Adamsov-Stokesov syndróm [edm- stouk-], aj Morgagniho-Adamsov-Stokesov syndróm — typické zoskupenie príznakov vyvolané poruchou mozgových funkcií následkom náhleho nedostatočného prekrvenia, ktorého príčinou sú poruchy srdcového rytmu. Postihnutí bývajú najmä chorí s ischemickou chorobou srdca. Stav je charakteristický bledosťou a zmodraním kože, závratmi, stratou vedomia, kŕčovitými zášklbmi ramien a hlavy, zastavením dýchania a rozšírenīm zreníc (mydriáza). Pri záchvate trvajúcom dlhšie ako 3 minúty dochádza k nenapraviteľnému poškodeniu mozgu. Prvá pomoc: silné rytmické údery na hrudnú kosť, vonkajšia masáž srdca, umelé dýchanie z úst do úst. Liečba: najmä vonkajšia elektrická stimulácia srdca. Nazvaný podľa írskych lekárov Roberta Adamsa (*1791, †1875) a Williama Stokesa (*1804, †1878) a talianskeho lekára G. B. Morgagniho.

Addisonova choroba [edizno-], Addisonov syndróm, hypokorticizmus — primárna nedostatočnosť nadobličiek; ochorenie spôsobené nedostatočnou činnosťou nadobličiek – zníženou tvorbou glukokortikoidov (→ kortizol) a mineralokortikoidov (→ aldosterón) následkom poškodenia nadobličiek najčastejšie autoimunitným procesom (80 %), zriedkavejšie tuberkulózou (20 %). Výskyt je pomerne zriedkavý (4 prípady na 100-tisíc dospelých obyvateľov). Pri nedostatku kortizolu nastáva zvýšená produkcia kortikotropínu, ktorá vedie k hyperpigmentácii sliznice ústnej dutiny, kože na tvári, na prsných bradavkách a v kožných ryhách na dlaniach; spôsobuje tráviace ťažkosti (nechutenstvo, vracanie, koliky, hnačky), zníženie koncentrácie glukózy v krvi (→ hypoglykémia), kardiovaskulárne poruchy (znížený krvný tlak), zníženie aktivity, ako aj stratu schopnosti adaptácie na stres. Nedostatok aldosterónu vyvoláva stratu vody z organizmu (dehydratáciu), chudnutie, slabosť až kolapsové stavy, v tele sa neprimerane zadržiava draslík a nadmerne sa vylučuje sodík. Laboratórna diagnostika sa zakladá na zistení nižších koncentrácií kortizolu, príp. aldosterónu v sére alebo v moči. Pri akútnom zhoršení Addisonovej choroby (Addisonova kríza) sa rýchlo zhoršujú už prítomné príznaky, zvyšuje sa slabosť, objavuje sa horúčka, zhoršujú sa tráviace ťažkosti, nastáva celková strata vody s klesaním krvného tlaku až so šokom, vedomie pacienta je porušené, nastáva kóma. Liečba: trvalá náhrada kortikoidných hormónov (hydrokortizón), príp. aj mineralokortikoidov. Nazvaná podľa anglického lekára T. Addisona.

Addisonov syndróm [ediznov] → Addisonova choroba

adrenogenitálny syndróm — porucha vznikajúca v dôsledku nadmernej tvorby androgénov v kôre nadobličiek. Podľa obdobia, v ktorom sa klinicky manifestujú znaky nadprodukcie, sa rozlišuje: kongenitálny adrenogenitálny syndróm – spôsobený vrodenou metabolickou chybou, u dievčat sa po narodení zisťuje nepravý ženský hermafroditizmus (jedinec s vaječníkmi má pohlavné znaky mužského typu), u chlapcov predčasné pohlavné dospievanie; prepubertálny adrenogenitálny syndróm – najčastejšie vyvolaný zhubným nádorom kôry nadobličiek, u dievčat sa pozoruje rôzny stupeň virilizmu (ochlpenie mužského typu), u chlapcov predčasné pohlavné dospievanie; pubertálny a postpubertálny adrenogenitálny syndróm – najčastejšou príčinou je hyperplázia kôry nadobličiek, u žien sa objavuje rôzny stupeň virilizmu, v ťažkých prípadoch nastáva strata menštruácie, neschopnosť oplodnenia a defeminizácia (strata znakov charakteristických pre ženu), u mužov sa objavuje oligospermia, zväčšený pohlavný úd a malé semenníky. Adrenogenitálny syndróm zapríčinený hyperpláziou kôry nadobličiek sa lieči podávaním kortikoidov, nádory sa odstraňujú chirurgicky.

aerofágia [gr.], aerophagia — prehĺtanie vzduchu, ktorý sa potom hromadí v žalúdku a vo zvýšenej miere spôsobuje jeho roztiahnutie a poruchu výživy. Aerofágia sa prejavuje bolesťami brucha a hlasným rihaním. Objavuje sa najmä u neurotických a starších osôb s nervovými a psychickými chorobami, u dojčiat je do určitej miery fyziologická. U dospelých sa lieči základná choroba, ktorá k tomuto príznaku viedla, u detí sa upravuje spôsob kŕmenia.

aerophagia → aerofágia

agónia [gr.] — vyhasínanie životných funkcií, predsmrtný zápas o život. Príčinou sú všetky choroby a úrazy ohrozujúce život. Základné životné funkcie sú nezvratne porušené, prejavuje sa bezvedomím, sotva badateľným dýchaním, často Hippokratovou tvárou, koža je bledá, spotená, chladná, pulz sotva hmatateľný, činnosť srdca slabo zistiteľná. Liečebné opatrenia sa sústreďujú na obnovu životne dôležitých funkcií (dýchanie, krvný obeh, funkcie mozgu). Tento stav sa len veľmi zriedka podarí zvrátiť, zvyčajne vedie k smrti.

achólia [gr.], acholia — chýbanie produkcie žlče; príznak chorôb pečene. Acholická stolica – stolica bez prítomnosti žlče, je bledá, vyskytuje sa pri chorobách, pri ktorých je zamedzený odtok žlče žlčovodom z pečene do čreva (napr. cholestáza, žltačka).

achýlia [gr.], achylia — chýbanie tvorby tráviacich štiav.

akrocyanóza [gr.], acrocyanosis — modrasté sfarbenie kože na zakončeniach končatín objavujúce sa pri spomalenom prietoku krvi kapilárnym riečiskom prstov rúk a nôh. Prejavuje sa zmenou sfarbenia kože domodra, koža je studená a spotená. Komplikáciou môžu byť poruchy výživy prstov končatín, vznik vredov a infekcie. Prsty opúchajú a strácajú citlivosť. Ak je známa príčina (chlad, vibrácie), treba ju odstrániť; podávajú sa lieky rozširujúce cievy končatín.

akrodýnia [gr.], acrodynia — bolesti končatín, ktorých najčastejšou príčinou sú poruchy výživy alebo zásobovania kyslíkom. Ako príznak býva súčasťou klinického obrazu viacerých chorôb.

acrocyanosis [akro- -zis] → akrocyanóza

acrodynia [akro-] → akrodýnia

akromegália [gr.], acromegalia — ochorenie vznikajúce v dospelosti, spôsobené nadbytkom somatotropínu, ktorého zvýšenú produkciu zapríčiňuje nádor podmozgovej žľazy (zvyčajne nie je malígny). Je charakteristická nadmerným zväčšením akrálnych (okrajových) častí tela (prsty, brada, nos, pery a podobne), niektorých vnútorných orgánov a zhrubnutím kože. Choroba sa vyvíja pomaly, vyvoláva stratu libida, poruchy zraku, metabolizmu, poškodenie kostí a nervov, u mužov stratu potencie, u žien poruchy menštruácie. Liečba: operatívne odstránenie nádoru.

acromegalia [akro-] → akromegália

akupresúra [lat.] — liečebná metóda pochádzajúca z Číny, ktorá spočíva v pôsobení mierneho tlaku (najmä pomocou prstov) na určené miesta povrchu tela. Používa sa na odstránenie alebo na zmiernenie vnútorných bolestí; predpokladá sa nervovoreflexný mechanizmus účinku. V čínskej medicíne sa akupresúrou liečia aj vnútorné choroby.

akupunktúra [lat.] — stará čínska liečebná metóda založená na vpichovaní kovových ihiel do určitých miest na povrchu tela stanovených na základe empirických skúseností a zodpovedajúcich vnútorným orgánom, tkanivám, ktoré sú cieľom liečebného zásahu. Mechanizmus účinku nie je objasnený, predpokladá sa, že pri ovplyvnení bolesti má dôležitú úlohu dráždenie zodpovedajúcich nervových zakončení. Rozšírená je najmä v Ázii (napr. anestézia, priedušková astma, ekzém), inde vo svete sa využíva ako cielená reflexná metóda predovšetkým na ovplyvňovanie bolesti.

albuminúria [lat. + gr.] — prítomnosť sérového albumínu (hlavná bielkovina ľudskej krvi; tvorí sa v pečeni) v moči (→ proteinúria).

kachexia [gr.], cachexia — výrazné schudnutie a vysilenie, strata hmotnosti, chradnutie počas závažného chronického ochorenia alebo následkom duševnej choroby. Výrazné schudnutie v pokročilom veku sa nazýva marazmus (starecká alebo senilná kachexia). Napr. pri chronickom zlyhaní srdca vzniká kardiálna kachexia, v dôsledku chronického zlyhania obličiek renálna kachexia (môže vzniknúť aj pri iných, neliečených chorobách spojených s polyúriou – napr. pri cukrovke alebo močovej úplavici), v dôsledku poruchy resorpcie živín pri nedostatku pankreatických enzýmov v čreve pankreatická kachexia (úbytok telesnej hmotnosti spolu s bolesťou je najčastejším príznakom chronického zápalu podžalúdkovej žľazy), pri poškodení alebo odstránení štítnej žľazy tyreoprivná kachexia (cachexia thyreopriva). Hypofýzová, pituitárna kachexia (Simmondsova choroba, panhypopituitarizmus) je nezadržateľne postupujúce celkové vysilenie organizmu pri nedostatočnej činnosti predného laloku hypofýzy (→ podmozgová žľaza) vznikajúce v dôsledku úrazu, vaskulárnej lézie alebo nádoru. Najčastejšie sa diagnostikuje po pôrode, keď vzniká ischémia a neskôr nekróza hypofýzového tkaniva počas pôrodnej hypotenzívnej epizódy. Typickými príznakmi sú asténia, úbytok telesnej hmotnosti a vlasov, arteriálna hypotenzia a rôzne manifestácie hypofunkcie štítnej žľazy, nadobličiek a pohlavných žliaz. Kachexia môže byť aj sprievodným javom pri progredujúcich zhubných nádorových ochoreniach, niektorých infekčných (neliečené chronické hnačkovité ochorenia) a cudzokrajných chorobách (→ leishmanióza, → schistosomiáza, → trypanozomiáza) i niektorých autoimunitných ochoreniach (napr. systémový lupus erythematosus). Komplikáciou kachektických stavov môže byť poškodenie mozgu (Wernickeho encefalopatia) pri hypovitaminóze vitamínu B₁, somnolencia alebo, naopak, zvýšená dráždivosť, anémia, infekcie a kožné príznaky pri hypovitaminóze vitamínu B₆, ako aj arteriálna trombóza v dôsledku hyperkoagulácie. Liečba: liečba základného ochorenia, obnovenie výživy (enterálna a parenterálna výživa), rehabilitácia, v niektorých prípadoch podávanie anabolík. Akákoľvek kachexia je kontraindikáciou kúpeľnej liečby.

kalcifikácia [lat.] —

1. geol. proces skamenenia (petrifikácie) rastlinných a živočíšnych tiel pôsobením uhličitanu vápenatého (kalcitu) rozpusteného v presakujúcej vode. Uhličitan vápenatý nahrádza organickú hmotu a vypĺňa dutiny v organizme. Ak sú niektoré časti odumretých organizmov primárne tvorené nestálym aragonitom, je tento v procese kalcifikácie nahradený stálejším kalcitom;

2. lek. → zvápenatenie;

3. pedol. kalcifikácia pôdy → zavápnenie pôdy.

kalcinóza [lat.], calcinosis — ochorenie charakteristické ukladaním vápenatých solí v rôznych tkanivách (okrem tkanív parenchymatóznych orgánov). Príčinou je nadmerný prísun vápnika do organizmu alebo jeho vyplavovanie z kostí spojené s vyššou hladinou fosforu. Rozlišuje sa niekoľko foriem kalcinózy, napr. ohraničená kalcinóza (calcinosis circumscripta; ohraničené ložiská vápenatých solí v koži a podkoží obklopujúce najčastejšie zápalové ložiská) a celková kalcinóza (všeobecná kalcinóza, calcinosis universalis; difúzne ložiská vápenatých solí v koži, podkožnom a spojivovom tkanive alebo aj na iných miestach, vyskytuje sa napr. pri dermatomyozitíde), ktorej vznik nie je spojený s poškodením tkanív alebo s preukázateľným metabolickým ochorením; ďalšie formy, napr. kalcinóza kože (calcinosis cutis; ložiská vápenatých solí v koži, najčastejšie vzniká sekundárne v dôsledku zápalových, degeneratívnych alebo neoplastických dermatóz, napr. pri sklerodermii) a intervertebrálna kalcinóza (calcinosis intervertebralis; ložiská vápenatých solí v medzistavcových platničkách), vznikajú v dôsledku porušeného metabolizmu vápnika alebo fosforu.

kalkulóza [lat.] — tvorba kameňov v ktorejkoľvek časti tela, najčastejšie však v žlčových cestách (žlčové kamene, cholelity) a močovom trakte (močové kamene, urolity), podmienená patologickými okolnosťami; → litiáza.

anorexia [gr.] — strata chuti do jedla vznikajúca na základe somatických chorôb alebo psychických porúch (→ nechutenstvo, → mentálna anorexia).

agranulocytóza [gr. + lat. + gr.], agranulocytopénia, agranulocytosis — lek. zníženie počtu alebo až vymiznutie granulocytov (→ biele krvinky) v krvi a v kostnej dreni. Vzniká následkom poškodenia kostnej drene fyzikálnymi vplyvmi (ionizujúce žiarenie), chemickými škodlivinami (benzén) alebo liekmi (cytostatiká, sulfónamidy). Produkcia granulocytov môže byť znížená, môžu mať zvýšenú mieru zániku alebo skrátený čas prežívania pre zvýšenú spotrebu. Pre akútnu formu agranulocytózy je typická nekrotizujúca angína s triaškami a vysokými teplotami. Na tvári, perách, nose, vonkajších rodidlách, pošve a konečníku sa objavuje zápal sliznice s nekrózami. V krvnom obraze sa zisťuje zvýšenie celkového počtu bielych krviniek a výrazný pokles až chýbanie neutrofilov. V kostnej dreni je znížený až vymiznutý vývojový rad granulocytov. Liečba: odstránenie príčiny, podávanie antibiotík a kortikoidov. V praxi sa termínom agranulocytóza označuje ťažká neutropénia (počet neutrofilov je nižší ako 0,5 · 10⁹/l).

agranulocytopénia [gr. + lat. + gr.] → agranulocytóza

agranulocytosis [-zis] → agranulocytóza

kardiak [gr.] — človek s ochorením srdca.

kardiomyopatia [gr.], KMP — ochorenie srdcového svalu (myokardu) spojené s poruchou srdcovej činnosti, vznikajúce bez známej vyvolávajúcej príčiny. Podľa patofyziologických a hemodynamických zmien sa rozlišuje dilatačná, hypertrofická a reštrikčná kardiomyopatia.

Dilatačná kardiomyopatia je charakteristická dilatáciou ľavej komory a výrazne zníženou systolickou funkciou srdca. Väčšina pacientov má globálnu hypokinézu s abnormalitami pohyblivosti stien srdca, ktoré sa prejavujú príznakmi srdcového zlyhania s nízkym srdcovým výdajom. Pretože etiológia ochorenia nie je známa, skúmajú sa familiárne a genetické príčiny poškodenia, vírusové myokarditídy a imunologické abnormality. Patologickým podkladom je chronická fibróza a úbytok kardiomyocytov, ktoré postupne vedú k prejavom ochorenia (dilatácia, stenčenie, neskôr zhrubnutie myokardu).

Hypertrofická kardiomyopatia je charakteristická asymetrickým zhrubnutím stien ľavej komory s častým postihnutím medzikomorovej priehradky, výraznou poruchou relaxačnej schopnosti ľavej komory a poruchou plnenia komôr. Príčina hypertrofie myokardu pri hypertrofickej kardiomyopatii nie je známa, najčastejšie sa uvádzajú abnormality metabolizmu kalcia, zvýšená stimulácia sympatikom, zhrubnutie stien vencovitých tepien a poruchy mikrocirkulácie. V súčasnosti je asi v 50 % zistiteľná genetická príčina. Rozlišujú sa dva typy hypertrofickej kardiomyopatie. Pre obštrukčný typ je charakteristické zúženie výtokovej časti ľavej komory. Obštrukcia vzniká len počas systoly a na jej vzniku sa podieľajú hypertrofia medzikomorovej priehradky a systolický dopredný pohyb mitrálneho aparátu (dochádza k vytláčaniu mitrálnych cípov smerom k medzikomorovej priehradke). Celková systolická funkcia je normálna, meranie diastolickej funkcie vykazuje závažnú poruchu relaxácie. Pre hypertrofickú kardiomyopatiu bez obštrukcie je charakteristická hypertrofia rozličných častí ľavej komory.

Reštrikčná kardiomyopatia je charakteristická poruchou diastolického plnenia ľavej komory spôsobenou stuhnutou, nepoddajnou stenou ľavej komory, pričom miestom postihnutia je vnútrosrdie (endokard). Príčinou reštrikčnej kardiomyopatie je množstvo špecifických patologických procesov, často však je neznáma. Abnormality diastolickej funkcie sú zvyčajne spôsobené fibrózou myokardu, infiltráciou alebo zjazvovatením myokardu. Dedičná reštrikčná kardiomyopatia môže byť spojená s myopatiou kostrového svalstva. Do reštrikčnej kardiomyopatie môžu vyústiť niektoré ochorenia spojené s infiltráciou vnútrosrdia, napr. amyloidóza a sarkoidóza (Besnierova-Boeckova-Schaumannova choroba). Diagnostika kardiomyopatie sa opiera o tri hlavné príznaky (zväčšenie srdca, poruchy srdcového rytmu a srdcové zlyhanie), na základe ktorých a po vykonaní rutinného vyšetrenia (anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, elektrokardiografické vyšetrenie, EKG a röntgenologické vyšetrenie hrudníka) možno kardiomyopatiu diagnostikovať až u 70 % pacientov. Na spresnenie diagnózy sa používa echokardiografia, prípadne koronarografia. V rámci diferenciálnej diagnostiky treba odlišovať chlopňové chyby (mitrálna insuficiencia), zápal osrdcovníka s tvorbou zápalovej tekutiny (exudatívna perikarditída), a najmä ischemickú chorobu srdca.

Liečba: pri dilatačnej kardiomyopatii podávanie ACE inhibítorov (→ inhibítory enzýmov), antagonistov angiotenzínu II, betablokátorov, antagonistov vápnika 3. generácie (amlodipín), diuretík a digoxínu, pri náhlych zhoršeniach podávanie inhibítorov fosfodiesterázy a dopamínu, u niektorých pacientov chirurgická (náhrada chlopní, transplantácia srdca), dlhodobá antikoagulačná liečba; pri hypertrofickej kardiomyopatii podávanie betablokátorov, antagonistov vápnika, opatrne antiarytmík a diuretík, elektroterapia arytmií, chirurgická (myotómia a myektómia medzikomorovej priehradky, transplantácia srdca); pri reštrikčnej kardiomyopatii podávanie diuretík a digoxínu (nie však pri amyloidóze), niekedy vazodilatancií, pri hemochromatóze venepunkcia a podávanie chelátov, pri sarkoidóze glukokortikoidov.

kardiospazmus [gr.] — primárna porucha pažerákovej pohyblivosti (motility) charakteristická úplnou alebo čiastočnou absenciou uvoľnenia (relaxácie) dolného pažerákového zvierača a vymiznutím peristaltiky tubulárneho pažeráka, čo má za následok zastavenie potravy a rozšírenie pažeráka (→ achalázia). Presná príčina vzniku ochorenia nie je známa, predpokladajú sa degeneratívne zmeny gangliových buniek myenterického plexu (svalovinovej spleti) pažeráka vyúsťujúce do postganglionárnej denervácie pažerákovej svaloviny, ako aj autoimúnne príčiny vzniku na základe mononukleárnej a eozinofilnej infiltrácie v myenterickom plexe. Najčastejšími príznakmi sú dysfágia, regurgitácia, odynofágia, bolesti hrudníka, úbytok hmotnosti a nočný kašeľ s regurgitáciou jedla. Na stanovenie diagnózy sa využíva röntgenologické a endoskopické vyšetrenie pažeráka, pri ktorom, ak ide o kardiospazmus, sa zistí chýbanie peristaltických kontrakcií a dilatácia pažeráka, pri manometrickom vyšetrení sa zistí zvýšený tlak dolného pažerákového zvierača a neúplná relaxácia zvierača pri prehĺtaní. Pri dlhotrvajúcom kardiospazme je nevyhnuté bioptické a cytologické vyšetrenie. Liečba: farmakologická, podávajú sa nitráty, blokátory kalciových kanálov a anticholínergiká (má krátkotrvajúci účinok); chirurgická, Hellerova myotómia (najmä u mladých pacientov); injekcia botulotoxínu do oblasti dolného pažerákového zvierača; u pacientov s dlhšou anamnézou pneumatická dilatácia pažeráka.

kardiovaskulárne choroby, srdcovo-cievne choroby — v širšom význame všetky ochorenia srdca a ciev, v užšom význame skupina ochorení spôsobených aterosklerotickými degeneratívnymi zmenami. Zahŕňajú choroby srdca a srdcových ciev (reumatická horúčka; reumatické choroby srdca, napr. reumatické choroby srdcových chlopní; hypertenzné choroby, napr. primárna a sekundárna hypertenzia, hypertenzná choroba srdca a obličiek; ischémia srdca, napr. angina pectoris, infarkt myokardu, ischemická choroba srdca; iné formy choroby srdca, napr. zápaly srdcového svalu, osrdcovníka a vnútrosrdia, nereumatické choroby chlopní, kardiomyopatie a srdcové zlyhanie; patria sem aj vrodené chyby srdca), choroby pľúcnych ciev (napr. pľúcna embólia), cievne choroby mozgu (napr. mozgové krvácanie, mozgový infarkt, náhla cievna mozgová príhoda), choroby tepien (napr. ateroskleróza a aneuryzma) a choroby žíl (napr. zápal žíl, žilové embólie a trombózy, kŕčové žily). Na vzniku a rozvoji kardiovaskulárnych chorôb sa podieľa viacero faktorov. Za najvýznamnejšie rizikové faktory sa považuje predovšetkým fajčenie, zvýšený krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu v krvi. Sú to ovplyvniteľné rizikové faktory, ktoré priamo súvisia s individuálnym životným štýlom, so stravovacími návykmi a s úrovňou fyzickej aktivity. Ďalšími rizikovými faktormi sú nadváha a obezita, cukrovka, nadmerná konzumácia alkoholu a psychosociálny stres. Neovplyvniteľnými rizikovými faktormi sú vek (u mužov nad 45 rokov, u žien nad 55 rokov), pohlavie (u mužov je riziko vyššie) a genetické faktory (napr. infarkt myokardu u priameho mužského príbuzného mladšieho ako 55 rokov a u priamej ženskej príbuznej mladšej ako 65 rokov).

Z epidemiologického hľadiska patria kardiovaskulárne choroby medzi civilizačné choroby. Podľa Európskej charty zdravia srdca (2007) sú najčastejšou príčinou smrti mužov a žien, ako aj hlavnou príčinou invalidity a zníženej kvality života. Pretože im možno predchádzať, je problematika ich prevencie jednou z prioritných oblastí Štátnej politiky zdravia Slovenskej republiky. Na jej plnenie v oblasti kardiovaskulárneho zdravia bol vypracovaný Národný program prevencie ochorení srdca a ciev (2010), ktorého cieľom je včasná detekcia a nefarmakologická liečba kardiovaskulárnych chorôb. Hlavnou prioritou Národného programu prevencie ochorení srdca a ciev je nadobudnutie a trvalé udržanie charakteristík celoživotného zdravia srdca celej populácie (tzv. Európske čísla zdravia srdca podľa Európskej charty zdravia srdca: 0 – 30 – 5 – 140 – 90, kde 0 označuje množstvo vyfajčených cigariet, t. j. nefajčenie, 30 fyzickú aktivitu minimálne 30 minút denne, 5 hladinu celkového cholesterolu, ktorá má byť menšia než 5 mmol/l, 140 – 90 krvný tlak celej populácie, ktorý má byť nižší než 140/90 mm Hg), a to najmä kontrolou hypertenzie (zlepšenie detekcie a kontroly hypertenzie) a ostatných závažných kardiovaskulárnych rizikových faktorov (predovšetkým obmedzenie fajčenia), ako aj zvýšením motivácie pacientov a zdravotníckych pracovníkov na kontrole týchto a ďalších závažných rizikových faktorov. Je nevyhnutné zaviesť programy na podporu fyzickej aktivity na základných školách, uplatňovať zásady správnej výživy, zvýšiť konzumáciu ovocia a zeleniny ako prevenciu obezity a slabej výkonnosti populácie a dlhodobou efektívnou výchovou a vzdelávaním obyvateľstva minimalizovať najzávažnejšie kardiovaskulárne rizikové faktory (najmä hypertenziu, fajčenie a poruchy normálneho zloženia krvných tukov), pretože až 90 % všetkých kardiovaskulárnych ochorení možno predchádzať.

kardiológia [gr.] —

1. náuka o srdci a srdcových chorobách;

2. samostatný špecializačný lekársky odbor, ktorý sa zaoberá vznikom, prevenciou (primárnou a sekundárnou), diagnostikou a liečbou ochorení srdcovo-cievnej sústavy, znaleckou a posudkovou činnosťou a dispenzarizáciou závažných srdcovo-cievnych ochorení (→ kardiovaskulárne choroby). Úzko spolupracuje s ďalšími lekárskymi odbormi, napr. s vnútorným lekárstvom, so všeobecným lekárstvom, s angiológiou, diabetológiou, endokrinológiou, hematológiou, nefrológiou, geriatriou (geriatrická kardiológia, diagnostika a liečba srdcovo-cievnych ochorení v staršom a stareckom veku, resp. u dlhovekých), pediatriou (pediatrická kardiológia, diagnostika a liečba srdcovo-cievnych ochorení v detskom veku), chirurgiou (kardiochirurgia, chirurgická liečba ochorení srdca), rádiológiou (diagnostika i liečba) a nukleárnou medicínou (diagnostika) s cieľom zachovať kontinuálnu a komplexnú starostlivosť o pacienta so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Lekár v odbore kardiológia sa nazýva kardiológ. Vykonáva odbornú konziliárnu a posudkovú činnosť, diagnostiku, liečbu, preventívnu starostlivosť a dispenzarizáciu vybraných závažných kardiovaskulárnych ochorení.

kladivkový prst, digitus malleus — deformita prstu nohy spôsobená trvalým kŕčovitým zohnutím stredného článku prsta alebo článku prsta bližšieho k chodidlu následkom skrátenia šliach, sprevádzaná bolesťami vyvolanými chybným postavením kĺbu (najmä pri mechanickom zaťažení) a bolestivými otlakmi. Kladivkový prst najčastejšie vzniká ako sprievodný jav pri vbočenom palci, poklesnutej priečnej klenbe a vysokom priehlavku, zriedkavejšie pri detskej mozgovej obrne a svalových a nervových poraneniach v oblasti predkolenia a chodidla. Vrodené kladivkové prsty sú zriedkavé. V niektorej literatúre sa ako kladivkový prst označuje aj tzv. bejzbalový prst, ktorý však vzniká následkom úrazu pri športe, keď dôjde k čiastočnému alebo k úplnému prerušeniu šľachy, k zlomenine článkov prstov alebo k neúplnému vykĺbeniu medzičlánkových kĺbov.

klinický obraz — súhrn príznakov (symptómov), ktoré charakterizujú určité ochorenie; → symptomatológia choroby. Rozlišuje sa typický klinický obraz, keď ochorenie prebieha tak, ako je preň charakteristické, a atypický klinický obraz, keď sa ochorenie neprejavuje všetkými typickými príznakmi alebo sa v prípade určitej diagnózy prejavuje netypickými príznakmi. Napr. typický klinický obraz infarktu myokardu je charakteristický intenzívnou bolesťou za hrudnou kosťou, ktorá trvá viac ako 30 minút, resp. vyžaruje do ľavej hornej končatiny, atypický klinický obraz infarktu myokardu výraznejšou nevoľnosťou, tráviacimi ťažkosťami alebo výraznou dušnosťou. Atypicky prebiehajú choroby často u starých ľudí alebo u ľudí s cukrovkou.

KMP → kardiomyopatia

alkohol [arab.] —

1. chem. → alkoholy;

2. ľudový názov etanolu;

3. alkoholický nápoj. V SR sa podľa zákona za alkoholické nápoje považujú liehoviny, destiláty, víno, pivo a i. nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta etanolu. Požívanie alkoholických nápojov je známe od najstarších čias, obľuba rôznych druhov alkoholu závisí napr. od národných zvyklostí, náboženských predpisov, charakteru miestnej produkcie a i. Konzumácia alkoholických nápojov v menších množstvách má povzbudzujúce účinky, vo väčších množstvách je nebezpečná, je rizikovým faktorom vzniku mnohých ochorení, pri nadmernom použití môže viesť až k otrave.

Príznaky alkoholového opojenia, ktoré má individuálny priebeh a závisí od množstva a koncentrácie vypitého alkoholu, rýchlosti konzumácie a individuálnych zvláštností človeka, sa objavujú už po požití malej dávky. Približne po 15 minútach sa alkohol dostáva do všetkých tkanív a telových tekutín. V začiatočnom štádiu sa prejavuje uvoľnenosťou, eufóriou, zrýchlením pulzu a rozšírením zreníc a kožných ciev. Postupne sa znižuje pozornosť, predlžuje reakčný čas, porušuje koordinácia pohybov, stúpa odvaha, mizne opatrnosť a strach (do 1,0 g/l alkoholu v krvi), neskôr nasleduje ospalosť, znecitlivenie (do 2,0 g/l) a v konečnom štádiu (pri otrave – intoxikácii) poruchy vedomia (kóma), zastavenie dýchania až smrť (3,0 – 5,0 g/l). Etanol je dobre rozpustný v tukoch, v tele sa premieňa účinkom enzýmov v pečeni. Zdravý ľudský organizmus metabolizuje za hodinu 6 – 7 g čistého etanolu. Pri otrave vo vyššom štádiu je potrebné podávať infúzie 10-percentnej glukózy, tekutiny a elektrolyty s tiamínom, v ťažších prípadoch je indikovaná hemodialýza. Dlhodobé nadmerné pitie alkoholu môže viesť k patologickej závislosti (→ alkoholizmus). Zvlášť nebezpečné je konzumovanie alkoholických nápojov u tehotných žien, pretože alkohol ako teratogén spôsobuje rôzne poruchy vyvíjajúceho sa organizmu. Citlivosť na alkohol je druhovo a individuálne špecifická, závisí o. i. aj od fázy vývinu zárodku v čase jeho konzumácie. Ženský organizmus buď blokuje, alebo uvoľňuje cestu teratogénnemu pôsobeniu na embryo a plod. Zvýšená konzumácia alkoholu vedie častejšie k opakovaným potratom, mŕtvonarodeným plodom a predčasným pôrodom, ako aj k zníženiu hmotnosti novorodenca alebo k oneskorovaniu jeho telesného a duševného vývinu.

Prítomnosť alkoholu v ľudskom organizme sa v lekárstve, súdnom lekárstve a toxikológii zisťuje v telových tekutinách, krvi alebo dychu. Na dôkaz alkoholu vo vydychovanom vzduchu sa používali detekčné trubičky. Princípom tejto nešpecifickej skúšky bola redukcia manganistanu draselného KMnO₄ alebo dichrómanu draselného K₂Cr₂O₇, ktorých sfarbenie sa mení priamo úmerne množstvu alkoholu vo vydychovanom vzduchu (fialový KMnO₄ bledne až ožltne, žltý K₂Cr₂O₇ zozelenie). Na začiatku 80. rokov. 20. stor. sa na dôkaz alkoholu vo vydychovanom vzduchu začali u nás používať analyzátory dychu. Sú to meracie prístroje (prenosné alebo neprenosné) na meranie a číselné zobrazenie hmotnostnej koncentrácie etanolu vo vydýchnutom vzduchu; pri prenosných zabezpečuje meranie citlivý elektrochemický alebo polovodičový senzor, neprenosné pracujú na princípe merania absorpcie infračerveného žiarenia. Prenosné polovodičové analyzátory dychu nie sú zaradené medzi určené meradlá, nemôžu byť použité na dôkazové účely, často podávajú len informáciu o prítomnosti alkoholu vo vydýchnutom vzduchu bez čiselnej hodnoty. Prenosné analyzátory pracujúce na elektrochemickom princípe spravidla spĺňajú technické a metrologické požiadavky. Na zisťovanie alkoholu v krvi sa najčastejšie používa Widmarkova skúška, pri ktorej sa alkohol z krvi vydestiluje (je však veľmi prácna a rovnako nešpecifická). Citlivý a špecifický dôkaz alkoholu je možný pomocou plynovej chromatografie.

Vzhľadom na negatívne následky konzumácie alkoholických nápojov je v SR zakázané predávať alebo podávať alkoholické nápoje (resp. inak umožňovať ich konzumovanie) osobám mladším ako 18 rokov a osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ako aj podávať alkoholické nápoje (resp. inak umožňovať ich bezprostredné konzumovanie) vodičom (trestný čin). Ďalej platí zákaz vstupu do priestorov a vozidiel verejnej dopravy osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ak ohrozujú alebo môžu ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť dopravnej premávky či prepravy alebo verejný poriadok, alebo ak vzbudzujú verejné pohoršenie. Osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú konzumovať alkoholické nápoje pri svojej činnosti alebo pred jej uskutočnením, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom. Pracovnoprávne predpisy zakazujú konzumovať alkohol na pracoviskách a v pracovnom čase. Tento zákaz sa nevzťahuje na zamestnancov na pracoviskách, kde je konzumácia týchto nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením spomínaných úloh zvyčajne spojená.

Connov syndróm [ko-] — ochorenie charakterizované zvýšenou tvorbou mineralokortikoidov v nadobličkách (zvýšené vylučovanie aldosterónu, hyperaldosteronizmus), ktorého príčinou je najčastejšie benígny nádor nadobličky. Je zriedkavou príčinou sekundárnej hypertenzie. Nazvané podľa amerického endokrinológa Jeroma W. Conna (*1907, †1994 ).

cystopyelitída [gr.] — zápal močového mechúra a obličkovej panvičky; → zápal močového mechúra.

cystopyelonefritída [gr.] — zápal močového mechúra, obličkovej panvičky a obličky; → zápal močového mechúra, → zápal obličky.

chirurgická liečba — liečba chorôb, poranení alebo deformít pomocou operačného zákroku. Opak konzervatívna liečba.

cholecystopatia [gr.] — všeobecné označenie ochorení žlčníka.

choleréza [gr.] — zvýšené vylučovanie žlče pečeňovými bunkami napr. po podaní liekov stimulujúcich pečeň k zvýšenému vylučovaniu žlče (choleretík).

chripot — príznak prechodnej alebo trvalej poruchy hlasu pri niektorých, najmä krčných chorobách spôsobený nepravidelným kmitaním (chvením) hlasiviek pri nerovnosti ich okrajov, zmene ich elastickosti a neúplnom uzávere štrbiny medzi nimi. Ako klasický príklad sa uvádza postihnutie hlasiviek pri chrípke alebo hrtana pri záškrte (difterický krup).

endarteriitída [gr.], endarteriitis — zápal vnútornej steny tepien, následkom ktorého môže dôjsť k poruche prekrvenia, tvorbe vydutiny a následne k jej ruptúre. Vyskytuje sa napr. pri pokročilých štádiách syfilisu.

enterokináza [gr.], enteropeptidáza — enzým tvoriaci sa v črevnej sliznici, meniaci neúčinné proenzýmy vylučované do čreva podžalúdkovou žľazou na aktívne formy (aktivuje trypsinogén na trypsín).

enteropeptidáza [gr.] → enterokináza

eozinofília [gr.] —

1. zvýšenie počtu eozinofilov v periférnej krvi (→ leukogram) nad 5 % typické pre choroby alergického pôvodu a pre parazitárne ochorenia;

2. schopnosť buniek alebo tkanív farbiť sa eozínom dočervena.

erytrocytúria [gr.] — vylučovanie červených krviniek močom.

febrilný [lat.] — horúčkovitý; febrilné kŕče — záchvaty kŕčov objavujúce sa u malých detí (do päť rokov) pri vysokej horúčke.

ftizeológia [gr.] — lekársky odbor zaoberajúci sa prevenciou, diagnostikou a liečbou tuberkulózy.

gastroenterológia [gr.] — odbor vnútorného lekárstva zaoberajúci sa chorobami tráviacej sústavy (výskumom, diagnózou a liečbou).