Ador, Gustave, 23. 12. 1845 Ženeva – 31. 3. 1928 Cologny (pri Ženeve) — švajčiarsky právnik a politik, 1919 prezident (január – december). R. 1920 – 24 viedol rokovania o vstupe Švajčiarska do Spoločnosti národov a dosiahol uznanie jeho neutrality. R. 1910 – 28 prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža, podieľal sa na vzniku agentúry pre vojnových zajatcov.
Helvécia, lat. Helvetia — latinský názov dnešného Švajčiarska (podľa keltského kmeňa Helvétov).
Helvétska republika — historický štátny útvar na území Švajčiarska 1798 – 1803. Helvétska republika bola vyhlásená po vstupe francúzskych revolučných oddielov v apríli 1798 ústavodarným zhromaždením v Aarau. Bola organizovaná podľa francúzskeho vzoru, ústava, ktorú vypracoval P. Ochs, obmedzila práva kantónov a zriadila silnú ústrednú vládu na čele s päťčlenným direktóriom, zákonodarnú moc mala Veľká rada a Senát. Časť švajčiarskeho územia bola anektovaná Francúzmi, juhovýchodné oblasti boli pripojené k Cisalpínskej republike. Helvétska republika uzatvorila s Francúzskom spojeneckú zmluvu (19. 8. 1798), podľa ktorej sa zúčastnila na vojnách proti druhej protifrancúzskej koalícii (→ francúzske protikoaličné vojny). Rozpory medzi stúpencami unitárneho štátu a federalistami vyvrcholili po odchode francúzskych vojsk povstaním, ktoré sa skončilo víťazstvom prívržencov starého kantonálneho systému. Po rokovaní so zástupcami kantónov v Paríži vydal Napoleon I. Bonaparte 18. 2. 1803 tzv. akt o mediácii, podľa ktorého bol obnovený pôvodný poriadok a republika bola premenená na spolkový štát s 19 kantónmi. Názov Helvétska republika sa však de iure zachoval až do 1815.
kantón [fr.] —
1. vo Švajčiarsku autonómny členský (spolkový) štát s vlastnou ústavou a zákonodarnými, výkonnými i súdnymi orgánmi. Spojenie troch historických kantónov, tzv. prakantónov (Uri, Schwyz, Unterwalden; Unterwalden bol 1648 rozdelený na Obwalden a Nidwalden), do Večného spolku (1291) sa považuje za začiatok Švajčiarskej konfederácie. V súčasnosti je územie Švajčiarska rozdelené na 26 kantónov (→ Švajčiarsko);
2. vo viacerých štátoch Európy a v niektorých štátoch Strednej a Južnej Ameriky nižšia (ako súčasť vyššej územnej jednotky) a z hľadiska počtu obyvateľstva i rozlohy menšia administratívnosprávna územná jednotka, napr. vo Francúzsku volebný obvod (fr. canton) v rámci vyššieho územnosprávneho celku (arrondissementu), ktorého nadradeným územnosprávnym celkom je departement, v Kostarike nižšia správna jednotka v rámci provincie ap.;
3. hist. a) v rímsko-nemeckej ríši územná jednotka v rámci systému regionálnej vojenskej brannej povinnosti ríšskych rytierov; b) územný vojenskosprávny obvod v Prusku. Kantóny boli vytvorené Fridrichom Wilhelmom I. (1733) zavedením tzv. kantonálneho systému, na základe ktorého boli všetci muži v štáte (okrem šľachticov a niektorých kategórií majetnejšieho obyvateľstva) povinní slúžiť v príslušnom regimente svojho kantónu. Kantonálny systém sa tak stal predchodcom všeobecnej brannej povinnosti.