Vyhľadávanie podľa kategórií: kybernetika

Zobrazené heslá 1 – 19 z celkového počtu 19 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

absolútna stabilita dynamického systému

absolútna stabilita dynamického systému — druh stability dynamického systému, pri ktorom sú súčasne splnené podmienky globálnej stability dynamického systému a asymptotickej stability dynamického systému pre prípad špeciálneho nelineárneho spätnoväzobného systému. Jeho lineárna zotrvačná časť je opísaná prenosovou funkciou \(G(s)\) a nelineárna nezotrvačná časť jednojednoznačnou spojitou od času nezávislou nelineárnou charakteristikou \(f(\sigma)\), \(f(0) = 0\), ktorá sa nachádza v sektore medzi dvoma priamkami \(f_1 = K_1\sigma\) a \(f_2 = K_2\sigma\). Takáto nelinearita sa nazýva sektorová nelinearita. Ak je lineárny systém, ktorý vznikne z uvedeného nelineárneho systému náhradou funkcie \(f(\sigma)\) ľubovoľnou priamkou zo sektora \(K_1 \lt f(\sigma)\lt K_2\), stabilný, daný sektor sa nazýva Hurwitzov sektor. Absolútna stabilita systému s využitím Hurwitzovho sektora sa určuje pomocou Popovovho kritéria stability a Popovovho-Cypkinovho kritéria stability.

adaptácia

adaptácia [lat.] — prispôsobovanie, prispôsobenie sa podmienkam, situácii vo všeobecnosti;

1. biol., ekol. prispôsobenie sa organizmu tvarom, funkciou alebo spôsobom života vonkajším podmienkam prostredia, ktorej výsledkom je úplný súlad organizmu a prostredia, ako aj prispôsobenie sa populácií, spoločenstiev, ekosystémov. Rozlišuje sa adaptácia správaním, ktorá je najpohotovejšou a najvariabilnejšou formou, evolučná adaptácia, pri ktorej dochádza k modifikácii organizmu alebo niektorého jeho znaku, čím organizmus získava nové vlastnosti zvyšujúce jeho životaschopnosť (napr. prispôsobenie sa rastlín určitým opeľovačom). Tieto vlastnosti sa v populácii stabilizujú a stávajú sa dedičnými. Počas fylogenézy sa živočíchy dokonale prispôsobili prostrediu. Vyvinuli sa im charakteristické telesné tvary, mechanizmy funkcií a správania, ktoré im umožnili osídliť špecifické prostredie. Z genetického hľadiska ide o zmenu štruktúry alebo funkcie organizmov zlepšujúcu vzťah organizmov k vonkajším podmienkam. Podstatou adaptačných procesov je vytvorenie zodpovedajúcich kombinácií génov, ktoré sa uprednostňujú pri prirodzenom výbere, dedičných znakov vo fenotype jedinca zlepšujúcich jeho vyhliadky prežiť a reprodukovať sa; hovorí sa preto aj o genetickej adaptácii. Predpokladom genetickej adaptácie sú neutrálne mutácie, ktoré sú preadaptáciou. Na úrovni populácií ide pri adaptácii o takú zmenu v genetickom zložení, ktorej dôsledkom je lepšie prežívanie v daných podmienkach, prípadne prispôsobenie sa novým podmienkam. Adaptácie sú väčšinou vyvolané zmenami dedičných znakov, spôsobené náhodne mutáciami alebo novou kombináciou génov. Pri adaptácii vyvolanej fyzikálnymi alebo chemickými faktormi, tzv. mutagénmi, pôsobí prostredie len selekčne. Príliš špecializované typy organizmov však strácajú schopnosť prispôsobiť sa náhlym zmenám prostredia, čo môže znamenať ich zánik. Pri fyziologickej adaptácii dochádza k fyziologickým zmenám v organizme umožňujúcim prežiť nové podmienky (napr. zníženie vyparovania v podmienkach sucha), pri zmyslovej adaptácii k zmene citlivosti zmyslového receptora na základe dlhodobého pôsobenia podnetu;

2. etnol. 1. proces, pri ktorom jednotlivec alebo skupina ľudí upravuje svoje správanie tak, aby zodpovedalo okolitému kultúrnemu a spoločenskému prostrediu. Prostriedkom adaptácie je kultúra. Každá adaptácia predpokladá i znamená zmenu, úzko súvisí s akulturáciou a s asimiláciou; 2. prispôsobovanie alebo pretvorenie javov národnej kultúry tak, aby lepšie slúžili svojmu poslaniu alebo novým potrebám. Uplatňuje sa najmä vo folklóre;

3. kyb. schopnosť technického systému, resp. jeho prvkov, prispôsobovať sa zmenám okolitého prostredia. Ak má túto vlastnosť riadiaci systém, ide o adaptívny systém (→ systém), ak ju má algoritmus riadenia, ide o adaptívne riadenie. Zmeny prejavu prostredia sa vždy odrazia na správaní riadeného systému, čo dáva podnet na začatie adaptácie a poskytuje informácie na jej bližšiu špecifikáciu. Pri adaptácii sa zvyčajne využívajú nielen okamžité informácie, ale aj ich dostupné dejiny. Pri zmene vonkajších podmienok staré informácie proces adaptácie spomaľujú, preto sa ich vplyv utlmuje a postupne sa zabúdajú;

4. lek. proces aktívneho prispôsobovania sa organizmu človeka na zmenené podmienky prostredia a na rôzne životné situácie, ktorého výsledkom je súlad organizmu a prostredia. Závisí od individuálnych vlastností organizmu, dedičných faktorov, prípravy jedinca a od výchovy. Adaptačné mechanizmy sa uplatňujú na rôznych úrovniach (molekulová, bunková, tkanivová, orgánová, celého organizmu, populácie, ekologického systému). Riadiacim centrom adaptácie je centrálny nervový systém. Nepriaznivé vplyvy pôsobiace na organizmus preň predstavujú záťaž, stres (→ adaptačný syndróm). Úlohou preventívnych lekárskych odborov (najmä hygieny) je zamedziť narastanie disproporcií medzi organizmom a negatívnymi vplyvmi faktorov, ktoré sa objavili v životnom prostredí v dôsledku rozvoja techniky a civilizácie (zvýšené dávky žiarenia, hluk, veľké rýchlosti, lieky, farbivá, zmena biologickej rovnováhy medzi škodcami poľnohospodárskych plodín a ich prirodzenými nepriateľmi, zmena biocenózy v dôsledku znečistenia vodných tokov, biologická devastácia rozsiahlych území v priemyselných oblastiach ap). Osobitným druhom adaptácie u človeka je aklimatizácia. Záťažou vyžadujúcou adaptáciu je pre človeka aj choroba (najmä dlhotrvajúca alebo nevyliečiteľná), pretože narúša rovnováhu organizmu. Podľa spôsobu vyrovnania sa s chorobou sa rozlišuje primeraná (aktívna) adaptácia na chorobu – primerané vyrovnanie sa s chorobou, prispôsobenie sa, a neprimeraná adaptácia na chorobu – preceňovanie choroby, strach, depresia, rezignácia (pesimistická adaptácia) alebo, naopak, podceňovanie choroby, nedodržiavanie liečebného režimu (optimistická adaptácia);

5. lit. úprava, resp. tvorivý prepis literárneho diela (pôvodného textu) na nové účely (dramatické, filmové, rozhlasové a televízne dielo). V textológii tematická, kompozičná, jazyková a iná úprava textu, v teórii prekladu úprava originálu (reálií, jazykových a štylistických prvkov), ktorou sa text približuje povedomiu čitateľov v cieľovom jazyku. V divadelnej tvorbe prispôsobenie pôvodného (i dramatického) diela novému umeleckému zámeru. Cieľom adaptácie je tvorba esteticky hodnotných textov, ktoré by nadväzovali na umelecké, vedecké a publicistické hodnoty pôvodných literárnych diel. Adaptácia sa môže realizovať formou eliminácie (vynechaním istých častí diela), amplifikácie (rozšírením istých častí diela) a kontaminácie (nový text sa vytvorí z viacerých textov);

6. psychol. proces (i jeho výsledok), ktorým sa človek stáva efektívnejšie prispôsobivým na podmienky prostredia, práce, učenia ap.; proces individuálneho prispôsobovania i prispôsobenie sa spoločenskému prostrediu, a to najmä osvojením si príslušných kultúrnych návykov, noriem a hodnôt tej-ktorej spoločnosti (opak: maladaptácia);

7. sociol. prispôsobovanie sa jednotlivcov a sociálnych skupín zmenám v ich sociálnom prostredí. Adaptácie tvoria popri štrukturálnych zložkách spoločnosti aj jej inštitucionalizované hodnoty (sociálne normy a vzory, kultúra, ideológia, veda ap.). Prvou a najdôležitejšou skupinou, v ktorej sa človek adaptuje na život v spoločnosti, je rodina. V nej si osvojuje jazyk ako prostriedok sociálnej komunikácie a základné sociálne normy, hodnoty, vzory, štýl života. Sociálne adaptačné procesy znamenajú pasívne preberanie noriem sociálneho prostredia, ale aj možnosť aktívneho pôsobenia na spoločenskú realitu. V ňom sa prejavuje osobnosť jednotlivca ako výsledok predchádzajúceho adaptačného procesu. Nevyhnutnosť adaptácie vyplýva nielen z objektívnych potrieb vývoja jednotlivca v určitom sociálnom prostredí, ale aj z potrieb prispôsobenia sa subjektívne orientovanej zmene sociálneho prostredia. Preto aj v dospelosti je možné znova prežiť proces vrastania do spoločnosti (ako dôsledok trvalej intraregionálnej migrácie alebo revolučnej spoločenskej zmeny). Spoločenské orgány a inštitúcie, jednotlivé sociálne skupiny a ideológia vytvárajú sociálne prostredie, ktoré zložitým spôsobom pôsobí na človeka a na sociálne skupiny. Títo nositelia adaptačného procesu môžu niektoré zložky vytvoreného sociálneho prostredia prijať, iné odmietnuť. V obidvoch prípadoch dochádza k napätiu medzi osobnostnou integritou človeka a sebazáchovnou potrebou prispôsobiť sa. V prvom prípade sa človek vedome zrieka časti toho, čo dovtedy naakumuloval ako súčasť svojej osobnosti. K adaptácii však dochádza aj nevedome, vždy, keď do prostredia života jednotlivca alebo skupiny zasiahne ľubovoľná zmena. Popri skutočnej zmene môže adaptačné procesy vyvolať aj zdanlivá zmena, ktorú človek vníma vo forme informácie a akceptuje ju. Pozitívne i negatívne (podľa miery objektívnosti informácie) možno ovplyvňovať adaptačný proces jednotlivca i veľkých sociálnych skupín. Formovanie myšlienkových stereotypov a kolektívnych predstáv, ktoré sú súčasťou adaptácie človeka na sociálnu situáciu, prebieha v značnej miere pod vplyvom masmédií;

8. stav. úprava objektu, ktorou sa spravidla prispôsobuje priestorové usporiadanie stavebných konštrukcií novým prevádzkovým požiadavkám bez zmeny pôvodného vzhľadu objektu; zachováva sa vonkajšie pôdorysné i výškové ohraničenie stavby (napr. prestavba, vstavba, podstatná zmena vnútorného zariadenia či usporiadania, podstatná zmena vzhľadu stavby).

Zmeny stavby vrátane stavebných úprav sa môžu uskutočňovať podľa stavebného zákona (zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku) iba na základe stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu, ktorým je zvyčajne obec (mesto).

Ohlásenie stavebnému úradu postačí pri stavebných úpravách, ktorými sa nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti. Uskutočnenie stavebných úprav, ak sa podľa zákona nevyžaduje stavebné povolenie, musí stavebník ohlásiť vopred písomne a môže ich uskutočniť iba na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že nemá námietky proti ich uskutočneniu. Stavebný úrad však môže určiť, že stavebník môže aj stavebnú úpravu uskutočniť iba na základe stavebného povolenia. Ak sa majú stavebné úpravy vykonať na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, k ohláseniu stavebnému úradu musí stavebník pripojiť stanovisko orgánu pamiatkovej starostlivosti.

O vydaní stavebného povolenia rozhoduje stavebný úrad v stavebnom konaní. Účastníkmi stavebného konania sú stavebník, ako aj fyzické a právnické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo k stavbám a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť stavebným povolením dotknuté. Účastníkmi stavebného konania nie sú užívatelia (nájomcovia) bytov a nebytových priestorov. Nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy v byte bez súhlasu prenajímateľa, a to ani na svoje náklady. Súhlas prenajímateľa nenahrádza povolenie, ktoré sa vyžaduje podľa stavebnoprávnych predpisov. Takéto povolenie musí zadovážiť prenajímateľ. Stavebné úpravy v byte by sa mali vykonávať zásadne vtedy, keď je byt voľný – nie je prenajatý. Ak je byt prenajatý, prenajímateľ je oprávnený vykonávať stavebné úpravy bytu iba so súhlasom nájomcu. Nájomca môže súhlas odoprieť len z vážnych dôvodov, a ak stavebné úpravy vykonáva prenajímateľ na príkaz stavebného úradu, je povinný umožniť ich vykonanie.

adaptačná odchýlka

adaptačná odchýlkakyb. rozdiel porovnávaných parametrov riadeného systému a referenčného modelu. Výstupná adaptačná odchýlka je vektor premenných predstavujúcich rozdiel medzi výstupmi procesu a referenčného modelu. Stavová adaptačná odchýlka je vektor reprezentujúci rozdiel medzi vektorom stavu riadeného procesu a vektorom stavu referenčného modelu.

adaptačný mechanizmus

adaptačný mechanizmuskyb. spôsob realizácie zákona adaptácie v adaptívnych systémoch (→ systém). Tvorí ho množina lineárnych alebo nelineárnych časovo variantných blokov využitých na implementáciu zákona adaptácie.

adaptívne decentralizované riadenie

adaptívne decentralizované riadeniekyb. decentralizované riadenie systému s adaptáciou parametrov riadiaceho systému. V oblasti adaptívneho decentralizovaného riadenia sa vyskytujú priame a nepriame algoritmy, algoritmy s referenčným modelom a samonastavujúce sa regulátory podobne ako v prípade centralizovaného riadenia (adaptívne riadenie). Adaptívne decentralizované riadenie má svoje špecifiká vyplývajúce z faktu, že medzi jednotlivými podsystémami existujú fyzikálne interakcie, ktoré nedovoľujú riešiť návrh adaptácie rovnako ako pri adaptívnom centralizovanom riadení.

adaptívne riadenie s referenčným modelom

adaptívne riadenie s referenčným modelom, angl. Model Reference Adaptive Control, MRAC — kyb. riadenie, ktoré využíva metodiku adaptácie založenú na definovaní požadovaných vlastností systému pomocou referenčného modelu. V adaptívnom riadení s referenčným modelom sa adaptačný mechanizmus navrhuje tak, aby minimalizoval odchýlky porovnateľných parametrov riadeného systému a referenčného modelu. Najčastejšie sa porovnávajú výstupné alebo stavové veličiny referenčného modelu a riadeného systému. Tým sa po určitom čase pôsobenia adaptačného mechanizmu dosiahne zhoda vlastností referenčného modelu a systému automatizovaného riadenia. Vývoj adaptívneho riadenia s referenčným modelom bol motivovaný najmä rozvojom autopilotov v raketovej a leteckej technike. Koncom 50. rokov 20. stor. sa objavili prvé systémy, ktoré sa zdokonalili najmä v 70. rokoch. V súčasnosti sa hľadá dostatočne robustný systém riadenia s referenčným modelom.

adaptívne riadenie s využitím informačných veličín

adaptívne riadenie s využitím informačných veličínkyb. riadenie procesov používajúce pri výpočte akčných veličín pomocné informačné veličiny riadeného systému. Pri riadení mnohých procesov môže byť indikované nastavenie parametrov riadiaceho systému na základe merania niektorých výstupných (informačných) veličín. Podľa okamžitých hodnôt informačných veličín sa pomocou funkčného predpisu určí nastavenie parametrov riadiaceho systému. V najjednoduchšom prípade môže byť funkčný predpis realizovaný pomocou tabuľky, v ktorej sú zapísané požadované nastavenia parametrov riadiaceho systému pre určitý pracovný bod systému daný okamžitými hodnotami informačných veličín.

agrokybernetika

agrokybernetika [gr.] — odbor kybernetiky, ktorý modeluje procesy prebiehajúce v poľnohospodárskej výrobe, napr. optimalizáciu výrobných štruktúr, využitie zdrojov, bilancovanie, simulačné modely riadenia.

analýza systému

analýza systémukyb. súbor metód slúžiacich na určenie statických a dynamických vlastností systému prostredníctvom rôznych kvantitatívnych a kvalitatívnych charakteristík systému. Analýza systému odpovedá najmä na otázky, či je systém statický alebo dynamický, stabilný alebo nestabilný, aperiodický alebo kmitavý, tlmený alebo netlmený, lineárny alebo nelineárny, deterministický alebo stochastický, aké sú ciele a funkcie systému, aká je štruktúra systému, aké sú vlastnosti prvkov systému a aké sú medzi nimi väzby ap. Podľa toho, či sa pri analýze systému pracuje s deterministickými alebo štatistickými charakteristikami systému, ide o deterministické alebo štatistické metódy analýzy systému. Obe tieto skupiny metód sa ďalej rozdeľujú na metódy experimentálne (napr. meranie charakteristík na reálnom systéme), analytické (napr. výpočet charakteristík z diferenciálnych rovníc systému) a simulačné (napr. simulácia systému na fyzikálnom modeli alebo prostredníctvom výpočtovej techniky). Súčasťou analýzy systému je aj identifikácia systému, v rámci ktorého sa určuje matematický model systému, a tým aj štruktúra systému a jeho parametre. Vzhľadom na svoje špecifiká má kybernetický systém i niektoré špecifické ciele a metódy analýzy (→ analýza systému riadenia).

automatizácia

automatizácia [gr.] — technológia, ktorá umožňuje realizovať činnosti a postupy bez účasti človeka. Názov pochádza z gréckeho slova automaton (konajúci z vlastnej vôle), odkiaľ je dnešný termín automat. Automatizácia sa uplatňuje v širokej škále činností, od výrobných procesov až po služby, založená je na použití technických prostriedkov, ekonomicko-matematických metód a riadiacich systémov (→ automatizovaný systém riadenia). Zavádzaním strojov a zariadení samočinne (automaticky) vykonávajúcich danú výrobnú alebo inú činnosť sa človek prostredníctvom automatizácie čiastočne alebo úplne uvoľňuje od priamej účasti na získavaní, spracúvaní, prenose a využívaní materiálov, energie a informácií. Automatizácia sa môže týkať jednotlivých zariadení alebo procesov (automatické otváranie dverí), celých výrobných procesov až po úroveň celých podnikov; automatizovať možno tiež projektovanie, služby a mnohé iné ľudské činnosti.

Hoci začiatky automatizácie siahajú do čias prvej priemyselnej revolúcie (Wattov odstredivý regulátor otáčok parného stroja), jej zásadný rozmach nastal až v 20. storočí. Kým začiatkom 20. storočia prevládal intuitívny prístup k automatizácii, od 2. polovice storočia sa začal uplatňovať vedecký prístup založený na prudkom rozvoji teórie riadenia v rámci vedeckých disciplín, ako sú kybernetika, teória automatického riadenia, teória systémov, teória informácie a iné.

Automatizácia odbremeňuje človeka od ťažkej, jednotvárnej, časovo náročnej a zdraviu škodlivej fyzickej práce i od mnohých druhov duševnej činnosti vrátane riadenia systémov. Prináša mnohonásobné zvýšenie produktivity práce, znižuje vlastné náklady a skracuje výrobné lehoty; spravidla je investíciou s rýchlou návratnosťou. Automatizačné prostriedky opravujú aj prípadné odchýlky od nastaveného výrobného alebo iného programu bez zásahu človeka, dokážu riadiť zmenu stanoveného programu (ak sa zmenia podmienky, za ktorých proces prebieha), sú schopné dosahovať presnosť a rýchlosť presahujúcu ľudské schopnosti, a to aj v podmienkach, ktoré sú pre ľudský organizmus neúnosné alebo škodlivé. Hoci automatizácia prispieva k ozdraveniu pracovného prostredia, k znižovaniu úrazovosti a pracovnej chorobnosti, prináša so sebou i nové problémy ochrany zdravia z hygienického, fyziologického a psychologického hľadiska z dôvodov presunu pracovného zaťaženia z fyzickej sféry do sféry neuropsychickej. Neuropsychická záťaž je daná vysokou zodpovednosťou pracovníkov, vysokými požiadavkami na analytickú a syntetickú činnosť, veľkým zaťažením zmyslových orgánov ap.

automatizovaná výroba

automatizovaná výroba — spojenie automatizovaného systému riadenia s daným technologickým procesom. Niektoré časti automatizovanej výroby pracujú automaticky, iné môžu vyžadovať dohľad, príp. priamu účasť operátora na procese. V automatizovanej výrobe sa strieda automatizovaná činnosť systému s riadením operátora. Výber celkovej koncepcie riešenia automatizovanej výroby je založený na hodnotení produktivity, spoľahlivosti a ekonomickej efektívnosti.

centralizované riadenie systému

centralizované riadenie systému — sústredenie riadiacich a kontrolných funkcií programových prostriedkov do jedného miesta (centra); spôsob riadenia systému, pri ktorom pôsobnosť a právomoci riadiť daný systém sú odovzdané z lokálnych (často hierarchicky rozložených) miest riadenia jednému, centrálnemu riadiacemu systému. Výhodou centralizovaného riadenia systému v porovnaní s decentralizovaným riadením systému je relatívna jednoduchosť algoritmu riadenia. V prípade zložitých systémov, keď je nevyhnutné preniesť veľké množstvo informácií do centrálneho riadiaceho systému, sa spravidla znižuje spoľahlivosť a rýchlosť riadenia a často sa neúnosne zvyšuje požiadavka na pamäťovú kapacitu systému; v tom prípade je výhodnejšie použiť decentralizované riadenie systému.

Jacquard, Joseph Marie

Jacquard [žakár], Joseph Marie, vl. m. Joseph Marie Charles, 7. 7. 1752 Lyon – 7. 8. 1834 Oullins — francúzsky mechanik a konštruktér. R. 1801 zostrojil tkáčsky stroj na tkanie zložitých vzorov, ktoré sa používajú dodnes a sú nazvané podľa neho (→ žakár, → žakárové tkaniny). Tzv. Jacquardov stroj (→ žakárové tkáčske stroje) s automatickým ovládaním zdvihu a poklesu viacerých osnovných nití pomocou vopred vytvorených diernych štítkov z platničiek (neskôr z tvrdého papiera), prostredníctvom ktorých bol naprogramovaný, predstavuje prvý softvérom riadený stroj. Napriek odporu tkáčov, ktorí sa obávali, že zavedenie tkáčskeho stroja do výroby ich pripraví o živobytie, sa rozšíril a spôsobil v textilnom priemysle technickú revolúciu (1812 sa vo Francúzsku používalo asi 11 tis. týchto strojov). R. 1820 sa Jacquardov stroj rozšíril do Anglicka a odtiaľ do celého sveta. Princíp použitia diernych štítkov v Jacquardovom tkáčskom stroji inšpiroval anglického vynálezcu Ch. Babagea, ktorý dierne štítky použil ako riadiaci mechanizmus vo svojom analytickom stroji, a amerického vynálezcu H. Holleritha, ktorý vyvinul a 1882 ako prvý použil stroj na spracovanie štatistických údajov, pričom ako nosič informácií použil dierny štítok. Za zostrojenie tkáčskeho stroja získal Jacquard najvyššie francúzske ocenenie – zlatú medailu a kríž Čestnej légie (1819).

just in time

just in time [džast tajm; angl.], JIT — stratégia výroby (logistická technológia) zameraná na minimalizovanie všetkých zložiek vstupujúcich do výrobného procesu (prostriedkov, času, kapacít ap.); pohyb zásob, materiálu, tovaru ap. v správnom čase na správne miesto. Nadväzuje na marketingové stratégie trhového spomaľovania (pull stratégie), ktoré sú zamerané na konečného spotrebiteľa. Prvýkrát bola použitá 1926 v závodoch spoločnosti Toyota, najväčší rozmach dosiahla v 80. rokoch 20. stor. v Japonsku a USA. Základná filozofia JIT spočíva v takom spôsobe riadenia výrobného procesu, v ktorom sa všetky jeho činnosti a operácie synchronizujú a podriaďujú sa aktuálnej potrebe, pričom sa minimalizujú priebežné časy výroby (t. j. vyrába sa len to, čo je potrebné a efektívne, v správnom čase, bez hromadenia zásob surovín, jednotlivých dielov výrobkov a nedokončených i hotových výrobkov, a to s minimálnym pohybom materiálu). JIT vyžaduje presné plánovanie výroby, výrobu len na objednávku a v malých sériách s častými dodávkami materiálu. Predpokladmi jej zavedenia do praxe sú kvalitné odberateľsko-dodávateľské vzťahy a spoľahlivá doprava. Celý proces je riadený pomocou zavedených jednoduchých signálov určujúcich napr. štart výroby ďalšieho dielu, doplnenie chýbajúcich dielov, objednanie nového tovaru ap. Výhodami JIT sú zvýšenie produktivity a kvality práce, zníženie nákupných cien surovín, tovarov a služieb, zníženie nákladov na skladové hospodárstvo (zníženie výrobných zásob, zásob hotových výrobkov, úspora skladovacích plôch ap.), skrátenie dodacej lehoty výrobkov ap. a nevýhodami veľká závislosť výroby od dodávateľov, problémové plnenie neočakávanej objednávky, nárast rozsahu prepravy a v dôsledku toho zhoršenie prejazdnosti na miestnych komunikáciách a diaľniciach ap. JIT je jednou z koncepcií štíhlej výroby.

kalibrácia robota

kalibrácia robotakyb. proces určenia konštánt matematického modelu robota charakterizujúcich jeho danú realizáciu. Vyplýva z úlohy riadenia robota na základe matematického modelu systému. Správne určenie konštánt je dôležité napr. na presné riadenie polohy robota a na výpočet priamej a inverznej kinematickej úlohy. V praxi sa kalibruje každý jednotlivý robot, pri sériovej výrobe sa však uskutočňuje len kalibrácia daného typového radu robotov.

kalibrácia vizuálneho systému

kalibrácia vizuálneho systémukyb. nastavenie vnútorných (ohnisková vzdialenosť, veľkosť snímky, zakrivenie ap.) a vonkajších (poloha a orientácia) parametrov kamery ako hlavnej časti vizuálneho systému, ktoré sa vykonáva z dôvodu eliminácie jej nedostatkov skresľujúcich parametre reálneho prostredia. Obidve skupiny parametrov kamery sa používajú pri výpočte súradníc bodov trojrozmerného priestoru. Na kalibráciu vizuálneho systému sa štandardne používajú kalibračné telesá, ktorých súradnice v trojrozmernom priestore sú s veľkou presnosťou určené. Zosnímaním kalibračného telesa sa získa kalibračný obrázok, ktorého body sú ľahko identifikovateľné a pokrývajú celý priestor snímaný kamerou. Súčasťou kalibrácie vizuálneho systému je nájdenie párov (korešpondujúcich bodov) na dvoch kalibračných obrázkoch nasnímaných napr. pod rôznym uhlom, ktoré určujú ten istý bod v trojrozmernom priestore. Uvedená úloha sa rieši metódou spracovania obrazu, pri ktorej sa na obrázkoch hľadajú charakteristické črty jednotlivých snímok (napr. rohy, hrany a iné značky).

Kalmanov filter

Kalmanov filter, optimálny lineárny estimátor, stochastický rekonštruktor stavu — kyb. štatistická metóda odhadu stavu lineárneho dynamického systému, na ktorý pôsobí porucha. Odhad aktuálnej hodnoty stavu systému sa určuje na základe vopred daných informácií o systéme a meracom zariadení, nameraných (resp. pozorovaných) údajov i štatistického opisu šumov a porúch pôsobiacich na systém, ako aj na základe začiatočných podmienok s cieľom štatisticky minimalizovať chybu odhadu stavu systému.

Kalmanov filter možno vyjadriť ako postupnosť výpočtov vo dvoch na seba nadväzujúcich krokoch: v prvom kroku, v časovej aktualizácii (krok predikcie, angl. predict), sa vypočíta odhad stavu systému a kovariancia chyby v časovom okamihu k na základe odhadu stavu systému v časovom okamihu k - 1. V druhom kroku, v aktualizácii meraním (krok korekcie, angl. update), sa na základe predchádzajúceho odhadu stavu a nového merania (resp. pozorovania) vypočíta nový odhad stavu a kovariancia chyby. Kalmanov filter dokáže odfiltrovať šum z rôznych postupností údajov a v prípade chýbajúcich informácií pomocou rekurzívneho odhadu parametrov určiť stav daného systému; pre tieto vlastnosti sa používa pri identifikácii systému.

Diskrétnu verziu Kalmanovho filtra odvodil 1960 R. Kalman, ktorý 1961 s americkým matematikom Richardom Snowdenom Bucym (*1935, †2019) vypracoval jeho spojitú verziu (niekedy sa nazýva aj Kalmanov-Bucyho filter). Obidve verzie sa spolu s Kalmanovým odvodením spojitého kvadraticky optimálneho regulátora (→ LQ problém) zaraďujú k hlavným prvkom modernej teórie riadenia. Z Kalmanovej pôvodnej formulácie filtra, ktorá sa označuje aj ako jednoduchý Kalmanov filter, boli odvodené jej ďalšie modifikácie využívajúce aj metódu dvoch krokov (predikcie a korekcie), napr. rozšírený Kalmanov filter nelineárnych systémov, informačný filter a viacero verzií odmocninových filtrov. Uplatňuje sa v riadiacich, navigačných a komunikačných systémoch (prvýkrát bol použitý 1963 na navigáciu mesačných sond), v oblasti spracovania signálov, v priemysle ap.

komparátor

komparátor [lat.] —

1. astron. optické zariadenie na prehliadanie a porovnávanie snímok tej istej časti oblohy urobených v rozličnom čase alebo v rôznych oblastiach elektromagnetického spektra. Používa sa na hľadanie nových objektov na oblohe, na zisťovanie jasnosti skúmaných objektov alebo na určovanie vlnových dĺžok spektrálnych čiar. Stereokomparátor umožňuje súčasne pozorovať dve snímky rovnakého miesta (každú iným okom). Pri pozorovaní stereokomparátorom objekty, ktoré zmenili svoju polohu, jasnosť alebo farbu, zdanlivo stereoskopicky vystúpia voči nezmenenému pozadiu, čím sa ľahko identifikujú. Striedanie obrazov v rýchlom slede za sebou v blikkomparátore (svetelnom komparátore) spôsobuje, že ak sa pozorované objekty (ich poloha alebo jasnosť) na skúmaných snímkach líšia, odlišné časti obrazu kmitajú alebo pulzujú. V súčasnosti sa komparátory nahrádzajú optickými prístrojmi vybavenými senzormi a počítačovými programami;

2. el.tech. elektrický obvod, prístroj alebo zariadenie používané pri elektrických meraniach na porovnávanie dvoch fyzikálnych veličín, prípadne parametrov, s cieľom určiť zhodu ich merateľných hodnôt napr. pri rôznych meracích metódach. Ako komparátor môže napr. slúžiť zapojenie s operačným zosilňovačom;

3. kyb. elektronický obvod, ktorý porovnáva dve vstupné veličiny \(x\) a \(y\) a rozlišuje dva, prípadne tri výstupné stavy: \(x > y\), \(x < y\), prípadne \(x = y\), čiže výstup komparátora nadobúda podľa použitej logickej funkcie dve, prípadne tri výstupné logické hodnoty.

kompatibilita

kompatibilita [fr. > angl.] — vzájomná zlučiteľnosť, spájateľnosť, použiteľnosť napr. prístrojov, systémov a pod.; opak: inkompatibilita;

1. biol. znášanlivosť látok, tkanív a pod. dvoch rôznych organizmov, napr. kompatibilita antigénov darcu a príjemcu pri transfúzii krvi a transplantácii tkanív (→ histokompatibilita), ako aj znášanlivosť živých tkanív s náhradami (protézy, zubné implantáty, náhrady kĺbov) z biomateriálov (→ biokompatibilita, → biokompatibilná keramika);

2. inform.

a) hardvérová kompatibilita — možnosť nahradiť komponent počítača iným komponentom spĺňajúcim rovnaké požiadavky (napr. pevný disk iným diskom s rovnakým rozhraním). Ak sa starší komponent nahradí novším, ide o spätnú kompatibilitu novšieho komponentu;

b) softvérová kompatibilita — schopnosť počítača vybaveného určitým operačným systémom vykonávať program vytvorený pre iný počítač vybavený iným operačným systémom. Ak program možno spúšťať bez potreby jeho kompilácie, ide o kompatibilitu na binárnej úrovni (binárnu kompatibilitu), ak program treba najskôr skompilovať, ide o kompatibilitu na zdrojovej úrovni. Príkladom binárne kompatibilných operačných systémov sú operačné systémy MS Windows, príkladom operačných systémov kompatibilných na zdrojovej úrovni sú rôzne varianty operačného systému linux;

c) kompatibilita softvérových licencií — softvérové licencie A a B sú kompatibilné, ak licencia B neobsahuje klauzuly, ktoré by odporovali klauzulám licencie A. Kompatibilita softvérových licencií umožňuje kombinovať softvérové komponenty s rôznymi licenciami a ďalej ich distribuovať ako celok. Ak je licencia A kompatibilná s licenciou B, komponent s licenciou A možno použiť ako súčasť softvéru s licenciou B a celok možno distribuovať za podmienok stanovených licenciou B. Kompatibilita licencií súvisí najmä s verejnými licenciami, ktoré na rozdiel od proprietárnych licencií umožňujú kombinovanie komponentov a ich ďalšie spoločné šírenie;

3. kyb. kompatibilita systémov → systém.