Vyhľadávanie podľa kategórií: dejiny – Európa - Belgicko

Zobrazené heslá 1 – 9 z celkového počtu 9 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Acker, Achille van

Acker [aker], Achille van, 8. 4. 1898 Bruggy – 10. 7. 1975 tamže — belgický socialistický politik. Aktivizoval sa v odborovom hnutí, účastník odboja v 2. svet. vojne. Po jej skončení minister vo viacerých vládach. Ako ministerský predseda 1945 – 46 viedol obnovu vojnou zničenej krajiny, v druhom funkčnom období 1954 – 58 sa pričinil o zníženie napätia medzi ľavicou a kráľovským dvorom.

Albertova línia

Albertova línia — opevnená línia medzi riekami Mása a Šelda, najvýznamnejšie obranné postavenie belgických ozbrojených síl pred 2. svet. vojnou. Mala znemožniť prienik nepriateľských vojsk do belgického vnútrozemia zo severových. smeru, Nemci ju však prelomili hneď na začiatku svojej ofenzívy do záp. Európy v máji 1940.

Antverpy

Antverpy, hol. Antwerpen, fr. Anvers — prístavné mesto v Belgicku v regióne Flámsko na dolnom toku rieky Šelda pri ústí Albertovho prieplavu asi 85 km od Severného mora, administratívne stredisko provincie Antverpy; 517-tis. obyvateľov (2016). Priemysel lodiarsky, petrochemický, automobilový, hutnícky, textilný, sklársky, gumársky, potravinársky; brusiarne diamantov. Dopravná križovatka. Najväčší belgický prístav, jeden z najväčších v Európe. Riečnou aj kanálovou lodnou dopravou spojený s belgickými mestami a so susednými štátmi. Medzinárodné letisko.

Založené v 7. stor., zač. 11. stor. sídlo markgrófa, od 12. stor. stredisko remeselnej výroby a obchodu, 1291 mestské privilégiá, od 1315 člen Hanzy. V pol. 16. stor. najvýznamnejšie centrum medzinárodného obchodu využívajúce výhodnú polohu na križovatke obchodných ciest z pribaltských oblastí do záp. Európy s cestou z Britských ostrovov do strednej Európy, najbohatšie mesto Európy a veľké kultúrne stredisko. R. 1579 – 85 člen utrechtskej únie. Po dobytí Španielmi 1585, pričlenení k Španielskemu Nizozemsku (od 1714 k Rakúskemu Nizozemsku) a uzavretí ústia Šeldy Holanďanmi postupne strácalo význam. R. 1794 – 1814 súčasť Francúzska, od 1815 Spojeného nizozemského kráľovstva, od 1830 Belgicka. Nový rozkvet až od otvorenia ústia Šeldy 1863. Začiatkom 1. svet. vojny obliehané a 1914 dobyté nemeckými vojskami. V súčasnosti stredisko cestovného ruchu medzinárodného významu. Kultúrne stredisko Flámov.

Stavebné pamiatky: zvyšky hradu (Steen, spomínaný 726), katedrála zo 14. – 16. stor., najvýznamnejšie dielo flámskej neskorej gotiky, neskorogotický kostol Sint-Jacobs s pohrebnou kaplnkou rodiny Rubensovcov, Rubensov dom, na námestí Grote Markt radnica (1561 – 65) a renesančné domy, barokové kostoly a i.

Akadémia výtvarných umení, námorné múzeum, galérie s dielami P. P. Rubensa, A. van Dycka, J. Jordaensa, ktorí tu žili a tvorili. Univerzita (založená 2003 zlúčením troch univerzít založených 1852, 1965 a 1971). Zoologická záhrada (založená 1843) R. 1920 dejisko VII. LOH.

Artevelde, Filip van

Artevelde [-fel-], Filip van, 18. 7. 1340 Gent – 27. 11. 1382 pri Roosbeecke, dnes Rozebeke pri Oudenaarde — flámsky vodca, gentský patricij, syn Jacoba van Artevelde. R. 1381 sa postavil na čelo víťazného gentského povstania proti flámskemu grófovi Ludwigovi von Male (*1330, †1384). Po obsadení Brugg sa stal flámskym miestodržiteľom. Padol v bitke s Francúzmi, ktorí prišli Ludwigovi von Male na pomoc.

Hainaut

Hainaut [ino; fr.], hol. Henegouwen, nem. Hennegau, hist. Hennegavsko —

1. historické územie na severnom okraji Parížskej panvy západne od pohoria Ardeny (dnes na území južného Belgicka), menšia časť na území západného Francúzska. Nazvané podľa riečky Haine. V pol. 9. stor. tam na území Dolného Lotrinska vzniklo grófstvo, od 10. stor. súčasť Rímsko-nemeckej ríše, fakticky nezávislý feudálny štát. Od 1051 bol Hainaut dynasticky spojený so susedným Flámskom, od 1299 s Hollandom a od 1323 so Seelandom. R. 1433 pripadol po smrti poslednej dedičky Jacqueline (dcéra Margaréty Burgundskej) Burgundskému vojvodstvu. Po smrti Karola Smelého 1477 ho najskôr získalo Francúzsko, 1482 však pripadlo (ako ostatné burgundské dŕžavy) Habsburgovcom. Zač. 16. stor. patrilo ich španielskej vetve, počas Nizozemskej revolúcie bol Hainaut jednou z južných katolíckych provincií, ktoré 1579 uzatvorili arraskú úniu a potom sa stalo súčasťou Španielskeho Nizozemska. R. 1659 bola južná časť Hainautu pripojená k Francúzsku (potvrdené mierom z Nijmegenu 1678). Zvyšok sa stal po vojnách o španielske dedičstvo 1713/14 súčasťou Rakúskeho Nizozemska, neskôr rozhodnutím Viedenského kongresu 1814/15 súčasťou Spojeného nizozemského kráľovstva, od 1830 jedna z provincií Belgického kráľovstva;

2. provincia v juhozápadnom Belgicku vo Valónsku pri hranici s Francúzskom; 3 786 km2, 1,340 mil. obyvateľov (2017), administratívne stredisko Mons. Priemyselný región, 1850 – 1950 významná uhoľná oblasť zásobujúca palivom hutnícky, chemický a textilný priemysel v okolí najväčších miest Charleroi, Mons a Tournai. Po vyťažení uhlia v 70. rokoch 20. stor. pokles tradičnej priemyselnej výroby, v súčasnosti rozvoj petrochemického, strojárskeho a elektrotechnického priemyslu. Pestovanie obilia.

Huysmans, Camille

Huysmans [uis-], Camille, aj Kamiel, 26. 5. 1871 Bilzen – 25. 2. 1968 Antverpy — belgický politik. Člen Belgickej socialistickej strany, 1905 – 22 tajomník II. internacionály. R. 1910 – 65 poslanec druhej komory parlamentu, kde zastupoval práva Flámov. Počas 1. svetovej vojny zohral významnú úlohu na konferencii socialistických strán v Štokholme (1917). R. 1925 – 27 minister umení a vied, 1933 – 46 starosta mesta Antverpy (s prerušením počas 2. svetovej vojny, keď žil v exile v Londýne). R. 1936 – 39 a 1954 – 58 predseda druhej komory parlamentu. R. 1946 – 47 predseda ľavicovej vlády, bol odporcom návratu kráľa Leopolda III. na trón a presadil v parlamente prijatie jeho abdikácie (1950).