konvergencia [lat.] — vzájomné zbližovanie; smerovanie k tomu istému bodu, cieľu alebo výsledku, zbiehavosť; opak: divergencia;

1. biol. proces, ktorého výsledkom je výskyt podobných vlastností a znakov pri fylogeneticky nepríbuzných druhoch (→ fylogenéza) žijúcich v podobných alebo v rovnakých životných podmienkach, napr. prúdnicovitého tvaru tela a plutvy podobných vzhľadom a funkciou pri žralokoch (drsnokožce) a delfínoch (cicavce) alebo hrabavých nôh pri krtoch (cicavce, rad piskorotvaré) a vakokrtoch (cicavce, podtrieda vačkovce), ktorými sa prispôsobili životu pod zemou;

2. lek. zbiehanie a pretínanie sa zrakových osí na predmete umiestnenom v malej vzdialenosti (do 20 m); čím je predmet bližšie, tým je zbiehavosť väčšia. Bod, od ktorého vyšetrovaný začína vidieť pozorovaný predmet pri približovaní k očiam dvojmo, sa nazýva blízky bod konvergencie (s vekom sa vzďaľuje). Konvergencia je vždy spojená s akomodáciou oka.

kontaktné šošovky — optická pomôcka slúžiaca ako doplnok optickej korekcie refrakčných chýb oka (náhrada okuliarov), v niektorých prípadoch ako liečebná pomôcka (napr. na korekciu jednostrannej afakie). Šošovky sa prikladajú priamo na povrch rohovky, kde plávajú na slznom filme. Podľa priemeru sa rozlišujú rohovkové (pokrývajú len rohovku) a sklerálne (presahujú cez okraj rohovky na očné bielko – skléru) kontaktné šošovky. Vyrábajú sa z rôznych druhov materiálov, ktoré určujú ich vlastnosti. Podľa tvrdosti sa rozdeľujú na tvrdé (neohybné) – vybrúsené zo skla alebo z polymetylmetakrylátu (plexiskla), neprepúšťajú kyslík; mäkké (hydrofilné) – zhotovené z polyglykolmetakrylátového hydrogélu, absorbujú vodu a umožňujú kyslíku prenikať štruktúrou k rohovke; a poloohybné (prepúšťajú plyny) – vyrobené zo silikónového hydrogélu alebo z celulózoacetylbutyrátu, majú vysokú schopnosť prepúšťať kyslík. Podľa vlastností sú určené na krátkodobé (10 – 16 hodín), predĺžené (maximálne 6 dní) a dlhodobé (maximálne 30 dní) nosenie.

Prvé funkčné kontaktné šošovky zhotovil zo skla v roku 1888 nemecký lekár Adolf Gaston Eugen Fick, v 30. rokoch 20. stor. sa začal vývoj plastových šošoviek z polymetylmetakrylátu, prvé celoplastové šošovky boli vyrobené v rokoch 1939 a 1940. V roku 1949 boli vyvinuté prvé šošovky pokrývajúce len rohovku (predchádzajce typy pokrývali celý povrch viditeľnej časti oka). Polymetylmetakrylátové šošovky boli neohybné a neprepúšťali kyslík, čo pri ich používaní spôsobovalo zdravotné komplikácie. Vynálezcom mäkkých šošoviek na báze hydrogélu prepúšťajúcich kyslík (patentované 1955) bol český chemik Otto Wichterle s asistentom Drahoslavom Límom, ktorí navrhli aj lacnú technológiu ich výroby. V 80. – 90. rokoch 20. stor. boli vyvinuté tvrdé šošovky prepúšťajúce kyslík, na konci 20. stor. boli uvedené na trh mäkké kontaktné šošovky vyrobené na báze silikónového hydrogélu s veľmi veľkou schopnosťou prepúšťať kyslík.

keratoplastika [gr.] — mikrochirurgická operácia oka, pri ktorej sa nahrádza (transplantuje) rôzne zdeformovaná, stenčená, skalená alebo úrazom poškodená rohovka. Transplantujú sa výseky rohovky v celej hrúbke (perforujúca keratoplastika) alebo len povrchové vrstvy rohovky (lamelárna keratoplastika). Materiál na transplantáciu sa získava od mŕtveho darcu alebo sa odoberie štep z rohovky druhého oka operovaného pacienta (autokeratoplastika).

keratokónus [gr.] — lek. náhle výrazné kónické vyklenutie a stenčenie centrálnych častí rohovky podmienené degeneráciou kolagénových vláken rohovky. Následkom vyklenovania strednej časti rohovky vzniká krátkozrakosť s nepravidelným astigmatizmom, preto výrazne klesá zraková ostrosť, ktorú možno len sčasti, resp. ju nemožno vôbec korigovať okuliarmi. Liečba: aplikácia tvrdých kontaktných šošoviek, definitívnym liečebným postupom je transplantácia rohovky (→ keratoplastika).

hemianopsia [gr.] → hemianopia

hemianopia [gr.], hemianopsia — porucha zorného poľa obidvoch oči vyvolaná najčastejšie chorobným ložiskom v mozgu v mieste kríženia zrakových nervov; obojstranný výpadok polovíc zorného poľa. Homonymná hemianopia je obojstranný výpadok rovnakých (ľavých alebo pravých) polovíc zorného poľa (chorý vidí len polovicu zorného poľa), heteronymná hemianopia obojstranný výpadok vnútorných (binazálna hemianopia) alebo vonkajších (bitempolárna hemianopia) polovíc zorného poľa, pri kvadrantovej hemianopii chorý vidí tri štvrtiny zorného poľa.

glaukóm [gr.], zelený očný zákal — chronické ochorenie zrakového nervu spojené s poruchami zorného poľa, so zmenami na terči zrakového nervu a zníženou ostrosťou zraku; neliečený glaukóm vedie k definitívnej strate zraku. Najvýznamnejším rizikovým faktorom je zvýšenie vnútroočného tlaku. Rozlišuje sa primárny, sekundárny a kongenitálny glaukóm.

Primárny glaukóm postihuje oko bez príznakov inej očnej alebo systémovej choroby. K rizikovým faktorom patria zvýšený vnútroočný tlak, genetická dispozícia (dedí sa rovnaký typ glaukómu) a vyšší vek (nad 40 rokov). Liečba: podávanie liekov na zníženie vnútroočného tlaku, v prípade neúspechu chirurgická.

Sekundárny glaukóm vyvoláva iná choroba (zápaly dúhovky a vráskovca, vnútroočné nádory, úrazy, cukrovka), ktorá sťažuje odtok komorovej vody alebo zapríčiňuje zväčšenie vnútrokomorového obsahu. Liečba: odstránenie základnej choroby zapríčiňujúcej sekundárny glaukóm.

Kongenitálny glaukóm najčastejšie spôsobujú rozličné vrodené zmeny (malformácie) oka. Môže sa prejaviť hneď po narodení alebo v neskoršom veku. Charakteristickým príznakom je zväčšovanie očí následkom zvýšenia vnútroočného tlaku. Liečba: chirurgická; zrak je však vážne až nenávratne poškodený.

enoftalmus [gr.] — oko vpadnuté do očnice, jeho zmenená poloha, pri ktorej je posunuté smerom dozadu. Enoftalmus sa môže vyskytovať na jednom alebo na obidvoch očiach. Jednostranný enoftalmus je najčastejšie zapríčinený zlomeninou očnice, obojstranný vzniká pri strate tuku v očnici, napr. u starších podvyživených ľudí.

diplopia [gr.] — dvojité videnie (zdvojené videnie jedného predmetu) vznikajúce pri rôznych ochoreniach (napr. pri poruche optického systému, nervov, štítnej žľazy, obrne okohybných svalov), pri ktorom nastáva zmena polohy, postavenia a pohyblivosti očnej gule. Videné obrazy sa zobrazujú na nekorešpondujúcich, neidentických miestach sietnice, preto z nich nemôže v mozgu vzniknúť jeden obraz.

dioptria [gr.], zn. D — jednotka optickej mohutnosti. Optickú mohutnosť 1 D má optická sústava (šošovka, guľové zrkadlo) s ohniskovou vzdialenosťou 1 meter. Keďže optická mohutnosť je nepriamo úmerná ohniskovej vzdialenosti (je jej prevrátenou hodnotou), optickú mohutnosť 2 D má optická sústava s ohniskovou vzdialenosťou 0,5 m, 4 D optická sústava s ohniskovou vzdialenosťou 0,25 metra atď.

cievovka, choroidea — zadná časť strednej vaskulárnej vrstvy oka pozostávajúca z veľkého množstva krvných ciev, ktoré sú uložené podľa hrúbky v troch vrstvách. Hlavnou funkciou cievovky je vyživovať vonkajšiu časť sietnice (tyčinky a čapíky), kde prebieha fotochemický proces videnia. V cievovke sú aj tmavé pigmentové bunky melanínu, ktoré jej dávajú charakteristickú tmavú farbu.

artefakia [lat.] — zastaraný názov pseudofakie.

aphakia [afa-] → afakia

anopsia [gr.] → anopia

anopia [gr.], anopsia — výpadok zorného poľa.

anomaloskop [gr.] — prístroj na detailné vyšetrenie farbocitu. Vyšetrovaný vytvára z červeného a zeleného svetla zmes zodpovedajúcu žltému svetlu predlohy, ktorá sa nachádza v dolnej polovici zorného poľa. Podľa pomeru červenej a zelenej zložky, ktorý vyšetrovaný nastaví, sa na prístroji určí, o akú poruchu farbocitu ide.

achromatopsia [gr.] — porucha zraku, pri ktorej sa nerozoznávajú farby; → farbosleposť.

afakia [gr.], aphakia — neprítomnosť šošovky v oku po jej vybratí, najčastejšie pre sivý zákal (→ zákal šošovky). Oko bez šošovky dobre nevidí, stáva sa ďalekozrakým. Šošovka sa nahrádza okuliarmi (10 – 13 dioptrií), kontaktnými šošovkami (pri jednostrannej afakii alebo v prípade, že pacient nechce nosiť pomerne ťažké okuliare) alebo implantáciou umelej šošovky. Na rozdiel od korekcie okuliarmi (predmety sú zväčšené o 30 %), resp. kontaktnými šošovkami (zväčšenie predmetov o 7 – 10 %) poskytuje korekcia implantáciou najvernejšie zobrazenie predmetov.