Bistriţa [-ca] — rieka v severovýchodnom Rumunsku, pravostranný prítok rieky Siret; dĺžka 279 km, plocha 6 974 km², priemerný ročný prietok v blízkosti ústia 66 m³/s. Pramení v pohorí Rodnei ako Bistriţa Aurie. Rieka je využívaná energeticky (sústava vodných elektrární), na zavlažovanie a na splavovanie dreva. Väčšie mestá na rieke: Piatra Neamț, Buhuși, Bacău.

Dâmboviţa [dim- -ca], bývalý prepis Dîmboviţa — rieka v Rumunsku; dĺžka 237 km, rozloha povodia 2 837 km², priemerný ročný prietok 19,1 m³/s. Pramení v priesmyku Fagarašských vrchov, preteká Bukurešťou, vlieva sa do rieky Argeş. Na rieke sú tri veľké priehradné nádrže – na hornom toku (s vodnou elektrárňou dodávajúcou elektrinu okolitým obciam), na náhornej planine v blízkosti mesta Târgovişte (slúži na zavlažovanie) a v Bukurešti (vybudovaná na ochranu pred povodňami v meste a na rekreáciu).

Fălticeni [feltičeň], do 1826 Şoldăneşti — mesto v severovýchodnom Rumunsku v judeţi Suceava na rieke Şomuzul Mare (prítok Siretu); 26-tis. obyvateľov (2011). Prvýkrát sa spomína 1771. Priemysel potravinársky (mliekarenský), textilný, drevársky, viacero páleníc (výroba brandy). Stredisko ovocinárstva. Cestný uzol. Múzeum.

Făgăraş [fegeraš] — mesto v strednom Rumunsku (Sedmohradsko) v județi Brašov na rieke Olt (prítok Dunaja) na úpätí Fagarašských vrchov; 31-tis. obyvateľov (2011). Priemysel chemický (výroba priemyselných hnojív), nábytkársky, potravinársky. Stredisko turistiky. V blízkosti ťažba zemného plynu.

Už od 12. stor. miesto konania trhov, v 14. – 17. stor. súčasť Valašského kniežatstva.

Stavebné pamiatky: hrad s nádvorím a štyrmi oktogonálnymi vežami (postavený 1310 na starších základoch, 1650 renesančne prestavovaný).

Balkán — 1. súhrnné označenie štátov a území na Balkánskom polostrove, t. j. Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Čiernej Hory, Grécka, Chorvátska, Severného Macedónska, Rumunska, Slovinska, Srbska a európskej časti Turecka;

2. → Stará planina.

Jiu [žiu] — rieka v juhozáp. Rumunsku, ľavostranný prítok Dunaja; dĺžka 331 km, rozloha povodia 10 070 km², priemerný ročný prietok v ústí 86 m³/s. Vzniká v medzihorskej kotline Južných Karpát pri meste Petroşani sútokom Jiu de Vest a Jiu de Est, tečie na juh a kaňonom Surduk preteká Južnými Karpatmi, na dolnom toku tečie Rumunskou nížinou. Veľké výkyvy výšky vodnej hladiny. Mestá na Jiu: Petroşani (Jiu de Est), Lupeni (Jiu de Vest), Bumbeşti-Jiu, Turcineşti, Târgu Jiu, Filiaşi, Craiova.

Bacău [-keu] — mesto vo vých. Rumunsku na sútoku riek Bistriţa a Siret, administratívne stredisko judeţa Bacău; 144-tis. obyvateľov (2011). Stredisko regiónu ťažby ropy. Priemysel strojársky, papiernický, drevársky, chemický, textilný, obuvnícky, kožiarsky. Dopravná križovatka, letisko. Písomne doložené 1408. Divadlo, bábkové divadlo, galéria, hvezdáreň, regionálne múzeum.

Argeş [-džeš] — rieka v Rumunsku, ľavostranný prítok Dunaja; dĺžka 344 km. Pramení vo Fagarašských vrchoch, energeticky využívaná.

Apusenské vrchy, rum. Munţii Apuseni — skupina pohorí v severozáp. Rumunsku, súčasť Rumunských Západných Karpát. Najvyššie Bihorské vrchy, najvyšší vrch Curcubăta (1 849 m n. m.). Zalesnené.

Kilijské rameno, rum. Braţul Chilia, ukr. Kilijske hyrlo — rameno Dunaja na jeho dolnom toku na hranici medzi Rumunskom a Ukrajinou, najsevernejšie z troch ramien, ktorými Dunaj ústi do Čierneho mora; dĺžka 116 km, odvádza sa ním okolo 70 % vody Dunaja. Vo svojej dolnej časti sa rozvetvuje na 25 hlavných a niekoľko desiatok vedľajších ramien. Prístavy na Kilijskom ramene: Izmail, Kilija, Vylkove (všetky Ukrajina).

Anina — mesto v juhozáp. Rumunsku v judeţi Caras-Severin; 7,5 tis. obyvateľov (2011). Priemysel ťažobný (čierne uhlie), hutnícky, strojársky, drevospracujúci.

Arad — mesto v záp. Rumunsku na rieke Mureš, administratívne stredisko judeţa Arad, 159-tis. obyvateľov (2011). V 19. stor. stredisko obchodu s drevom splavovaným z Transylvánie. Priemysel strojársky (vagónka), textilný (hodvábnický), potravinársky, drevársky, elektrotechnický, stavebných materiálov. Dopravný uzol na trati Budapešť – Bukurešť.

Prvýkrát sa spomína okolo roku 900, v 10. stor. obsadené Maďarmi, mestské práva 1329, 1551 obsadené Turkami, ktorí ho opevnili, od 1681 v majetku Habsburgovcov. R. 1920 pripadlo Rumunsku. V auguste 1849 sa tam konalo posledné zasadnutie maďarskej revolučnej vlády, na ktorom L. Kossuth odovzdal všetku moc generálovi A. Görgeyovi, v októbri 1849 tam dal generál Julius Jakob von Haynau (*1786, †1853) popraviť 13 generálov maďarských povstaleckých vojsk. Stavebné pamiatky: pevnosť zo 16. stor., v 18. stor. prestavaná; baroková katedrála a kláštor z 18. stor. Múzeum.

Alexandria — mesto na juhu Rumunska vo Valašskej nížine, administratívne stredisko judeţa Teleorman; 45-tis. obyvateľov (2011). Priemysel chemický (gumársky), stavebný, potravinársky, textilný. Cestnou a železničnou dopravou spojené s mestami Roşiori-de-Vede, Videle a Turnu Măgurele. Historické múzeum.

Alba Iulia [ju-], maď. Gyulafehérvár, nem. Karlsburg, Weißenburg, lat. Castrum Apulum — mesto v Rumunsku na rieke Mureš v historickej oblasti Sedmohradsko 270 km severozápadne od Bukurešti, administratívne stredisko judeţa Alba; 64-tis. obyvateľov (2011). Je významným turistickým strediskom. Hlavným hospodárskym odvetvím je cestovný ruch (od roku 2011 sa ročný počet ubytovaných turistov zvýšil o 250 %). K jeho rozvoju prispela rozsiahla obnova stavebných pamiatok, mestských parkov a cyklistických chodníkov. Z tradičných priemyselných odvetví je zastúpené potravinárstvo, výroba jemnej keramiky (najväčší podnik na výrobu porcelánu v Rumunsku, jeden z najväčších v Európe), drevárstvo (mesto leží v oblasti s vysokou lesnatosťou a je jedným z najvýznamnejších producentov dreva v Rumunsku), kovovýroba a textilný priemysel. Rozvíja sa priemysel informačných technológií a automobilový priemysel. Mesto leží na hlavnej železničnej trati štátu vedúcej dolinou rieky Mureš z Aradu do mesta Târgu Mureş.

V staroveku bolo dáckym sídlom (Apulon), po vzniku rímskej provincie Dácia sa stalo centrom provincie Horná Dácia s názvom Apulum. Stredoveké mesto (nazývané Horné mesto) vzniklo na ruinách rímskych stavieb na prirodzenej terase nad riekou Mureš (archeologické nálezy rímskeho paláca s mozaikami; zvyšky rímskej brány nazývanej Porta Principalis Dextra). V 9. – 11. stor. sa okolo neho (slovanský názov Balgrad) vytvorilo miestne rumunské kniežatstvo, začiatkom 11. stor. bolo pripojené ako komitát Alba k Uhorsku. Uhorský kráľ Štefan I. tam začiatkom 11. stor. (1009) založil biskupstvo a Katedrálu sv. Michala. V 13. stor. tam bol založený kláštor augustiniánskych pustovníkov, v roku 1295 kláštor dominikánov (deštruovaný v 19. stor.) a 1299 východne od katedrály benediktínsky konvent Sv. Ducha, v juhozápadnej časti mesta bol od 13. stor. budovaný biskupský palác. Začiatkom 16. stor. sa mesto stalo významným centrom renesančnej kultúry. V 16. – 17. stor. (1541 – 1691) bolo hlavným mestom Sedmohradského (Transylvánskeho) kniežatstva. Od polovice 16. stor. vzniklo okolo mesta pod vedením talianskych architektov a inžinierov renesančné opevnenie, v 2. polovici 16. stor. bol vybudovaný renesančný kniežací palác (prestavovaný v 17. stor., sídlo G. Betlena). Koncom 16. – začiatkom 17. stor. tam bolo založené pravoslávne (rumunské ortodoxné) biskupstvo (eparchia) a kláštor (deštruované 1699). Mesto je pokladané za kolísku rumunského národného hnutia a literatúry písanej v rumunskom jazyku, v 17. stor. bolo sídlom prestížnej humanistickej protestantskej vysokej školy (založená 1622 G. Betlenom). V roku 1690 sa stalo súčasťou habsburskej monarchie. V roku 1715 bolo premenované na Karlsburg podľa cisára Karola VI., ktorý na mieste starších hradieb a opevnení z rokov 1716 – 1736 (alebo 1714 – 1738) dal vybudovať bastiónovú pevnosť hviezdového pôdorysu (nazývaná Alba Carolina, zachovala sa a tvorí opevnenie Horného mesta; vstup do pevnosti tvorí niekoľko barokových triumfálnych brán s bohatou sochárskou výzdobou). V Alba Iulii bolo 1. 12. 1918 vyhlásené pripojenie Sedmohradska k Rumunsku. V roku 1922 tam bol korunovaný Ferdinand I. za tzv. kráľa Veľkého Rumunska.

Stavebné pamiatky: najvýznamnejšou pamiatkou je Katedrála sv. Michala, ktorá prešla zložitým architektonickým vývojom, pričom si zachovala stredoveký charakter. Bola založená začiatkom 11. stor. uhorským kráľom sv. Štefanom I. ako jednoloďová stavba s polkruhovou apsidou, jej súčasťou bola k južnej strane pristavaná rotunda z roku 950, ktorá bola prestavaná z pôvodne rímskej kruhovej veže a slúžila ako baptistérium. Koncom 11. stor. bolo jednolodie úplne prestavané, vznikla trojloďová románska bazilika (zachovali sa fragmenty jej sochárskej výzdoby). Výstavba súčasnej katedrály sa začala počas vlády Ondreja III. v 1. polovici 13. stor. Vznikla trojloďová bazilika s transeptom a chórom ukončeným polkruhovou apsidou, zaklenutá krížovými rebrovými klenbami; na východnej strane transeptu sa nachádzajú menšie polkruhové apsidy, na západe dvojica veží s predsieňou (postupne bola vybudovaná len južná veža). Katedrála postavená v tzv. prechodnom štýle s románskymi i gotickými prvkami bola poškodená pri mongolskom vpáde a pri požiari v roku 1277, následne upravená. V 14. stor. bol predĺžený chór, v 1. polovici 16. stor. bola pristavaná neskorogotická predsieň a kaplnka kanonika Jánosa Lázóia s renesančnými prvkami (dostavaná 1512). V 15. stor. dal katedrálu upraviť Ján Huňady, ktorý si ju zvolil za rodinnú hrobku (je tam pochovaný). Reštaurovaná bola v 19. stor. Nachádzajú sa tam významné príklady románskeho sochárstva, barokový mobiliár, neskorogotické a barokové náhrobky a i.

K ďalším významným pamiatkam patrí aj barokový kláštor trinitárov budovaný od roku 1719, ktorého pôvodne barokový kostol bol v roku 1794 modifikovaný na knižnicu nazývanú Batthyaneum (založená 1780 biskupom Ignácom Batthyánym, nachádzajú sa v nej viaceré významné stredoveké rukopisy a inkunábuly), biskupský palác, viaceré stavby z 19. stor., komplex budov rumunskej ortodoxnej arcieparchie s korunovačnou Katedrálou Sv. Ducha (1921 – 23; neobyzantská stavba s prvkami tradičnej pravoslávnej architektúry Valašska a Moldavska) a i.

V meste sa nachádzajú viaceré múzeá a pamätníky.

Bârlad, Bîrlad — rieka v Rumunsku, ľavostranný prítok Siretu; dĺžka 289 km, rozloha povodia 7 600 km². Preteká vrchovitým územím, jej dolinou vedie železničný a cestný ťah. Využívaná na zavlažovanie.