Vyhľadávanie podľa kategórií: medicína – stomatológia

Zobrazené heslá 1 – 15 z celkového počtu 15 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

korunka

korunka [gr. > lat.] — 1. bot. → korunkovka; 2. lek. a) korunka zuba, lat. corona dentis — časť zuba vyčnievajúca do ústnej dutiny. Rozlišujú sa anatomická korunka (časť zuba, ktorej povrch je pokrytý zubnou sklovinou) a klinická korunka (všetky časti zuba vyčnievajúce nad okraj ďasna, t. j. aj krček, príp. aj časť koreňa); b) fixná zubná náhrada slúžiaca na obnovenie anatomického tvaru korunky zuba porušenej napr. kazom alebo úrazom; 3. tech. vrtný nástroj; → vrtná korunka.

gingivostomatitída

gingivostomatitída [lat. + gr.] — zápal ďasien a sliznice ústnej dutiny, pri ktorom sú výraznejšie postihnuté ďasná. Často sa začína ako zápal medzizubného ďasna s následným rozšírením na celú ústnu dutinu. Zápaly môžu byť mechanického (poranenie tvrdými zložkami potravy), fyzikálneho (pri pití horúcich nápojov) a chemického pôvodu (pri dlhodobom používaní antibiotík). Najčastejšou príčinou vzniku gingivostomatitídy sú však zápaly bakteriálneho alebo vírusového pôvodu.

Ulcerózna gingivostomatitída (synonymum Plautova angína, pseudomembránová angína) vzniká rozšírením bakteriálneho zápalu ďasna na celú ústnu dutinu. Je charakteristická horúčkou, zvredovatením a zápachom z úst. Pôvodcom herpetickej gingivostomatitídy je vírus Herpes simplex. Ide o prenosné ochorenie, ktorého začiatok pripomína nástup chrípky, neskôr sa prejavuje začervenaním slizníc a tvorbou bolestivých vriedkov. Charakteristickým príznakom je zápal jazyka. Liečba: podávanie antipyretík, v ťažších prípadoch antibiotík, výplachy; dôležitá je hygiena ústnej dutiny.

inlej

inlej, angl. inlay — kovová, keramická alebo zo špeciálneho plastu zhotovená koreňová alebo korunková výplň zuba, ktorá nahrádza zničené zubné tkanivo. Zhotovuje sa zvyčajne v laboratóriu podľa odtlačku.

dentalgia

dentalgia [lat. + gr.] — bolesť zubov vznikajúca najčastejšie pri zápale zubnej drene.

dentícia

dentícia [lat.] — prerezávanie (erupcia) zubov; → chrup.

ďasno

ďasno, gingivaanat. sliznica pokrývajúca zubné výbežky čeľustných a sánkových kostí. Medzi krčkami zubov tvorí medzizubné papily.

alveolárna pyorea

alveolárna pyorea — hnisotok zo zubného lôžka; príznak niektorých zápalových parodontopatií (bližšie neurčené chorobné zmeny okolo zubov).

hypersalivácia

hypersalivácia [gr. + lat.] — zvýšené vylučovanie slín, nadmerné slinenie.

abrázia

abrázia [lat.] — zoškrabovanie, odškrabovanie, obrusovanie, vyhladzovanie;

1. geol. v širšom význame modelovanie zemského povrchu vodou (morská alebo riečna abrázia), ľadovcom (→ ľadovcové procesy a formy) alebo vetrom (→ korázia). V užšom význame erózna činnosť morského alebo jazerného príboja na pobreží, rozrúšanie pobrežia príbojom a morskými prúdmi. Voda naráža na pobrežné skalné steny, pričom v puklinách stláča vzduch, ktorý opäť vysáva pri odtoku. Ustavičným opakovaním tohto procesu sa horniny rozrúšajú a utvára sa z nich sutina, ktorú vlny posúvajú smerom do vodnej panvy a späť k brehom. Účinky príbojového nárazu zväčšuje vodou zmietaná sutina. Abrázia závisí od strmosti brehu i od tvrdosti, puklinovitosti a uloženia hornín. Najvýraznejšia je na vrstvách so sklonom od mora smerom k pevnine. Na plochých pobrežiach vniká príbojová vlna ďaleko na pevninu a neprejavuje sa deštrukčne. Významnú ochrannú protiabráznu funkciu majú brehové porasty z drevín ako vŕba, topoľ, jelša, javor, jaseň a lipa;

2. lek. abrasio – v ženskom lekárstve → kyretáž, v zubnom lekárstve abrázia zuba – zubný defekt vznikajúci opotrebovaním jedného alebo skupiny zubov. Rozlišuje sa fyziologická abrázia, pri ktorej ide o obrusovanie horných a dolných zubov v staršom veku, a patologická abrázia, ktorá vzniká pri nočnom škrípaní zubov (bruxizmus), pri chybách zhryzu, u fajčiarov fajok ap.;

3. stroj. obrusovanie povrchov strojov, zariadení alebo stavieb unášanými zrnkami tuhých materiálov, ktoré narážajú na povrch alebo sa po ňom posúvajú (napr. obrusovanie vnútorných plôch potrubí unášanými tuhými látkami), jedna z príčin ich opotrebenia. Jav abrázie sa využíva na opracovanie (brúsenie, leštenie, zabrusovanie, pieskovanie), pričom sa používajú rôzne abrazívne (napr. brúsne) materiály s potrebnou zrnitosťou.

afta

afta [gr.], aphta — ochorenie slizníc a kože prejavujúce sa pľuzgiermi. Po ich prasknutí (prípadne strhnutí) vzniká bolestivý defekt, okolo ktorého je červený dvorček, tzv. halo. Ranky po sekundárnej infekcii môžu vyústiť do hnisavého procesu. Tvorba áft u ľudí súvisí s herpetickými ochoreniami, s alergiami, nedostatkom vitamínov (najmä skupiny B), poruchami tráviaceho traktu, ako aj s menštruáciou. Aftu môžu vyvolávať fyzikálne a mechanické vplyvy, trvá 7 – 10 dní, hojí sa spontánne aj bez liečby. Ochorenie je charakteristické častým opakovaním. Zvieratám sa afty tvoria pri vírusových chorobách (slintačka a krívačka) na sliznici ústnej dutiny, na koži okolo úst a nosových otvorov, na vemene, trupe a končatinách (na miestach s jemnejšou kožou a slabým osrstením).