Albertville [-bervil] → Kalemie

Aruwimi — rieka v Konžskej demokratickej republike, pravostranný prítok Konga; dĺžka 1 300 km. Na hornom toku má názov Ituri; splavná 120 km na dolnom toku.

Bahr al-Džabal, Bahr al Jábal — názov úseku Nílu od výtoku z Albertovho jazera (na krátkom úseku názov Albert Nile) po sútok s Bahr al-Ghazál.

Bandundu, predtým Banningville — mesto v Konžskej demokratickej republike v regióne Kwilu na východnom brehu rieky Cuango v blízkosti jej sútoku s riekou Kwilu; 143-tis. obyvateľov (2012). Obchodné stredisko. Riečny prístav.

Congo → Kongo (rieka)

Cuango [kuan-], Kuango, Kwango — rieka v strednej Afrike v Angole a Konžskej demokratickej republike, najväčší ľavostranný prítok rieky Kasai; dĺžka 1 700 km, rozloha povodia 263 500 km². Pramení v Angole na náhornej plošine Lunda, v širokej hlbokej doline tečie na sever, vytvára viacero perejí a vodopádov, na strednom toku tvorí hranicu medzi Angolou a Konžskou demokratickou republikou, na ktorej území ústi do rieky Kasai v blízkosti mesta Bandundu . Najväčšie prítoky: Wamba a Kwilu (pravostranné). Splavná na dolnom toku 307 km od ústia a čiastočne na strednom toku. Rozvinutý rybolov. V povodí ťažba diamantov.

Karisimbi — sopka na hranici Konžskej demokratickej republiky a Rwandy v pohorí Virunga, 4 507 m n. m. (najvyšší vrch Rwandy a pohoria Virunga). Vyhasnutý stratovulkán, ktorého vrchol tvorí kaldera (šírka 2 km) vyplnená viskóznymi lávovými prúdmi.

Katanga, angl. a fr. Katanga Plateau — náhorná plošina na juhovýchode Konžskej demokratickej republiky a na severe Zambie. Úrodná poľnohospodárska a významná banská oblasť s bohatými náleziskami medi, kobaltu, uránu, zinku, olova, striebra a mangánu, súčasť banského areálu Copperbelt.

Kikwit — mesto na západe Konžskej demokratickej republiky v regióne Bandundu na rieke Kwilu (ľavostranný prítok rieky Kasai); 412-tis. obyvateľov (2013). V meste je rozvinutý najmä potravinársky priemysel (výroba jedlého oleja a i.). Kikwit predstavuje obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie olejnice guinejskej, sezamu, kávovníka a i.), leží na cestnom ťahu z Kinshasy do regiónu Saba, v meste sa nachádza riečny prístav a letisko.

Osídlenie vzniklo okolo prístavu na rieke Kwilu, kde sa nakladali kaučuk a slonovina, ktoré sa ďalej po rieke Kongo prepravovali k Atlantickému oceánu. Do roku 1885 bolo súčasťou nezávislého kráľovstva Kongo. Rozvoj nastal najmä po belgickej kolonizácii územia v roku 1885, keď sa Kikwit stal centrom provincie Bandundu. Po roku 1910 sa stalo významným centrom obchodu s palivami a palmovým olejom a významným regionálnym centrom. V roku 1959 tam bolo zriadené rímskokatolícke biskupstvo. Po získaní nezávislosti v roku 1960 sa stalo súčasťou Konžskej republiky (dnes Konžská demokratická republika). V roku 1995 zasiahla mesto silná epidémia eboly. Kikwit je sídlom univerzity (založená 1992).

Kindu — mesto v centrálnej časti Konžskej demokratickej republiky na rieke Lualaba (názov horného toku Konga), administratívne stredisko regiónu Manieme; 177-tis. obyvateľov (2013). Železničné spojenie s juž. časťami Guiney, letisko. V 19. stor. významné stredisko obchodu so slonovinou, zlatom a s otrokmi a prekladisko nákladov karaván medzi povodím Konga a Zanzibarom. Sídlo diecézy, univerzita (2004).

Kisangani, do 1966 Stanleyville — mesto v severových. časti Konžskej demokratickej republiky na rieke Kongo v blízkosti Stanleyho vodopádov, administratívne stredisko regiónu Orientale; 972-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,158 mil. obyvateľov (4. najväčšie mesto krajiny, 2013). Priemysel textilný, chemický, potravinársky, drevársky, cementársky. Obchodné stredisko. Dopravná križovatka, riečny prístav, medzinárodné letisko. V blízkosti ťažba diamantov.

Oblasť pôvodne obývaná etnikom Enya. R. 1883 britský novinár a cestovateľ v belgických službách H. M. Stanley založil na ostrove Konga belgickú koloniálnu základňu nazvanú podľa blízkych vodopádov (Poste des Falls, neskôr Poste des Stanley Falls), v ktorej blízkosti vzniklo mesto Stanleyville. R. 1887 ho ovládli otrokári zo Zanzibaru a 1898 získali späť Belgičania. Pre svoju strategickú polohu je mesto od svojho vzniku až do súčasnosti miestom vojnových konfliktov (mesto martýrov). R. 1959 tam začalo činnosť Konžské národné hnutie (Mouvement national congolais) bojujúce za nezávislosť Konga. Od 1966 súčasný názov. Univerzita (1963, od 1981 Kinsaganijská univerzita).

Kongo, fr. Congo, v minulosti aj Zair, Zaïre — rieka v Konžskej demokratickej republike ústiaca do Atlantického oceána, na dolnom toku hraničný tok so štátmi Kongo a Angola (s jej exklávou Cabinda); dĺžka 4 374 km (2. najdlhšia rieka Afriky, po Níle), rozloha povodia okolo 3 700 000 km² (2. najväčšie povodie na svete, po Amazonke), priemerný ročný prietok v ústí 41 000 m³/s (2. najvodnatejšia rieka na svete, po Amazonke). Do povodia patria takmer celé územie Konžskej demokratickej republiky, významná časť území Konga a Stredoafrickej republiky a menšie časti Zambie, Angoly, Tanzánie a Kamerunu.

Kongo pramení na juhovýchode krajiny v pohorí Mitumba v blízkosti hranice so Zambiou vo výške 1 435 m n. m. ako Lualaba (názov toku po mesto Kisangani); niekedy je za pramenný tok považovaná rieka Chambezi (dĺžka Konga od tohto prameňa 4 835 km), ktorá pramení v severovýchodnej Zambii v blízkosti jazera Tanganika vo výške 1 590 m n. m. (po pretečení jazerom Bangwelo má názov Luapula, po pretečení jazerom Mweru názov Luvua) a vlieva sa do Lualaby (Konga). Kongo tečie na hornom toku hornatým územím smerom na sever, ďalej Konžskou panvou, kde prekonáva viacero skalných prahov; na strednom toku od Stanleyho vodopádov po Kinshasu tečie širokou (do 20 km), miestami močaristou dolinou na severozápad, následne na západ a juhozápad, vytvára početné ostrovy, stredný úsek rieky sa končí jej rozšírením nazývaným Pool Malebo s dvoma výraznými ramenami (vytvárajú rozsiahly neobývaný ostrov), na jeho juhozápadnom konci sa na protiľahlých brehoch nachádzajú hlavné mestá Konžskej demokratickej republiky a Konga – Kinshasa a Brazzaville, medzi ktorými existuje iba trajektové spojenie; na dolnom úseku rieka opäť vytvára jeden tok a je na nej viacero sérií väčších a menších vodopádov a výrazne zúžených miest prerušených úsekmi s pokojnejším tokom, následne sa okrajom náhornej plošiny prelamuje hlbokou a úzkou tiesňavou (dĺžka 350 km, šírka 220 – 500 m), prekonáva viacero skalných prahov (Livingstonove vodopády), pri meste Matadi vteká na pobrežnú nížinu a estuárom (šírka do 17 km) ústi pri meste Banana na hranici Konžskej demokratickej republiky a Angoly do Atlantického oceána. Hlavné prítoky: Luvua, Aruwimi, Ubangi, Sangha (pravostranné); Lomami, Tshuapa (nazývaná aj Ruki alebo Rouki), Kasai (ľavostranné).

Pozdĺž rieky sú porasty mangrovov a galériové lesy, v zamokrených územiach krovinaté a trávnaté porasty. Pre územie v okolí rieky je charakteristické množstvo hmyzu (veľa druhov motýľov, vážok i komárov), v rieke žije približne 230 druhov rýb, priamo v rieke alebo na jej brehoch (vrátane viacerých rozsiahlych močaristých území) sú rozšírené plazy (o. i. krokodíly a korytnačky), v okolí rieky žije 265 druhov vtákov (volavky, bociany, pelikány, kačice), menej rozšírené sú cicavce (hrochy, vydry, lamantín africký). Významné chránené oblasti sú priamo spojené s tokom rieky: na hornom toku (na Lualabe) národný park Parc national de l’Upemba (rozloha 11 730 km², vyhlásený 1939), v bezprostrednej blízkosti ústia chránené územie Parc marin des mangroves (rozloha 768 km², vyhlásené 1992).

Ekonomický potenciál Konga je využívaný vo veľmi malej miere (chýbajúca infraštruktúra, nedostatok finančných prostriedkov, politické napätie, nedôvera zahraničných investorov, náročné prírodné podmienky). Aj napriek tomu, že súvislá plavba riečnych lodí po Kongu a jeho prítokoch je znemožnená viacerými kataraktmi, sú rieky povodia dôležité z hľadiska vnútrozemskej dopravy i ekonomického rozvoja priľahlých oblastí, splavné úseky Konga a jeho prítokov slúžia na dopravu surovín a poľnohospodárskych plodín (najmä dreva, palmového oleja, kávy a rúd farebných kovov). Dĺžka vodných ciest povodia je okolo 16-tis. km; hlavné splavné úseky Bukama – Kongolo (645 km), Kindu – Ubundu (300 km), Kisangani – Kinshasa (1 742 km) a Matadi – ústie (138 km, úsek dostupný pre námorné lode) sú na Kongu, ďalšie na Kasai s prítokmi, na Ubangi a Tshuape. Splavné úseky sú navzájom pospájané železnicami. Na úseku Isangi – Matadi (takmer celý stredný tok a väčšia časť dolného toku vrátane dvojmestia Kinshasa-Brazzaville) nie sú brehy rieky prepojené cestným ani železničným mostom. Na mnohých miestach rieky funguje preprava ľudí, zvierat a tovarov pomocou jednoduchých motorových člnov. Najvýznamnejšie prístavy na Kongu a prítokoch: Boma, Matadi, Kinshasa, Brazzaville, Mbandaka, Kisangani, Ubundu, Kindu, Kongolo, Kabalo, Bukama (na Kongu); Bangui (na Ubangi); Ilebo (na Kasai). V povodí Konga je okolo 40 hydroelektrární (najväčšie dve hydroelektrárne Inga I a Inga II v Konžskej demokratickej republike v blízkosti Matadi i napriek tomu, že plnohodnotne nevyužívajú inštalovanú kapacitu, pokrývajú spolu s menšími hydroelektrárňami domácu spotrebu elektriny a umožňujú ju aj exportovať), pričom hydroenergetický potenciál riek povodia Konga sa odhaduje na 132 mil. kWh/rok. Väčšie koncentrácie obyvateľstva v blízkosti Konga sú na severe (mestá Kisangani, Bumba, Lisala) a na juhozápade (Kinshasa a okolie) krajiny.

Ústie Konga bolo objavené v roku 1482 portugalským moreplavcom Diogom Cãom, horná časť povodia Lualaby v roku 1871 anglickým cestovateľom Davidom Livingstonom, značnú časť toku preskúmal v období 1876 – 77 americký cestovateľ Henry Morton Stanley.