Fond výtvarných umení, FVU — národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia zameraná na podporu, osvetu a propagáciu tvorivých činností v oblasti pôvodnej výtvarnej a architektonickej tvorby, reštaurátorstva, úžitkového umenia, ako aj výtvarnej teórie a kritiky; právnická osoba so sídlom v Bratislave. V roku 1954 vznikol (ako nástupca družstva TVAR) Slovenský fond výtvarných umení (SFVU), ktorý bol zákonom NR SR o umeleckých fondoch v roku 1993 pretransformovaný na FVU. Cieľom činnosti FVU je vytvárať materiálne podmienky na vznik nových diel, poskytovať štipendiá (osobitne dlhodobé), tvorivé odmeny, prestížne ceny, cestovné príspevky, pôžičky na podporu tvorivej činnosti a i. formy podpory, zriaďovať organizácie kolektívnej správy, nadácie a spravovať ich podľa osobitných predpisov, zriaďovať a využívať zisky právnických osôb a účelových zariadení, napr. domovov. Činnosť FVU upravuje štatút fondu, ktorý na návrh jeho rady schvaľuje ministerstvo kultúry. Finančným základom hospodárenia fondu sú príspevky príjemcov autorských odmien, príspevky za použitie voľných diel a pod., ako aj výnosy z podnikania s vlastným majetkom, dary, sponzorské príspevky a i. FVU spravuje rada ako najvyšší orgán utvorený z predstaviteľov výtvarnej a architektonickej obce. Činnosť fondu riadi riaditeľ vymenúvaný a odvolávaný radou.

dávka — vymedzené množstvo;

1. ekon., práv. a) jednorazová alebo pravidelne opakovaná peňažná platba odvádzaná fyzickými a právnickými osobami v prospech štátu, spravidla viazaná na určitý majetok alebo úkon; jeden zo zdrojov príjmov verejných rozpočtov. Predstavuje druh priamej alebo nepriamej dane. Daňovým základom pri nej je hodnota majetku k určitému okamihu alebo prírastok na majetku za určitý čas. V tejto podobe sa u nás uplatňovala napr. dávka z majetku, dávka z majetkového prírastku, milionárska dávka (bežné označenie mimoriadnych dávok z 1947 postihujúcich vyššie dôchodky a dôchodky milionárov i nadmerné zisky), b) pravidelne sa opakujúci výdavok z verejného rozpočtu alebo z iného peňažného fondu alebo vecné plnenie fyzickým osobám na základe všeobecného záväzného právneho predpisu. Má sociálne stimulačnú a stabilizačnú funkciu, formu nenávratnej pôžičky, resp. dotácie, výpomoci, príspevku ap., napr. dávka nemocenského poistenia, dávka sociálnej pomoci;

2. farm., lat. dosis — hmotnostné alebo objemové množstvo biologicky aktívnej látky (liečiva). Rozoznáva sa liečivá (dosis curativa, therapeutica), toxická (dosis toxica), smrteľná (dosis letalis) a najvyššia dávka (dosis maxima);

3. fyz. → absorbovaná dávka; dávka ožiarenia → dávkový ekvivalent;

4. inform., angl. batch — skupina prvkov (príkazov, dát), ktoré sa vykonávajú alebo spracovávajú ako celok (→ režim spracovania po dávkach);

5. voj. a) niekoľko po sebe nasledujúcich výstrelov z automatickej zbrane vyvolaných jedným stlačením spúšte; b) určité kalkulačné množstvo potravín, napr. denná dávka, t. j. množstvo potravín určené normou stravnej dávky na jedného vojaka na 24 h. Denná dávka jednotky (útvaru, zväzku) je súhrn dennej dávky pre celkový počet osôb jednotky (útvaru, zväzku). Na zásobovanie vojsk sa používajú denné dávky potravín (ddp), konzervové dávky potravín (kdp) a dávky predpripravených potravín (dpp).

banderola [tal.] —

1. pevná papierová páska, stuha určitej šírky a farebnosti používaná v pokladniciach bánk, peňažných ústavov, pôšt a i. na zviazanie bankoviek rovnakej menovitej hodnoty do úplného stokusového balíčka. Je na nej vytlačená hodnota jednotlivých bankoviek, ich počet a celková nominálna hodnota úplného balíčka, pričom údaje sú potvrdené pečiatkou a podpisom;

2. kontrolná páska, resp. kontrolná známka – nálepka či známka na tovare, napr. na obale vína alebo alkoholického nápoja, na tabaku a tabakovom výrobku, potvrdzujúca jeho pôvodnosť, použité technologické postupy, uzáver obalu, neporušenosť balenia, ako aj zdanenie, resp. spoplatnenie, a tým aj zákonnosť predaja; rozmery, vzory a ochranné prvky proti falšovaniu závisia od druhu tovaru a výšky zaplatenej dane;

3. v stredoveku rodová zástava so znakom upevnená na oštepe alebo na kopiji;

4. stuha so strapcami;

5. ozdoba v tvare listu; listový ornament; v renesancii pásik s nápisom.

klient [lat.] —

1. hist. lat. cliens, lat. množné číslo clientes — v období antickej rímskej republiky schudobnený rímsky občan, ktorý sa dával do ochrany vplyvného a bohatého patróna (väčšinou patricija). Klienti sa pôvodne nazývali cluentes (tí, ktorí poslúchajú; v archaickej latinčine cluere = poslúchať, podliehať). Do klientského vzťahu s patrónom sa spočiatku dostávali neúspešní príslušníci patricijských, neskôr plebejských rodov, ako aj ambiciózni príslušníci nobility (nazývaní čestnejším označením amicus = priateľ) v snahe získať zásluhou patróna určité výhody; bývalí otroci (→ prepustenci) sa automaticky stávali klientmi svojho pána. Zo začiatku boli v klientskom vzťahu jednotlivci, neskôr celé mestá v Itálii, takže jeden patrón mohol mať aj niekoľko tisíc klientov. Ich vzťah upravovali a chránili náboženské predpisy. Klienti boli povinní podporovať patróna pri voľbách (politicky činní Rimania boli posudzovaní podľa počtu a kvality klientov), skladali sa na svadobný dar patrónovej dcéry, prípadne aj na výkupné, ak patrónov syn padol do zajatia. Patróni poskytovali svojim klientom ochranu (napr. na súdoch), pozývali ich na hostiny a dávali im výslužky, prípadne peniaze. V cisárskom období klientský vzťah stratil politický význam, pretrvával najmä medzi mestským obyvateľstvom a stal sa východiskom chudobných vrstiev pri získavaní obživy;

2. fyzická alebo právnická osoba (aj štát) vystupujúca ako stály alebo jednorazový zákazník (konzument určitej odplatnej služby, požitku) najmä v oblasti advokácie, audítorstva, elektronických služieb, peňažníctva, sociálnych a verejných služieb, zdravotníctva ap. V bankovníctve sa rozlišujú retailoví a korporátni klienti (podľa delenia bankovníctva na retailové a korporátne). Retailovými klientmi (drobní klienti) sú domácnosti a obyvateľstvo. Pre banky sú ekonomicky veľmi významní, pretože od nich získavajú najvyšší objem zdrojov, ktoré banky využívajú na podnikateľskú činnosť. Pri poskytovaní investičných služieb a produktov im banky zabezpečujú maximálnu mieru ochrany (služby finančného poradcu ponúkajú retailovým klientom s pravidelným mesačným príjmom určitej výšky na účet, pričom každá banka si požadovanú výšku prispôsobuje svojim podmienkam), vytvárajú osobitné útvary pracovníkov špeciálne slúžiace len retailovým klientom. Korporátnymi klientmi sú stredné a veľké podnikateľské subjekty (národné a nadnárodné spoločnosti, resp. korporácie s obratom niekoľko mil. eur) vystupujúce ako prijímatelia, prípadne poskytovatelia bankového produktu, služby alebo úveru (začo dostávajú rozličné dohodnuté nadštandardné exkluzívne benefity pre seba, resp. pre svojich zamestnancov). Komerčná banka k nim zaujíma individuálny prístup a vynakladá maximálne úsilie na splnenie ich potrieb. Korporátni klienti si spravidla krátkodobo ukladajú do bánk na účty vysoké sumy peňazí, a preto ich banky nemôžu použiť napr. na poskytovanie dlhodobých úverov (na tie získavajú peniaze od domácností a obyvateľstva, ktorí si ich ukladajú dlhodobo). Banky a iné peňažné inštitúcie vytvárajú vlastné osobitné organizačné útvary špeciálne slúžiace iba potrebám korporátnych klientov. Podľa skúseností, vedomostí a postoja k riziku, a teda podľa potrebnej miery ochrany pred rizikom rozlišujú banky 3 kategórie klientov, ktoré aj zohľadňujú pri poskytovaní bankových služieb (hlavných a vedľajších investičných služieb): profesionálni klienti s nízkou mierou ochrany, pri ktorých sa predpokladá schopnosť riadne posúdiť riziká spojené s príslušnou investičnou službou, pričom celé riziko znášajú sami, finančne gramotní klienti so strednou mierou ochrany, ktorí sú schopní využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných prostriedkov s cieľom finančne zabezpečiť seba i svoju rodinu, ich finančná gramotnosť sa neustále vyvíja a umožňuje im efektívne reagovať na stále sa meniacu situáciu na finančných trhoch v závislosti od veku, vzdelania, kultúry a krajiny, v ktorej žijú, a neprofesionálni klienti s najvyššou mierou ochrany, ktorým sa poskytuje najviac informácií o investičných službách a produktoch (sú upozorňovaní na možné riziká). Banka priebežne overuje a hodnotí kritériá na zaradenie klienta do príslušnej kategórie. Profesionálni klienti sú povinní informovať o zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť ich zaradenie do príslušnej kategórie. Klient môže banku požiadať aj o prestup z jednej kategórie do druhej na základe podmienok určených bankou;

3. inform. a) jeden z procesov v systéme klient-server; b) počítač pripojený k hostiteľskému počítaču.

kapitálový trh, trh kapitálu, angl. capital market — právno-politicky determinovaný a inštitucionalizovaný ekonomický podnikateľský priestor určený ako jedna z organizovaných súčastí finančného trhu na obchodovanie so všetkými druhmi strednodobých a dlhodobých peňažných prostriedkov (kapitálu); trh strednodobého alebo dlhodobého kapitálu (→ finančný trh).

akcíz [lat. > fr. > nem.], akcíza —

1. vo feudalizme rôzne druhy spotrebných daní (napr. daň z nápojov, z obilia, z výsevu, zo zabíjačiek, z úžitkového dobytka), ktorým boli podrobení určití občania (mešťania i zemianstvo) a ktoré boli zavedené namiesto starých kontribúcií prevzatých mestami. Ako trhový poplatok ich vyberali nositelia trhového alebo mýtneho práva pri prechode tovaru cez hranicu tzv. uzavretého mesta alebo iného správneho celku; akcíz mal povahu štátnej alebo komunálnej spotrebnej dane uvalenej najmä na potraviny, preto sa hraničná čiara obvodu mesta nazývala potravinová čiara a platba potravinová (resp. potravná) daň;

2. nepriama, spravidla jednorazová a jednotková spotrebná daň. Ako potravinová daň na čiare bola u nás 1920 – 42 v kompetencii štátnej finančnej správy; vyberaná iba v Bratislave. Jej predmetom boli potraviny pre spotrebiteľov alebo pre zvieratá. Podliehal jej každý, kto prekročil čiaru obvodu, v ktorej sa vyberala;

3. v súčasnosti neoficiálne označenie spotrebných daní regulovaných vnútroštátnym právom aj právom EÚ; platba blízka svojou povahou clu; správu nepriamych spotrebných daní vykonávajú orgány colnej správy.