Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Austrália a Oceánia - Austrália

Zobrazené heslá 1 – 27 z celkového počtu 27 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Adelaide

Adelaide [edelajd] — prístavné mesto v Austrálii v Zálive svätého Vincenta (Indický oceán), hlavné mesto štátu Južná Austrália; 1,289 mil. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky (centrum výroby dopravných prostriedkov), chemický, potravinársky, elektrotechnický.

Založené 1836 majorom Williamom Lightom (*1786, †1839) ako hlavné stredisko novej kolónie, nazvané podľa manželky vtedajšieho britského kráľa Viliama IV.; najstaršie mestské sídlo Južnej Austrálie (1840 získalo ako prvé austrálske mesto obecnú samosprávu) s pôvodnou pravouhlou sieťou ulíc. K jeho rozvoju prispelo využívanie ložísk medených a strieborných rúd v 19. stor. Dominantným problémom je zásobovanie vodou, ktoré zabezpečujú viaceré vodné nádrže vybudované v blízkom masíve Mount Lofty Ranges a vodovody z rieky Murray (dlhé asi 70 km). Sídlo katolíckeho arcibiskupstva a anglikánskeho biskupstva. Katedrála sv. Františka Xaverského v historizujúcom štýle (1858 – 1926, veža postavená 1996), mešita (1888). Niekoľko univerzít. Novodobou architektonickou zvláštnosťou je stredisko Festival Centre vybudované v 70. rokoch 20. stor. v podobe komplexu bielych stanov. Asi 50 km severových. leží Barossa Valley, najrozľahlejšia vinohradnícka oblasť v Austrálii.

Albury

Albury [ól-] — mesto v Austrálii na ľavom brehu rieky Murray na juhu štátu Nový Južný Wales; 46-tis. obyvateľov (2011). Významné obchodné centrum s potravinárskym (mliekarstvo, spracovanie medu a tukov), drevárskym, textilným, elektronickým a strojárskym priemyslom. Spolu s mestom Wodongo (štát Viktória) ležiacim asi 7 km nižšie na pravom brehu Murray tvorí aglomeráciu (88-tis. obyvateľov, 2014), ktorá sa za podpory federálnej vlády i vlády obidvoch štátov (začiatkom 70. rokov 20. stor.) mala do roku 2000 stať vzorovým rozvojovým regiónom (s viac ako 150-tis. obyvateľmi); realizácia týchto plánov sa však neuskutočnila.

Alice Springs

Alice Springs [elis] — mesto v Austrálii ležiace skoro v geografickom strede kontinentu na juhu Severného teritória na terasách periodickej rieky Todd River, 580 m n. m.; 24-tis. obyvateľov (2011). Okolie tvorí púšť (zrážky 20 – 25 mm za rok). Na zavlažovanie polí a záhrad (citrusové plody, datle) sa používa voda artézskych studní. Významné centrum chovu dobytka a baníctva (zemný plyn, ropa, sľuda), stredisko pôvodného obyvateľstva Austrálie. Dôležité centrum cestovného ruchu.

Amadeovo jazero

Amadeovo jazero, angl. Lake Amadeus — bezodtokové slané jazero v str. Austrálii (Severné teritórium) v rozľahlej zníženine juž. od MacDonnellových vrchov. Periodicky napĺňané. Zvyčajne suché, pokryté vrstvou soli.

Barcoo

Barcoo [bákú] — rieka v Austrálii v štáte Queensland, jedna zo zdrojníc periodickej rieky Cooper Creak. Pramení v severozápadnej časti Veľkých predelových vrchov, tečie smerom na juhozápad. Sútokom s riekou Thomson pri malom sídle Windorah vzniká Cooper Creak.

Barrowov ostrov

Barrowov ostrov [berou-], angl. Barrow Island — ostrov v Indickom oceáne asi 100 km záp. od pobrežia Austrálie (štát Západná Austrália); rozloha 202 km2. Na ostrove bola nameraná absolútne najvyššia rýchlosť vetra pri zemskom povrchu 408 km/h (113,2 m/s) pri maximálnom náraze (1996). Od 1964 ťažba ropy a jej vývoz do rafinérie v Kwinane.

Bruce

Bruce [brús], Mount Bruce — vrch v Austrálii v severozápadnej časti štátu Západná Austrália v pohorí Hamersley Range. Má výšku 1 234 m n. m. a je 2. najvyšším vrchom pohoria (po vrchu Meharry). Leží v oblasti s bohatými ložiskami rúd železa.

Cooper Creek

Cooper Creek [kúpe krík] — periodická rieka vo východnej Austrálii v štátoch Queensland a Južná Austrália; dĺžka 1 420 km, rozloha povodia 297 000 km2. Vzniká sútokom riek Barcoo a Thomson prameniacich v severozápadnej časti Veľkých predelových vrchov. Prevažnú časť roka koryto toku suché, zapĺňa sa len v období dažďov, počas mimoriadne daždivých rokov rieka vteká až do Eyrovho jazera. Väčšie mestá na rieke: Windorah, Innamincka. Cooper Creek objavil 1845 Ch. Sturt.

Culgoa

Culgoa [kalgeau], angl. Culgoa River — periodická rieka vo východnej Austrálii, ľavostranný prítok rieky Darling; dĺžka výrazne kolíše (priemerne 490 km). Vzniká zo zdrojníc Maramoa a Balonne stekajúcich zo svahov Veľkých predelových vrchov.

Gairdnerovo jazero

Gairdnerovo jazero [gád-], angl. Lake Gairdner — bezodtokové slané jazero v Austrálii v štáte Južná Austrália severne od Eyrovho polostrova; má premenlivú plochu (okolo 5 000 km2). V období sucha sa mení na bahnité slaniská. Na brehoch sú vysoké duny.

Hamersley Range

Hamersley Range [hemrsli rejndž] — pohorie v Austrálii v strednej časti štátu Západná Austrália v blízkosti pobrežia Indického oceána v oblasti Pilbara. Silno erodovaná náhorná plošina, charakteristické rokliny a kaňony, najvyšší vrch Meharry, 1 251 m n. m. Budovaná najmä prekambrickými pieskovcami s intrúziami granitov. Suché tropické podnebie. Na území pohoria bol 1980 vyhlásený rovnomenný národný park, neskôr premenovaný na Karijini National Park (6 275 km2).

Významná oblasť ťažby prekambrických železných rúd sedimentárneho pôvodu (Hamersleyská železnorudná oblasť). V hlavnom železnorudnom horizonte hrubom 500 – 700 m sa nachádza okolo 40 mld. t rúd. Primárne železnaté jaspility obsahujú 20 – 30 % železa, druhotne obohatené rudy nad 60 %. Ich vznik sa viaže na výskyt voľného kyslíka vyprodukovaného zelenými riasami. Takto vzniknuté železné rudy sú mimoriadne čisté a celosvetovo ekonomicky významné (Austrália je v súčasnosti jedným z hlavných svet. producentov železnej rudy). Hlavné ťažobné strediská Tom Price (objavené 1962, ťažba od 1966) a Paraburdoo majú železničné spojenie s prístavmi Dampier a Port Hedland.

Heardov ostrov a McDonaldove ostrovy

Heardov ostrov a McDonaldove ostrovy, Teritórium Heardovho ostrova a McDonaldových ostrovov, angl. Heard Island and McDonald Islands, Territory of Heard Island and Mc Donald Islands — subantarktické ostrovy v juž. časti Indického oceána juhových. od súostrovia Kergueleny, zámorské teritórium Austrálie; 412 km2, trvalo neobývané. Pozostávajú z Heardovho ostrova (368 km2), 44 km záp. ležiacich McDonaldových ostrovov (okolo 18 km2; ostrovy Flat, Mayers Rock a McDonaldov ostrov) a okolo 10 km sev. ležiacej skupiny ostrovčekov a skál (ostrovy Shag, Sail Rock, Morgan Island, Black Rock). Väčšinou sú budované sopečnými horninami a vápencami. Zaľadnené územie, maximálnu výšku dosahuje činná sopka Mawson Peak, 2 745 m n. m., na Heardovom ostrove, druhá činná sopka je na McDonaldovom ostrove. Skromná vegetácia zastúpená trávami, riasami, machmi (42 druhov) a lišajníkmi (52 druhov). Pestrá živočíšna ríša: 7 druhov plutvonožcov (najmä uškatcov), 34 druhov vtákov, vo vodnom prostredí 24 druhov rýb. Vďaka neporušenému ekosystému ostrovov chránených pred vonkajšími vplyvmi bolo územie 1997 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Heardov ostrov

Heardov ostrov [hér-], angl. Heard Island — sopečný ostrov v južnej časti Indického oceána juhovýchodne od súostrovia Kergueleny administratívne patriaci Austrálii (súčasť zámorského teritória Heardov ostrov a McDonaldove ostrovy); dĺžka 43 km, šírka 21 km, rozloha 368 km2, trvalo neobývaný (občasne obývaný vedcami a výskumníkmi). Hornatý reliéf, činná sopka Mawson Peak (Big Ben), 2 745 m n. m., je najvyšším austrálskym vrchom. Dva polostrovy (Azorella, Laurens) s lávovými jaskyňami. Nad 300 m n. m. večný sneh a ľadovce (zaľadnených okolo 80 % územia). Početné ľadovcové jazerá.

Charleville

Charleville [čárlvil] — mesto v Austrálii v juhozápadnej časti štátu Queensland na rieke Warrego (prítok Darlingu); 3,3 tis. obyvateľov (2016). Stredisko pastierskeho regiónu. Dopravná križovatka, základňa leteckej zdravotnej služby. Založené 1868.

Ipswich

Ipswich [-vič], do 1842 Limestone — mesto v Austrálii v štáte Queensland na juhozápadnom okraji aglomerácie Brisbane na rieke Bremer; 163-tis. obyvateľov (2009). Priemysel potravinársky, drevársky, textilný, keramický, železničné depo. Obchodné stredisko poľnohospodárskej a baníckej (ťažba čierneho uhlia) oblasti. Železničný uzol; 8 km juhozápadne od mesta vojenské letisko.

Iron Knob

Iron Knob [ajron nob] — mesto v Austrálii v štáte Južná Austrália na Eyrovom polostrove 68 km juhozápadne od prístavného mesta Port Augusta; 144 obyvateľov (2016). Založené medzi 1849 – 54 po objavení bohatých ložísk železnej rudy, 1899 – 1998 významné stredisko hutníckeho priemyslu (považované za miesto zrodu austrálskeho oceliarstva). Po zastavení ťažby hromadný odliv obyvateľstva, v súčasnosti turistické stredisko s banským múzeom dokumentujúcim históriu ťažby a geologické pomery okolitej krajiny. Iron Knob leží na diaľnici Eyre Highway.

Juhozápadný mys

Juhozápadný mys, anglicky South West Cape — mys na juhozáp. pobreží Tasmánie, 43°34‘16“ juž. zemepisnej šírky, 146°01‘53“ vých. zemepisnej dĺžky.

Južná Austrália

Južná Austrália, anglicky South Australia — štát v južnej časti Austrálie rozkladajúci sa pozdĺž Veľkého austrálskeho zálivu; rozloha 984 482 km2, 1699 mil. obyvateľov (2015), hlavné mesto Adelaide.

Tri štvrtiny územia zaberajú nížiny s púšťami a polopúšťami, na severovýchode početné periodické slané jazerá (Eyrovo jazero, Torrensovo jazero, Gairdnerovo jazero, jazero Frome a i.) a suché riečne korytá (creek) zapĺňajúce sa vodou iba po sporadických dažďoch, na severozápade Musgravove vrchy, na juhovýchode Flindersove vrchy a Mount Lofty. Hlavnou riekou je dolný tok rieky Murray. Extrémne suché podnebie, na juhu subtropické; priemerná teplota v januári 29 °C, v júli 15 °C; najsuchšie územie Austrálie (oblasť Eyrovho jazera je miesto s najnižším ročným úhrnom zrážok v krajine, okolo 100 mm). Vnútrozemie väčšinou pokryté púšťou má len skromný krovitý porast.

Priemyselno-poľnohospodársky štát, priemysel banský (ťažba uránu, rúd železa, medi a zlata), strojársky, automobilový, farmaceutický, potravinársky, vinársky (zabezpečuje viac ako polovicu produkcie austrálskeho vína), informatický. Pestovanie obilia, viniča, ovocia a i.; chov oviec.

V Adelaide medzinárodné letisko, ktoré má železničné spojenie s veľkými mestami Austrálie (Sydney, Melbourne, Perth, Darwin); hlavné prístavy: Adelaide, Whyalla. Obyvateľstvo je koncentrované v metropolitnom areáli Adelaide (70 % obyvateľstva), v úzkom pruhu pri juhovýchodnom pobreží a pri rieke Murray.

Pôvodne britská kolónia, 1901 sa stala členom Austrálskeho zväzu (→ Austrália, história, objavovanie kontinentu; → austrálski domorodci).

Kakadu National Park

Kakadu National Park [nešnl] — národný park v sev. Austrálii v Severnom teritóriu na polostrove Arnhemská zem; vyhlásený 1979, rozloha 19 804 km2 (najväčší národný park Austrálie). Pre svoje prírodné a kultúrne hodnoty zapísaný 1981 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, zaradený i medzi lokality Ramsarského dohovoru. Rozkladá sa od Van Diemenovho zálivu na severe cez vnútrozemie polostrova Arnhemská zem, zaberá povodia riek South Alligator (tvorí najväčšiu časť územia, na jej pravostrannom prítoku vodopády Jim Jim Falls a Twin Falls), Wildmann, West Alligator a East Alligator.

Tropické podnebie s obdobím sucha a obdobím silných dažďov, priemerná teplota v januári (v lete) 28,2 °C, maximá presahujú 35 °C. Rôznorodý charakter krajiny, v blízkosti mora rozľahlá oblasť mokradí vytvorená riekou East Alligator, na ktorú nadväzuje čiastočne močaristé zátopové územie, ktoré je v období dažďov zaliate vodou, smerom do vnútrozemia nízka hornatina miestami s nezvyčajnými skalnými útvarmi a so strmými pieskovcovými masívmi s kolmými stenami prechádzajúca do aridnej náhornej plošiny. Vegetácia je zastúpená mangrovovými porastmi na pobrežiach, nížinnými tropickými dažďovými lesmi, mokraďovou vegetáciu a rastlinstvom savanovej parkovej krajiny s porastmi scrub, miestami eukalyptové lesy. Rôznorodá fauna, k charakteristickým živočíchom patria vodné vtáky, krokodíly, psy dingo, malé a veľké druhy kengúr. V centre národného parku leží banské mesto Jabiru, v okolí ktorého sa ťaží urán, čo vyvoláva protesty ochrancov prírody.

Na území Kakadu National Park sa nachádza skupina archeologických lokalít, z ktorých najstaršie majú takmer 40-tis. rokov. Okrem nálezov zvyškov sídel a kamenných nástrojov tam boli objavené početné maľby na skalných stenách (súbory farebných obrazov a piktogramov), ktoré vznikali postupne asi od 18. tisícročia pred n. l., ale najmä po 2. tisícročí pred n. l. až do súčasnosti. Maľby sú zdrojom informácií o aktivitách (love, rybolove), rituálnych obradoch a živote pôvodných domorodých obyvateľov. Zobrazujú duchovné postavy, pôvodnú miestnu faunu a flóru vrátane viacerých vyhynutých druhov, detaily tradičného života a odievania ap. K najvýznamnejším lokalitám s maľbami na skalných stenách patria Ubirr, Nanguluwur a Nourlangie Rock.

Kambalda

Kambalda — banské mesto v juhozáp. Austrálii v štáte Západná Austrália na juhozáp. okraji Veľkej Viktóriinej púšte 55 km juž. od banského mesta Kalgoorlie-Boulder na záp. brehu slaného jazera Lefroy; 2,6 tis. obyvateľov (2010). Ťažba niklu, v minulosti i zlata.

Založené 1897 neďaleko základne zlatokopov Red Hill po objavení náleziska zlata (1896). R. 1907 bola ťažba zlata ukončená, čo malo za následok vyľudnenie Kambaldy. Rozvíjať sa začala až po 1954, keď boli v jej blízkosti objavené ložiská niklovej rudy. R. 1969 – 75 vzniklo asi 4 km na západ od pôvodného mesta (Vých. Kambalda, Kambalda East) nové centrum – Záp. Kambalda (Kambalda West).

Karpentársky záliv

Karpentársky záliv, angl. Gulf of Carpentaria — záliv Arafurského mora (Tichý oceán) pri severových. pobreží Austrálie medzi Yorským polostrovom a Arnhemskou zemou; dĺžka okolo 800 km, šírka 700 km, maximálna hĺbka do 70 m. Teplota vrchných vrstiev vody 23 – 29 °C, salinita 34,5 – 35,5 ‰, výška prílivov 2,4 – 3,6 m. Viacero ostrovov (Groote Eylandt, Wellesleyho ostrovy a i.). Do zálivu ústia rieky Mitchell, Flinders a Leichhardt. Hlavný prístav Weipa. Pre Európanov objavil záliv W. Janszoon, ktorý do neho 1606 priplával. Nazvaný 1623 podľa vtedajšieho generálneho guvernéra územia v Indonézii spravovaného holandskou Východoindickou spoločnosťou Pietra Carpentiera (*asi 1586, †1659).

Katherine

Katherine [ketrin] — mesto v Austrálii v Severnom teritóriu na rieke Katherine 320 km juhovýchodne od Darwinu; 5,2 tis. obyvateľov (2012). Obchodné stredisko poľnohospodárskej (pestovanie ovocia a zeleniny) a banskej (ťažba olova, zinku, barytu a stavebných materiálov, napr. vápenca a štrkov) oblasti. Cestný uzol, železničné spojenie s Darwinom, letisko. V blízkosti sa nachádza národný park Nitmiluk National Park (vyhlásený 1989, rozloha 2 928 km2) s pôsobivou tiesňavou rieky Katherine (dĺžka 1 km, hĺbka do 100 m) a s veľkým počtom obojživelníkov, plazov (najmä hadov a krokodílov), vtákov a viacerých druhov kengúr.

Mesto vzniklo po expedícii J. M. Stuarta (1862) v súvislosti so založením telegrafnej stanice 1872 a s výstavbou železnice 1923 – 26. Počas 2. svetovej vojny (1942) tam bola vybudovaná vojenská letecká základňa, na konci 60. rokov 20. stor. obnovená, od 1989 hlavná operačná základňa austrálskych vzdušných vojenských síl v Severnom teritóriu (v 80. rokoch 20. stor. tam bol vybudovaný terminál na účely civilného letectva), ktorý výrazne napomáha rozvoj mesta. R. 1998 bolo mesto zasiahnuté povodňou, ktorá ho takmer celé zničila.

Kengurí ostrov

Kengurí ostrov, angl. Kangaroo Island — ostrov pri juž. pobreží Austrálie 112 km juhozáp. od Adelaide, administratívne patrí do štátu Južná Austrália; dĺžka 145 km, maximálna šírka 57 km, rozloha 4 405 km2 (3. najväčší ostrov Austrálie, po Tasmánii a Melvillovom ostrove; najväčší ostrov juž. pobrežia), okolo 4,3 tis. obyvateľov, najväčším sídlom a strediskom ostrova je Kingscote (1,7 tis. obyvateľov, 2012) na severových. pobreží.

Klifové pobrežie, pahorkatinný reliéf, maximálna výška 307 m n. m. Ekonomika ostrova je založená na poľnohospodárstve a cestovnom ruchu. Pestovanie obilia, produkcia vína, medu (jeden z najkvalitnejších medov Austrálie, včely boli na ostrov dovezené 1883 z Talianska z Ligúrie), mäsa, vlny, olivového a eukalyptového oleja. V minulosti dominantný chov oviec stráca po prudkom znížení ceny vlny na význame. Hustá cestná sieť, asfaltové cesty sú však len medzi väčšími sídlami, trajektové spojenie s pevninou, letisko v Kingscote (spojenie s Adelaide). Tretinu ostrova tvoria chránené územia, medzi najnavštevovanejšie patrí národný park Flinders Chase National Park (vyhlásený 1919, rozloha 738 km2) v juhozáp. časti územia. R. 2007 postihlo ostrov niekoľko požiarov, počas ktorých bolo vypálených asi 20 % ostrova. Pre Európanov ostrov objavil 1802 M. Flinders, ktorý ho nazval podľa kengury záp. (Macropus fuliginosus) žijúcej na ostrove.

Kingaroy

Kingaroy [-geroj] — mesto v Austrálii v štáte Queensland asi 210 km severozáp. od Brisbane; 8,2 tis. obyvateľov (2013). Stredisko úrodnej poľnohospodárskej (najväčší pestovateľ a spracovateľ podzemnice olejnej v Austrálii) a vinárskej oblasti. Agroturistika. Oblasť bola osídlená pravdepodobne 1843. Mesto sa pôvodne rozvíjalo ako malá osada v poľnohospodárskej oblasti. Rozvoj nastal po 1904, keď tam bola postavená železnica.

Kokosové ostrovy

Kokosové ostrovy, Teritórium Kokosových ostrovov, angl. Cocos (Keeling) Islands, Territory of Cocos (Keeling) Islands — zámorské územie Austrálie, skupina ostrovov v Indickom oceáne asi v polovici cesty medzi Austráliou a Srí Lankou juhozápadne od Vianočného ostrova skladajúca sa z dvoch atolov. Severne ležiaci atol tvorený iba jedným ostrovom, North Keeling Island (1,1 km2), je lokalizovaný asi 24 km od južne ležiaceho atolu South Keeling Islands (13,1 km2) skladajúceho sa z 26 ostrovov (najväčšie ostrovy sú West Island, South Island, Home, Direction a Horsburgh) lemujúcich lagúnu v tvare podkovy. Nížinný reliéf, maximálna výška 5 m n. m. Vlhké tropické podnebie, v októbri – apríli výskyt cyklónov. Ostrovy nemajú rieky ani jazerá, zdroje pitnej vody sú obmedzené, dažďová voda sa akumuluje v prírodných podzemných zásobníkoch. North Keeling Island predstavuje s priľahlým morom národný park s výskytom endemického vtáka Kokosových ostrovov Gallirallus philippensis andrewsi, poddruhu z čeľade chriašteľovité. Základom hospodárstva je pestovanie kokosovníka a produkcia kopry na export, v menšej miere pestovanie banánovníka a zeleniny, rozvíjajúci sa cestovný ruch a rybolov. Letisko so spevnenou pristávacou dráhou (na ostrove West Island) má pravidelné spojenie s Austráliou. Obývané sú 2 ostrovy: West Island (obyvateľmi európskeho pôvodu) a Home (Malajcami Kokosových ostrovov). Administratívnym strediskom Kokosových ostrovov je West Island, najväčším sídlom je však Bantam na ostrove Home. Úradný jazyk: angličtina. Náboženstvo: 80 % sunnitský islam.

Pôvodne neobývané ostrovy boli objavené 1609 anglickým námorným kapitánom Williamom Keelingom (*1578, †1620) v službách britskej Východoindickej spoločnosti. R. 1826 sa na nich usadil anglický podnikateľ a obchodník s otrokmi Alexander Hare (*1775, †1834) a 1827 škótsky námorný kapitán John Clunies-Ross (*1786, †1854), ktorý sa pomocou najmä Malajcov (boli tam zavlečení zväčša ako otroci; v súčasnosti sú ich potomkovia známi ako Malajci Kokosových ostrovov) začali venovať pestovaniu kokosovníka obyčajného (na kopru a kokosový tuk, resp. na olej). R. 1827 sa Clunies-Ross vyhlásil za kráľa (ako Ross I.) a tento titul si nárokovali aj jeho potomkovia (nikdy však neboli medzinárodne uznaní). R. 1831 Hare po konflikte s Cluniesom-Rossom Kokosové ostrovy opustil. V tomto období slúžili ostrovy aj ako medzizastávka veľrybárskych lodí smerujúcich do Antarktídy. R. 1857 boli Kokosové ostrovy formálne anektované Spojeným kráľovstvom, od 1878 boli spravované v rámci britskej korunnej kolónie Cejlón (dnes Srí Lanka). R. 1886 venovala britská kráľovná Viktória všetku pôdu na Kokosových ostrovoch do užívania na večné časy rodine Cluniesovcov-Rossovcov a ostrovy boli pričlenené k Straits Settlements (Úžinovým, resp. Prielivovým osadám), 1903 k Singapuru, 1942 – 46 znova k Cejlónu a 1946 opäť k Singapuru. Počas 1. svetovej vojny (1914) sa pri nich odohrala námorná bitka medzi Austráliou a Nemeckom (Battle of Cocos). Od 1955 boli pod správou Austrálie, ktorá však plnú suverenitu nad ostrovmi získala až 1978, keď odkúpila pôdu, ktorú vlastnil John Cecil Clunies-Ross (*1928; kráľ Ross V.). R. 1979 získali Kokosové ostrovy autonómiu, 1984 sa v referende o ich budúcom statuse väčšina obyvateľstva vyslovila za plnú integráciu s Austráliou (za nezávislosť hlasovalo len 9 obyvateľov) a 1994 sa stali jej plnoprávnou súčasťou. Od 1996 tvoria spolu s Vianočným ostrovom Austrálske indickooceánske územia (Australian Indian Ocean Territories).

Kokosové ostrovy sú zámorské územie (external territory) Austrálie spravované Ministerstvom infraštruktúry a regionálneho rozvoja (Department of Infrastructure and Regional Development), hlavou územia je britský panovník zastupovaný administrátorom. Zákonodarný orgán tvorí jednokomorová Oblastná rada Kokosových ostrovov (Cocos/Keeling Islands Shire Council), ktorá má 7 členov volených na 2 roky.

Kokosové ostrovy
Rozloha: 14 km2
Počet obyvateľov: 590 (2013)
Hlavné mesto: West Island