Aguja [-cha] — mys v sev. časti Peru, jeden z najzápadnjších výbežkov Juž. Ameriky (81° 18’ záp. zemepisnej dĺžky). Pokrytý vyprahnutou časťou púšte Sechura s pieskovými dunami, barchanmi (miestny názov medanos) a suchomilnou krovitou vegetáciou. Mys Pariñas, najzápadnejší mys Južbej Ameriky, je asi o 200 km severnejšie.
Altiplano — medzihorská náhorná plošina v Andách v juž. Peru a záp. Bolívii medzi Západnou Kordillerou a Východnou Kordillerou, 3 300 – 3 800 m n. m. Záp. časť rovinatá, vých. časť typická početnými bezodtokovými kotlinami vyplnenými čiastočne slanými jazerami (Poopó, Coipasa) a slaniskami (Salar de Uyuni, Salar de Coipasa); na severe sladkovodné jazero Titicaca. Polopúšťové rastlinstvo – puna. Oblasť baníctva, ložiská rúd medi, zinku a olova, antimónu, volfrámu, v okolí mesta Llallagua (Bolívia) najbohatšie ložiská rúd cínu na svete; ťažba soli. Poľnohospodárska oblasť (pestovanie obilia a zemiakov); pastiersky chov oviec a lám (najmä alpaky).
Amazonská nížina — najrozľahlejšia nížina na svete (asi 5 mil. km2) rozkladajúca sa v rovníkovom pásme Južnej Ameriky. Zo severu ju ohraničuje Guyanská vysočina, zo západu chrbty Ánd, z juhu Brazílska vysočina. Rozprestiera sa najmä na území Brazílie, jej záp. časti zasahujú do Kolumbie a Peru. Plochý povrch je rozčlenený desiatkami širokých riečnych dolín. Osou nížiny je rieka Amazonka. Pokrývajú ju ťažko priechodné rovníkové pralesy. Patrí k najmenej preskúmaným oblastiam sveta. Na jej území dodnes žijú primitívne indiánske kmene, ktoré takmer nemajú kontakty so súčasnou civilizáciou. Pralesy Amazonskej nížiny sú dôležitou zásobárňou dreva a celosvetovým významným producentom ozónu. Strediskami sú prístavy na rieke Amazonka (Óbidos, Manaus, Iquitos a i.).
Andy, špan. Cordillera de los Andos — horský systém tiahnuci sa v dĺžke asi 9 000 km (šírka 200 – 700 km) pozdĺž sev. a záp. pobrežia Južnej Ameriky (od ostrova Trinidad po Ohňovú zem). Tvorený desiatkami paralelne prebiehajúcich horských masívov, medzi ktorými ležia náhorné plošiny (puna) a hlboké kotliny. Najvyšší štít Aconcagua (6 960 m n. m.). Juž. pokračovaním Ánd sú skupinky ostrovov v Drakovom prielive a hornatý Antarktický polostrov, ktorým antarktický kontinent zasahuje najviac na sever.
Svahy Ánd na západe prudko spadajú do Tichého oceána, na ktorého dne ich vo vzdialenosti 100 – 200 km od pobrežia lemujú podmorské priekopy (Peruánska priekopa, Atacamská priekopa). Na úrovni obratníka Kozorožca dosahuje relatívne prevýšenie medzi dnom Tichého oceána v Atacamskej priekope a asi 300 km vzdialenými vrcholmi Ánd viac ako 14 000 m. Vých. svahy Ánd sú tiež pomerne strmé, ich úpätie lemuje niekoľko desiatok až stoviek kilometrov široké pásmo hornatín, ktoré na východe nadväzujú na nízko položené ploché územia (Orinocká nížina, Amazonská nížina, Gran Chaco, Pampas a i.). S týmto územím spája Andy zložitý systém rozľahlých povodí najväčších riek Južnej Ameriky, medzi ktorými dominuje predovšetkým povodie Amazonky (na severe).
Rozmanitosť prírodného prostredia, podmienená najmä tým, že Andy majú pestrú geologickú štruktúru, polohu a nadmorskú výšku a že sa rozprestierajú od 10° severnej zemepisnej šírky za 50° južnej zemepisnej šírky, umožňuje rozdeliť Andy na základe rôznych kritérií. Na najvšeobecnejšej úrovni sa delia na Severné Andy, Centrálne Andy a Južné Andy.
K Severným Andám patria Karibské Andy (najvyšší vrch Naiguatá, 2 765 m n. m.), ktoré sú najmladšou časťou celého andského systému, Kolumbijsko-venezuelské Andy (Cristóbal Colón, 5 775 m n. m.), ktorých priebeh pripomína peň stromu s troma konármi, Ekvádorské Andy (Chimborazo, 6 267 m n. m.) s viac ako 25 činnými sopkami a Peruánske Andy (Huascarán, 6 768 m n. m.), pre ktoré je charakteristická veľká členitosť reliéfu, výskyt náhorných plošín a absencia činných sopiek. Centrálne Andy sa rozkladajú najmä na území Bolívie, Čile a sev. Argentíny medzi 14° 30’ a 28° južnej zemepisnej šírky (v dĺžke asi 800 km). Tvoria osobitný typ krajiny bezodtokových kotlín obklopených na západe i na východe horskými pásmami. Najväčšiu výšku dosahujú na území Bolívie (Illampu, 6 485 m n. m.). K Centrálnym Andám patrí púšť Atacama i najväčšie jazero Južnej Ameriky Titicaca. Južné Andy sa rozkladajú na juhu od 28° južnej zemepisnej šírky na území Čile a Argentíny. Patria k nim Čilsko-argentínske Andy (Aconcagua) rozčlenené na tri pásma a prebiehajúce zo severu na juh a Patagónske Andy (San Valentin, 4 058 m n. m.), ktoré sú budované najstaršími horninami a napriek priemernej výške 2 000 m n. m. majú (na juhu) viaceré firnové polia a ľadovce.
Andy sú výraznou prírodnou bariérou (najmä klimatickou). Ukrývajú veľké zásoby nerastných surovín. Ich náhorné plošiny sú miestami husto osídlené a hospodársky intenzívne využívané. V smere západ – východ ich pretína len niekoľko komunikačných koridorov, zo severu na juh nimi prechádza trasa Panamerickej diaľnice.
Andy boli vyvrásnené v alpskej orogenéze, sú budované kryštalickými prekambrickými a paleozoickými horninami i sedimentárnymi horninami paleozoického, mezozoického a terciérneho veku prestúpenými intrúziami granitov. Prechádzajú všetkými podnebnými pásmami Južnej Ameriky. Najvyššie časti majú vysokohorskú, chladnú klímu; ročný úhrn zrážok na severe do 10 000 mm (na záp. svahoch), medzi 5 – 30° južnej zemepisnej šírky menej ako 200 mm v záp. časti Ánd (na púšti Atacama do 20 mm) a viac ako 500 mm (v Peru viac ako 1 000 mm) vo vých. časti; na juhu od 35° južnej zemepisnej šírky viac ako 2 000 mm na záp. svahoch (v Patagónskych Andách miestami do 5 000 mm) a menej ako 300 mm na vých. svahoch. Snežná čiara prebieha na severe vo výške 4 800 – 5 000 m n. m., na rovníku vo výške 4 000 – 4 500 m n. m., v okolí obratníka Kozorožca okolo 6 300 m n. m., na juhu klesá do 1 000 – 600 m n. m.
Vo vých. časti pramenia početné prítoky Orinoca, pramenné rieky Amazonky a mnoho jej prítokov, prítoky riek Paraguaj a Uruguaj, ako i rieky priamo tečúce do Atlantického oceána (Colorado, Negro, Chubut a i.). Záp. svahy Ánd sú mnohými krátkymi riekami (Loa, Bío Bío a i.) odvodňované do Tichého oceána; v Kolumbijsko-venezuelských Andách pramení rieka Magdaléna ústiaca do Karibského mora; početné jazerá, najmä na juhu. Značnú časť Ánd pokrývajú lesy (na severe vlhké vždyzelené rovníkové, vyššie vždyzelené horské), nad nimi vlhké trávnaté formácie; na juhu vždyzelené listnaté a zmiešané lesy s hojným výskytom buka a araukárií, ako aj stepná vegetácia; v Centrálnych Andách prevaha xerofilnej vegetácie, najmä polopúšťovej, trávnato-krovinaté formácie (puna) a stepná vegetácia.
Arequipa [-ki-] — mesto v juž. Peru v hornatom prostredí, administratívne stredisko departementu Arequipa a provincie Arequipa; 2 300 m n. m; 864-tis. obyvateľov (2015). Niekoľkokrát zničené sopečnými explóziami a zemetraseniami (o. i. silné zemetrasenia 1868, 1958, 1960). Priemysel textilný, kožiarsky, chemický, stavebných materiálov, potravinársky. Obchodné (známe trhy s koženými a vlnenými výrobkami) a kultúrne stredisko juž. oblasti Peru. S pobrežím Tichého oceána (prístavy Matarani a Mollendo) vzdialeným asi 100 km spojené železničnou traťou pokračujúcou na sever k prístavu Puna na jazere Titicaca.
Založené 1540 na mieste bývalého mesta Inkov. R. 1835 – 83 hlavné mesto Peru. Múzeá, početné kláštory a kostoly (16. – 18. stor.), katedrála (17. – 19. stor.), domy z 18. stor., univerzita (založená 1828), sídlo arcibiskupstva. Múzeá. Historické centrum mesta zapísané 2000 do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO. V blízkosti minerálne pramene.
Chachapoyas [čačapojas], San Juan de la Frontera de los Chachapoyas — mesto v severnom Peru na náhornej plošine vo výške 2 235 m n. m., administratívne stredisko departementu Amazonas a provincie Chachapoyas; 32-tis. obyvateľov (2017). Založené 1538. Potravinársky priemysel (spracovanie obilnín a kávy). Rozvoj cestovného ruchu (karneval, vodopády v okolí). Cestné spojenie s Limou, letisko.
Chiclayo [čiklajo] — mesto v severozápadnom Peru v blízkosti pobrežia Tichého oceána v doline rieky Lambayeque, administratívne stredisko departementu Lambayeque a provincie Chiclayo; 553-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky (mliekarenský, cukrovarnícky) a textilný. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie cukrovej trstiny, bavlníka a ryže). Cestný uzol na Panamerickej diaľnici, medzinárodné letisko.
Založené 1560, od 1835 mesto. Viaceré univerzity a múzeá. Sídlo biskupstva.
Stavebné pamiatky: neoklasicistická katedrála (1869, podľa návrhu A. G. Eiffela), bazilika San Antonio (1949).
Chimbote [čim-] — prístavné mesto v západnej časti Peru v departemente Ancash na pobreží zálivu Chimbote (Tichý oceán), administratívne stredisko provincie Santa; 382-tis. obyvateľov (2017). Najvýznamnejšie stredisko čiernej metalurgie a rybného priemyslu krajiny (zabezpečuje okolo 75 % rybnej produkcie štátu). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka na Panamerickej diaľnici s veľkou autobusovou stanicou, významný obchodný a najvýznamnejší rybársky prístav krajiny, letisko.
Prvýkrát spomínané 1774, od 1895 mesto. Viaceré univerzity, sídlo biskupstva.
Stavebné pamiatky: Katedrála Panny Márie karmelskej a sv. Petra (20. stor.).
Viackrát zasiahnuté prírodnými pohromami (zemetrasenie 1970, El Niño 1983, cunami 1996).
Ica [ika] — mesto v juhozápadnej časti Peru v Centrálnej Kordillere na rieke Ica (ústi do Tichého oceána), administratívne stredisko departementu Ica a provincie Ica; 290-tis. obyvateľov (2017). Priemysel textilný (najmä bavlnársky), kožiarsky, potravinársky (cukrovarnícky), vinársky. Obchodné stredisko zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka a viniča). Cestný uzol na Panamerickej diaľnici.
Založené okolo 1563 Španielmi a nazvané Villa de Valverde de Ica, osídlené však omnoho skôr kultúrami Nazca a Paracas. Po zemetrasení 1569 presunuté na dnešné miesto, 1640 premenované na San Jerónimo de Ica. R. 2007 poškodené zemetrasením, počas ktorého zahynulo niekoľko desiatok ľudí. Univerzita (1961), múzeum (kolekcia textilu a keramiky kultúry Nazca).
Ilo — prístavné mesto v južnom Peru v regióne Moquegua v ústí rieky Ilo, administratívne stredisko departementu Moquegua a provincie Ilo; 87-tis. obyvateľov (2017). Rybný a hutnícky (spracovanie medi) priemysel. Rybársky a exportný (vývoz avokáda, hrozna a rúd medi) prístav, letisko.
Založené v polovici 16. stor. španielskymi conquistadormi pod názvom Pacocha, koncom 19. stor. premiestnené na súčasné miesto a nazvané Ilo. Múzeá, kostol San Gerónimo (2. polovica 19. stor.).
Iquitos [iki-] — mesto v severovýchodnom Peru na rieke Amazonka, administratívne stredisko departementu Loreto a provincie Maynas; 414-tis. obyvateľov (2017). Priemysel drevársky, chemický, petrochemický, potravinársky (o. i. pivovarnícky), liehovarnícky (výroba rumu), gumárenský (výroba pneumatík), textilný. Významný prístav dostupný námorným lodiam (vývoz prírodných kaučukov balata a chicle, bavlny, kávy, vzácneho dreva a i.). Hlavné stredisko a najväčšie mesto peruánskej časti Amazonskej nížiny. Dostupné len letecky alebo vodnou cestou, nevedie doň automobilová cesta ani železnica (železničné spojenie vo výstavbe).
Založené 1757 jezuitmi pod názvom San Pablo de los Napeanos, súčasné mesto však bolo oficiálne založené až 1864 v súvislosti s novovzniknutým departementom Loreto, ktorého hlavným mestom sa Iquitos stal 1897.
Stavebné pamiatky: koloniálna architektúra z 19. – začiatku 20. stor. (napr. rezidencia La Casa de Fierro, ktorú navrhol A. G. Eiffel, 1889 – 90), neogotický kostol Iglesia Matriz de Iquitos (1. polovica 20. stor.). Dve univerzity, múzeum.
Javari [ža-; portugalsky], španielsky Yavarí — rieka na hranici Brazílie a Peru, pravostranný prítok Amazonky; dĺžka 1 180 km, rozloha povodia 91 000 km2, priemerný ročný prietok v ústí do Amazonky 2 463 m3/s. Pramení v predhorí Peruánskych Ánd, tečie Amazonskou nížinou, do Amazonky sa vlieva pri meste Benjamin Constant (Brazília). Splavná okolo 500 km od ústia.
Juliaca [chuliaka] — mesto v juhových. Peru v departemente Puno na náhornej plošine Altiplano severozáp. od jazera Titicaca, 3 825 m n. m., administratívne stredisko provincie San Román; 261-tis. obyvateľov (2014). Priemysel textilný, strojársky, potravinársky. Obchodné stredisko. Železničná križovatka, letisko. Obec založená Španielmi 1565, od 1908 mesto. Barokový Kostol sv. Kataríny (1649 – 1774).
Juruá [churua], portugalsky Rio Juruá — rieka v Peru a v záp. Brazílii, pravostranný prítok Amazonky; dĺžka 3 280 km, rozloha povodia 225 800 km2, priemerný ročný prietok v ústí 8 440 m3/s. Pramení v Peru vo vých. predhorí Peruánskych Ánd, ústi pri meste Fonte Boa v Brazílii. Najväčší prítok Tarauacá (pravostranný). Splavná 1 823 km od ústia po mesto Cruzeiro do Sul.