Bergen je strediskom vedy, kultúry (jedno z 9 miest ocenených v roku 2000 titulom Európske mesto kultúry) a školstva s druhou najstaršou a treťou najväčšou univerzitou v Nórsku založenou v roku 1946 (Universitetet i Bergen) a so šiestimi ďalšími vysokými školami (vrátane jednej súkromnej). Je významným turistickým strediskom, cestovný ruch je jedným z najdôležitejších zdrojov príjmu mesta.

Mesto bolo založené 1070 Olavom III. Haraldssonom (staronórsky Bjørgvin), v 12. – 13. stor. bolo hlavným mestom Nórska, sídlom biskupa, kráľovským rezidenčným a korunovačným mestom, 1343 – 1560 pod kontrolou nemeckej Hanzy (významné hanzové obchodné stredisko), do 1880 hlavný prístav a najväčšie nórske mesto. V roku 1450 bola v Bergene uzavretá bergenská únia (Nórsko bolo nútené uznať spojenie s Dánskom).

Stavebné pamiatky: pevnosť Bergenhus (17. stor.) so zabudovanými stredovekými časťami kráľovského sídla (sieň Håkona IV. Håkonssona, 1247 – 61, veža Rosenkrantz, 1562 – 68, počas 2. svetovej vojny vážne poškodené), románska trojloďová bazilika Mariakirke (12. – 13. stor.), dóm (1248, prestavaný 1537 a 1870), drevený kostol vo Fantofte (asi 1150), barokové mestské domy. Mestská časť Bryggen (sčasti zachované sídlisko Tyskebryggen z obdobia Hanzy) je od 1979 zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, v oblasti Bryggenu nález okolo 500 runových nápisov, zväčša na dreve (13. – 14. stor.). Múzeá (historické, Hanzy, skanzen Gamle Bergen).

Bergen je rodiskom O. B. Bulla, Johana Christiana Dahla (*1788, †1857), E. H. Griega, N. B. Griega, L. Holberga. Od 1953 sa tam koná medzinárodný Bergen International Festival.

Femund

Femund, Femunden — jazero v severnom Nórsku v blízkosti hranice so Švédskom vo výške 663 m n. m.; dĺžka 60 km, šírka 5 km, plocha 202 km2 (2. najväčšie prirodzené jazero Nórska), maximálna hĺbka 150 m. Lokalita je vyhľadávaná turistami (v lete premáva na jazere výletná loď) a rybármi. Priľahlá močaristá krajina je chránená v národnom parku Femundsmarka.

Galdhøpiggen

Galdhøpiggen [-hö-] — vrch v južnej časti Nórska, najvyšší vrch Škandinávskych vrchov (aj Nórska) v horskej oblasti Jotunheimen, 2 469 m n. m.

Hamar

Hamar — mesto v Nórsku 100 km severne od Osla na východnom brehu jazera Mjøsa, administratívne stredisko kraja (fylke) Hedmark; 31-tis. obyvateľov (2017). Hutnícky priemysel. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Prvýkrát písomne doložené 1066, 1153 – 1537 sídlo biskupstva, 1567 zničené Švédmi (väčšina obyvateľov mesto opustila), 1587 stratilo status mesta, 1848 obnovené. Skanzen so 40 historickými budovami z rôznych častí provincie Hedmark vrátane ruín neskororománskeho dómu z 2. pol. 12. stor., biskupského hradu a súboru roľníckych obydlí. V súvislosti s XVII. ZOH 1994 tam bola vybudovaná hala na rýchlokorčuľovanie v tvare obrátenej vikinskej lode (pravdepodobne najdlhšia stavba na svete z laminovaných drevených nosníkov) a krasokorčuliarska hala (najväčšia drevená stavba s pôdorysom elipsy).

Hammerfest

Hammerfest — mesto v severnom Nórsku v kraji (fylke) Finnmark na ostrovoch Kvaløy, Sørøya a Seiland v Nórskom mori asi 500 km severne od severnej polárnej kružnice; 10,5 tis. obyvateľov (2017). Priemysel rybný, lodný; rybolov, lov tuleňov. Intravilán mesta sa rozprestiera na záp. pobreží ostrova Kvaløy, ktorý je mostom spojený s pevninou. Nezamŕzajúci prístav (vďaka blízkosti Golfského prúdu), letisko. Turistické stredisko. Sídlo spoločnosti pre polárny výskum, najstarší klub lovcov medveďov. Najsevernejšie ležiace mesto Nórska (podľa niektorých zdrojov najsevernejšie mesto na svete, 70°38’ severnej zemepisnej šírky). Založené 1787 ako faktória, od 1789 mesto. R. 1890 takmer úplne vyhorelo. Počas 2. svetovej vojny zničené nemeckými vojskami, potom znovuvybudované. Tzv. meridiánový stĺp (žulový stĺp na vrchole s bronzovou zemeguľou), ktorým sa začína Struveho geodetický oblúk, bol 2005 spolu s ostatnými triangulačnými bodmi zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Hardangerfjorden

Hardangerfjorden — fjord v juhozápadnom Nórsku južne od mesta Bergen; dĺžka 179 km (spolu s južnou vetvou Sørfjord), jeden z najdlhších fjordov Nórska, šírka do 7 km, maximálna hĺbka 891 m (v strednej časti). Vysoké skalnaté brehy. Výška prílivov do 1 m. Vďaka miernej klíme je na mnohých miestach možné pestovanie ovocných stromov. Prístavy: Kinsarvik, Odda. Významná turistická oblasť. Viacero hydroelektrární.

Haugesund

Haugesund — prístavné mesto v juhozápadnom Nórsku v provincii (fylke) Rogaland na pobreží Severného mora; 37-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky (hliníková huta), rybný, lodný (jeden z najväčších suchých dokov v Škandinávii), odevný. Významný rybársky prístav (najmä lov sleďov). Vzniklo v 19. storočí (pôvodne prekladisko tovaru), od 1854 mesto. Konštruktivistická radnica (1924 – 31), Haraldshaugen (pamätník zjednotiteľa Nórska Haralda I. Krásnovlasého), ponad prieliv Karmøysund 700 m dlhý most spájajúci Haugesund s ostrovom Karmøy. Divadlá, etnografické múzeum.

Isfjorden

Isfjorden — fjord v Nórsku v súostroví Špicbergy v západnej časti ostrova Západný Špicberg; dĺžka 107 km (druhý najdlhší fjord súostrovia). Územie s rozmanitou a početnou faunou, o. i. s veľkými vtáčími kolóniami, početnou populáciou líšky polárnej a i., je súčasťou národného parku Nordre Isfjorden nasjonalpark (vyhlásený 2003, rozloha 2 952 km2).

Jostedalsbreen

Jostedalsbreen [-brén] — ľadovec na záp. pobreží juž. Nórska v kraji (fylke) Sogn og Fjordae; rozloha 487 km2, dĺžka 60 km, hrúbka do 300 m, najväčší ľadovec pevninskej Európy. Do okolitých dolín z neho vybieha 24 ľadovcových splazov. Časť územia predstavuje národný park Jostedalsbreen nasjonalpark (vyhlásený 1991, rozloha 1 310 km2).

Jotunheimen

Jotunheimen [jó-] — horská oblasť v juž. Nórsku, súčasť Škandinávskych vrchov. Budovaná najmä vyvretými horninami (gabro a diabas). Vysokohorský glaciálny reliéf, nachádza sa tam 29 najvyšších vrchov Nórska vrátane najvyššieho vrchu štátu – Galdhøpiggen, 2 469 m n. m. Spolu s horskou skupinou Hurrungane tvorí národný park Jotunheimen nasjonalpark (vyhlásený 1980, rozloha 1 151 km2). Oblasť vyhľadávaná turistami a horolezcami.