akantocefalóza [gr.] — vnútorné parazitárne ochorenie vodnej hydiny, najmä kačíc, spôsobené háčikohlavcami. Hromadné napadnutie spôsobuje vážne zdravotné problémy, postupné chudnutie, hnačky, málokrvnosť a ovplyvňuje znáškovú úžitkovosť.
acarapidosis [aka- -dózis; gr. > lat.] → akarinóza včiel
akuarióza [gr.] — invázne ochorenie hydiny a holubov spôsobené niekoľkými druhmi akuárií (parazitických červov), pri holuboch napr. Acuaria spiralis. Spôsobuje poruchy na sliznici žalúdka, odumieranie tkaniva ap. Vzniká najmä v letných mesiacoch, postihnutý živočích slabne a časom hynie. Prevencia predpokladá odstraňovanie medzihostiteľov a udržiavanie prísnej čistoty.
acyklia [gr.] — funkčná porucha vaječníkov samíc zvierat vznikajúca v dôsledku hormonálnej nedostatočnosti podmozgovej žľazy (hypofýzy) a vaječníkov. Vyznačuje sa dlhodobým chýbaním štádia ruje pri zvieratách s pravidelne sa opakujúcim pohlavným cyklom. Pri zvieratách so sezónnym výskytom ruje sa obdobie mimo sezóny párenia pokladá za fyziologickú acykliu. Acyklia sa prirodzene vyskytuje v čase gravidity zvierat.
afta [gr.], aphta — ochorenie slizníc a kože prejavujúce sa pľuzgiermi. Po ich prasknutí (prípadne strhnutí) vzniká bolestivý defekt, okolo ktorého je červený dvorček, tzv. halo. Ranky po sekundárnej infekcii môžu vyústiť do hnisavého procesu. Tvorba áft u ľudí súvisí s herpetickými ochoreniami, s alergiami, nedostatkom vitamínov (najmä skupiny B), poruchami tráviaceho traktu, ako aj s menštruáciou. Aftu môžu vyvolávať fyzikálne a mechanické vplyvy, trvá 7 – 10 dní, hojí sa spontánne aj bez liečby. Ochorenie je charakteristické častým opakovaním. Zvieratám sa afty tvoria pri vírusových chorobách (slintačka a krívačka) na sliznici ústnej dutiny, na koži okolo úst a nosových otvorov, na vemene, trupe a končatinách (na miestach s jemnejšou kožou a slabým osrstením).
agalakcia [gr.], agalactia — lek., veter. neschopnosť tvoriť mlieko; pri zvieratách vzniká najčastejšie v dôsledku zápalu mliečnej žľazy, nedostatočnej výživy alebo staroby. Infekčná agalakcia – nákazlivé ochorenie postihujúce ovce a kozy. Prejavuje sa vysokou horúčkou, malátnosťou, nežravosťou, opuchom a bolestivosťou vemena i stratou mlieka. Postihnuté zvieratá hynú.
akantóza [gr.], acanthosis — kožné ochorenie. Postihuje najmä staršie psy. Prejavuje sa tmavšou pigmentáciou a rozličným zhrubnutím papilárnej a rohovej vrstvy kože, zjavuje sa na málo osrstených miestach, napr. na mliečnej žľaze, ušniciach a nose. Príčina choroby nie je známa.
akarapidóza [gr. > lat.] → akarinóza včiel
akaróza [gr. > lat.], acarosis — parazitárne ochorenie zvierat spôsobené roztočom z rodu Acarus, ktorý napáda miesta s tenšou kožou a jemnejšou srsťou; môže sa rozšíriť na celé telo. Na postihnutých miestach sa tvoria uzlíky, ktoré neskôr praskajú, koža sa stáva červenkastou a hrubne, vznikajú chrasty, vypadáva srsť. Zvieratá pociťujú silné svrbenie, často sa otierajú, prejavujú nepokoj. Akaróza sa vyskytuje najmä pri koňoch, kozách, ošípaných a psoch.
Kačmár, Peter, 19. 7. 1934 Hrabovčík, okres Svidník – 25. 7. 2000 Košice — slovenský veterinárny lekár. R. 1960 – 99 pôsobil na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach (dnes Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie), 1960 bol poverený vybudovaním a riadením (do 1989) toxikologického pracoviska (neskôr Oddelenia toxikológie a chémie) na Katedre chémie, biochémie a toxikológie a 1980 zriadením a vedením Referenčného pracoviska pre toxikológiu pesticídov a ich rezíduí vo vzťahu k zdraviu zvierat a hygienickej bezchybnosti živočíšnej produkcie (dnes Národné referenčné laboratórium pre pesticídy Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie); 1991 DrSc., 1997 profesor. Absolvoval študijné pobyty v Berlíne, Lipsku, Kyjeve, Moskve a Edinburghu. Zaoberal sa ekotoxikológiou a výskumom vplyvu agrochemikálií a priemyselných exhalácií na hospodárske a voľne žijúce zvieratá, poradenskou, expertíznou a posudzovateľskou činnosťou, ako aj výučbou nadstavbovej špecializovanej toxikológie v rámci doškoľovania veterinárnych lekárov. Spoluautor vysokoškolskej učebnice Veterinární toxikologie (1985), troch učebných textov a vyše 110 odborných a vedeckých publikácií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch.
kach koní, coryza contagiosa equorum — akútne infekčné ochorenie koní prejavujúce sa zápalom sliznice horných dýchacích ciest (najmä nosovej a hltana) a hnisavým zápalom regionálnych miazgových uzlín. Vyskytuje sa len pri čeľadi koňovité (kôň, osol, mulica), najčastejšie pri žriebätách, ale aj pri starších alebo oslabených jedincoch.
Pôvodcom ochorenia je Streptococcus equi, ktorý sa nachádza v hliene a hnise chorých zvierat. K nakazeniu dochádza dýchacími cestami, resp. priamym alebo nepriamym kontaktom. Inkubačná doba je zvyčajne 4 – 8 dní. Ochorenie sa začína vysokou horúčkou, malátnosťou a zníženým príjmom potravy, o 1 – 2 dni pokračuje akútnym zápalom nosovej sliznice s hnisavým výtokom z nozdier, opuchom a následným abscesom príslušných miazgových uzlín. Liečba: podávanie antibiotík; dôležitá je izolácia chorých zvierat a častá dezinfekcia ustajňovacích priestorov.
aktinomykóza [gr.], actinomycosis —
1. lek. chronické hnisavé ochorenie rôznych tkanív spôsobené aktinomycétami. Prameňom nákazy je sám človek, nakazí sa z vlastného vnútorného prostredia (napr. z ústnej dutiny). Aktinomykóza postihuje pľúca, oblasť hrudníka a krku alebo brucho. Lieči sa penicilínom, v prípade potreby chirurgicky;
2. pri zvieratách chronický zápal vyvolaný aktinomycétami. Vyskytuje sa najmä pri hovädzom dobytku (postihuje mäkké častí ústnej dutiny a jazyka) a ošípaných (postihuje vemeno). Klinické príznaky sa vyvíjajú dlhodobo – tvorba podkožných opuchlín s častým porušením citlivosti kože. Pri postihnutí jazyka vzniká jeho výrazný opuch (tzv. drevený jazyk), jazyk vyčnieva z ústnej dutiny a má obmedzenú pohyblivosť;
3. choroba rastlín spôsobená niektorým druhom prokaryontných jednobunkových organizmov z radu Actinomycetales. Zvyčajne sa prejavuje chrastavitosťou. Vyskytuje sa pri zemiaku, repe a mrkve.
actinomycosis [ak- -kózis] → aktinomykóza
Kočiš, Jozef, 15. 7. 1928 Košice — slovenský veterinárny odborník. R. 1955 – 93 pôsobil na Vysokej škole veterinárskej (dnes Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie) v Košiciach, od 1968 vedúci oddelenia rýb a včiel na Katedre parazitológie, chorôb rýb, včiel a voľne žijúcej zveri a súčasne 1968 – 70 riaditeľ Štátneho rybárstva v Michalovciach, 1978 – 1993 vedúci Účelového zariadenia pre chov a choroby zveri, rýb a včiel Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Rozhanovciach; 1989 profesor.
Spočiatku sa zaoberal chovom a produkciou rýb, ako riaditeľ štátneho rybárstva zabezpečoval obhospodarovanie vodných nádrží na chov rýb (Zemplínska Šírava), podieľal sa na výstavbe novej rybničnej sústavy pri Iňačovciach, neskôr sa zaoberal predovšetkým chorobami rýb a kontamináciou ich životného prostredia (najmä polychlórovanými bifenylmi a ťažkými kovmi) i obsahom cudzorodých látok v rybách, spolupodieľal sa na zavedení celoštátneho monitoringu poľovnej zveri a rýb (1995), ktoré sú jedným z hlavných bioindikátorov znečistenia životného prostredia, pretože predstavujú primárne konzumenty vo svojich ekosystémoch. Venoval sa aj športovej činnosti, 1954 – 60 reprezentant ČSR, 10-násobný majster Slovenska v ľahkej atletike. Spoluautor vysokoškolskej učebnice Biologické základy poľovnej zveri (1991), 2 učebných textov a 83 vedeckých a odborných prác v domácich a zahraničných odborných časopisoch. Člen viacerých komisií a zväzov, nositeľ viacerých ocenení.
ankona — ľahké nosivé plemeno kúr pôvodom z Talianska. Chová sa s čierno-bielou kresbou, pričom biela kresba musí byť pravidelne rozmiestnená po celom tele. Hmotnosť kohúta 2,7 – 3 kg, sliepky 2,3 – 2,5 kg. Nazvaná podľa talianskeho mesta Ancona.
ankylóza [gr.], ankylosis — kĺbová stuhnutosť spôsobená patologickými procesmi kĺbu alebo jeho okolia. Charakterizuje ju úplná strata hybnosti. Liečba: operačná úprava postavenia kĺbových koncov; mobilizačné výkony s cieľom zlepšiť alebo nahradiť stratenú hybnosť kĺbu. Ankylóza je trvalý stav, najdôležitejšia je prevencia.
angorský králik — jedno z najstarších plemien králika. Do 1. svetovej vojny bol v Čechách a na Slovensku športovým plemenom, v súčasnosti sa chová najmä pre dlhú jemnú a hustú srsť vo viacerých farebných odtieňoch (najväčšie praktické uplatnenie má srsť bielych králikov), ktorá sa musí pravidelne zostrihávať. Produkcia srsti samíc a kastrátov je väčšia.
anglický strakoš — malé športové plemeno králikov vyšľachtené 1880 v Anglicku z domácich strakatých králikov. Telo má štíhle s dlhšími končatinami, hmotnosť 2,25 – 3,25 kg. Základná farba srsti je biela s jemnou strakatou čiernou, modrou, žltou alebo sivou kresbou; udržanie ideálnej strakatosti je veľmi náročné.
androgény [gr.] — samčie pohlavné hormóny produkované v pohlavných žľazách a v kôre nadobličiek. Sú zodpovedné za vývoj sekundárnych pohlavných znakov, vývoj pohlavných orgánov a sexuálne správanie samcov. Tvoria sa v semenníkoch, v malom množstve vo vaječníkoch a v kôre nadobličiek oboch pohlaví. Najdôležitejším androgénom u človeka je testosterón. Vo fetálnom období androgény ovplyvňujú vývoj vonkajších genitálií. Najvýraznejšie účinky majú počas puberty – ovplyvňujú rast mieška, pohlavného údu a prostaty, vývoj ochlpenia mužského typu, rast fúzov a brady, prehĺbenie hlasu, rozvoj pohlavnej potencie a agresívnejšieho správania, rast svalovej hmoty. V dospelosti udržiavajú mužský charakter ochlpenia a mužské správanie, podporujú vývoj spermií, červených krviniek a bránia vzniku osteoporózy. Používajú sa v substitučnej liečbe u mužov (napr. na potlačenie niektorých prejavov podmienených nadbytkom ženských pohlavných hormónov), ako anaboliká a u žien pri liečbe nádoru prsníka.
acidóza [lat. + gr.], acidosis —
1. lek. porucha acidobázickej rovnováhy podmienená zvýšením koncentrácie vodíkových iónov v extracelulárnej tekutine (tekutina obklopujúca bunky tela) a poklesom pH pod 7,36. Podľa mechanizmu vzniku sa rozlišuje respiračná acidóza, ktorá vzniká nedostatočným vylučovaním oxidu uhličitého z organizmu (poruchy dýchania), a metabolická acidóza, ktorá je zapríčinená zvýšeným prísunom vodíkových iónov exogénnou (otravy), resp. endogénnou (diabetická ketoacidóza) cestou, ich nedostatočným vylučovaním (zlyhávanie obličiek) alebo zvýšenými stratami hydrogenuhličitanu sodného (napr. pri hnačkách). Opak: alkalóza;
2. veter. metabolické ochorenie zvierat, ktorého sprievodným prejavom je zvýšený obsah kyslých látok v krvi (pokles pH krvi pod 7,35) alebo strata báz. Vyskytuje sa pri jednostrannom kŕmení prežúvavcov a pri kŕmení nekvalitnými krmivami s vysokým obsahom kyselín.
karanténa [fr., tal.] —
1. lek., veter. dočasná izolácia, dočasné obmedzenie voľnosti pohybu osôb alebo zvierat postihnutých infekčnou chorobou alebo hromadne sa vyskytujúcim prenosným ochorením, resp. osôb alebo zvierat podozrivých z takéhoto ochorenia. Pri vysoko infekčných chorobách (napr. mor a SARS) predstavuje karanténa najvyšší stupeň karanténnych opatrení. Dĺžka karantény sa stanovuje na základe inkubačnej doby príslušnej choroby a vykonáva sa na základe rozhodnutia lekára alebo orgánu verejného zdravotníctva, pri zvieratách na základe rozhodnutia veterinárneho lekára alebo orgánu štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Termín karanténa pochádza z francúzskeho slova quarantaine (štyridsiatka) a pôvodne označoval obdobie 40 dní, počas ktorých v prípade podozrenia, že sa na palube lode nachádza nakazená osoba, bola loď pred vplávaním do prístavu zadržaná a musela byť 40 dní odstavená na určenom mieste prístavu bez kontaktu s pobrežím. Túto procedúru aplikoval napr. už v 14. stor. chorvátsky Dubrovník, ktorý sa tak chránil pred zavlečením moru;
2. zariadenie na izoláciu osôb (napr. nemocničná karanténa) alebo zvierat (napr. karanténna maštaľ) postihnutých infekčnou chorobou, resp. podozrivých z ochorenia na takúto chorobu;
3. fytopatol. súbor preventívnych, kontrolných, izolačných a eradikačných opatrení s cieľom zabrániť výskytu, potlačiť, zachovať alebo eradikovať populáciu škodlivého organizmu na určitom území (→ karanténne škodlivé organizmy);
4. inform. izolácia súboru podozrivého z napadnutia počítačovým vírusom, ktorej cieľom je zabrániť šíreniu vírusu do ďalších súborov. Podozrivý súbor je premiestnený z pôvodného adresára do špeciálneho adresára, t. j. nachádza sa v stave, akoby pre iné aplikácie (programy) neexistoval. Súbor uložený v karanténe možno antivírusovým programom analyzovať, v prípade falošného poplachu ho možno vrátiť do pôvodného adresára, vírus možno zo súboru odstrániť (ak je to možné) alebo súbor možno zmazať.
karencia [lat.] —
1. dočasné zníženie pôžitkov, dočasné čakateľstvo; napr. v športe obdobie, počas ktorého športovec po prestupe do iného oddielu nesmie štartovať;
2. fytopatol. nedostatok alebo nadbytok základných biogénnych prvkov (živín) v pôde prejavujúci sa poruchami rastu rastlín;
3. lek., veter. nedostatok určitej živiny (napr. proteínu) alebo inej dôležitej látky (napr. vitamínu) v potrave ľudí a zvierat vyvolávajúci chorobný stav (napr. avitaminóza, malnutrícia);
4. psychol. stav vznikajúci následkom dlhodobého neuspokojovania základných duševných potrieb jedinca, napr. citová (afektívna) karencia – citový chlad následkom nedostatku lásky, nehy a pozornosti v ranom období vývinu dieťaťa, → deprivácia.
Kačmárik, Juraj, 5. 5. 1941 Kojšov, okres Gelnica — slovenský veterinárny lekár. R. 1968 – 2006 pôsobil na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 1986 – 2006 vedúci Katedry pôrodníctva, gynekológie a andrológie a súčasne Kliniky pôrodníctva a gynekológie, 1989 prorektor pre mimoriadne formy štúdia, riadenie školského poľnohospodárskeho podniku a styk s praxou; 1993 profesor. Zaoberal sa veterinárnym pôrodníctvom a gynekológiou, riadením reprodukčných procesov zvierat, predovšetkým prežúvavcov, ako aj poradenskou činnosťou pre chovateľov zvierat. Významnou mierou sa podieľal na zavádzaní nových metód synchronizácie ruje jalovíc a dojníc skracovaním luteálnej fázy pohlavného cyklu indukciou luteolýzy na báze prirodzených (prírodných) alebo syntetických prostaglandínov. Spoluautor 8 monografií, napr. Predčasný pôrod (1995) a Produkcia a analýza transgénnych králikov (2006), autor a spoluautor vyše 200 pôvodných vedeckých prác a odborných publikácií. Nositeľ viacerých ocenení.
kampylobakterióza [gr.], campylobakterióza — pohlavná nákaza hovädzieho dobytka, ktorá sa prenáša takmer výlučne pri pripúšťaní alebo pri inseminácii semenom infikovaného býka. Ochorenie vyvoláva pohyblivá paličkovitá baktéria Campylobacter fetus, ktorá aktívne preniká do maternice a počas gravidity spôsobuje skoré odumieranie embryí alebo zmetanie (potrat) do 6. mesiaca gravidity, resp. spôsobuje poruchy pri oplodňovaní. Baktéria môže v pošve alebo v krčku maternice plemenníc pretrvávať aj niekoľko mesiacov a po oplodnení opakovane vyvolať infekciu. Na pohlavných orgánoch býka nevyvoláva žiadne zmeny ani nepoškodzuje ich funkciu. Liečba: antibiotická, dôležitá je prevencia (pravidelne dvakrát do roka sa laboratórne vyšetrujú predkožkové výlučky plemenných býkov a do inseminačnej dávky sa pridávajú antibiotiká).
kanibalizmus [indiánske jazyky > špan.] —
1. antropofágia, ľudožrútstvo — konzumovanie ľudského tela alebo jeho častí inými ľuďmi. Kanibalizmus sa v rozličných formách praktizoval na rôznych stupňoch vývoja ľudskej spoločnosti od najstarších čias až po súčasnosť na väčšine obývaných území. Rozlišuje sa potravný a psychopatický kanibalizmus. Habituálny potravný kanibalizmus (ľudské mäso sa pokladalo za bežnú potravu) bol spočiatku prirodzenou súčasťou ľudského života. Postupným vývojom bol zavrhnutý, zakázaný a trestný. Napriek tomu sa však aj v súčasnosti vyskytuje u niektorých prírodných národov rituálny potravný kanibalizmus ako súčasť celého komplexu náboženských a sociálnych zvykov, keď sa časti ľudského tela konzumujú napr. s vierou, že na konzumenta prejdú vlastnosti skonzumovanej časti (zjedenie srdca dodá smelosť, zjedenie mozgu rozum a i.), ďalej z pomsty ap. Jeho zvláštnou formou je takzvaný endokanibalizmus spočívajúci v konzumovaní určitých vybraných častí tela zomretých rodičov. V minulosti viedol kanibalizmus k rozšíreniu neurodegeneratívnej choroby mozgového tkaniva (→ Creutzfeldtova-Jakobova choroba) medzi pôvodnými obyvateľmi Novej Guiney, ktorí po víťaznom boji konzumovali mozog porazených nepriateľov. Núdzový potravný kanibalizmus sa vyskytuje sporadicky v extrémnych situáciách (hladomor, vojny, prírodné katastrofy, dlhodobá izolácia skupiny ľudí bez dostatku potravy) s cieľom prežiť hladovanie. Psychopatický kanibalizmus sa sporadicky objavuje u psychopatických osôb ako výraz rezignácie na plnenie vysoko nastavených hodnotových kritérií kultúrneho a spoločenského života; konzumovanie častí vlastného tela sa nazýva autokanibalizmus;
2. zool. požieranie jedincov v rámci jedného, resp. príbuzného druhu najčastejšie pre nedostatok potravy napr. pri premnožení. Kanibalizmus sa vyskytuje pri niektorých druhoch hmyzu (tzv. sexuálny kanibalizmus napr. pri snovačke jedovatej, Latrodectus hasselti, a modlivke zelenej, Mantis religiosa; samičky po kopulácii požierajú samčeky), ako aj pri stavovcoch (tzv. veľkostno-štrukturálny kanibalizmus napr. pri sysľovi Beldingovom, Urocitellus beldingi, väčšie jedince požierajú menšie; tzv. rodinný kanibalizmus napr. pri diviakovi lesnom, Sus scropha, dospelé jedince požierajú vlastné mláďatá; tzv. vnútromaternicový kanibalizmus napr. pri salamandre škvrnitej, Salamandra salamandra, embryá v maternici sa požierajú navzájom).
Kanibalizmus sa vyskytuje aj vo veľkochovoch hydiny a prasiat ako porucha skupinového správania v dôsledku psychickej záťaže, resp. ako zlozvyk, pri ktorom sa jednotlivé zvieratá navzájom napádajú a zraňujú (pri hydine sa prejavuje ozobávaním peria, kloaky, behákov a hlavy, pri prasatách obhrýzaním chvostíkov a uší).
kapúnovanie [lat. > nem.] — chirurgické odstránenie semenníkov kohúta (→ kastrácia). Robí sa zvyčajne pri mladých kohútoch pred výkrmom (vo veku 10 – 12 týždňov) s cieľom získať jedince s lahodným mäsom. Po kapúnovaní sa kohúty musia vykrmovať najmenej do veku 140 – 150 dní.
karanténna stanica — zariadenie na dočasné umiestnenie zabehnutých, opustených a túlavých zvierat.
karanténne opatrenia — protiepidemické opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť šíreniu infekcie (nákazy). Zahŕňajú súbor organizačných opatrení, ktoré obmedzujú kontakt osoby podozrivej z nákazy s okolím a určujú sledovanie a vyšetrovanie jej zdravotného stavu. Karanténnymi opatreniami sú zvýšený zdravotný dozor, zdravotný dohľad a karanténa. Pri zvýšenom zdravotnom dozore sa osobe podozrivej z nákazy nariadi lekárske vyšetrenie a sledovanie jej zdravotného stavu, dočasný zákaz výkonu epidemiologicky závažných činností, zákaz činností, pri vykonávaní ktorých by sa nákaza mohla šíriť (napr. u kuchárov pri črevných infekciách zákaz manipulácie s potravinami), a úprava pracovných podmienok na pracovisku, pri lekárskom dohľade pravidelná kontrola zdravotného stavu (termíny a druh vyšetrení určujú regionálny úrad verejného zdravotníctva a lekár), pri karanténe izolácia, ktorú možno v závislosti od klinickej a epidemiologickej závažnosti nákazy vykonávať v zdravotníckom zariadení, v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom sociálnom prostredí. Karanténne opatrenia nariaďuje orgán verejného zdravotníctva alebo podľa jeho pokynov ošetrujúci lekár osobám, ktoré boli vystavené infekcii, a trvajú počas maximálnej inkubačnej doby príslušného ochorenia od posledného styku s chorým.
karunkula [lat.], caruncula —
1. bot. mäsko;
2. lek., veter. hrbolček; mäkký bradavicovitý výrastok, bradavička, napr. slzná bradavička (caruncula lacrimalis) a podjazyková karunkula(caruncula sublingualis).
kastrácia [lat.] —
1. bot. odstránenie nedozretých samčích pohlavných orgánov (tyčiniek) z kvetov z dôvodu zabránenia samoopeleniu (→ autogamia); využíva sa v šľachtiteľstve pri tvorbe hybridných odrôd;
2. lek., veter. zastavenie gametogenetickej i hormonálnej činnosti pohlavných žliaz. Môže sa vykonať chirurgicky (orchiektómia – odstránenie semenníkov; ovariektómia – odstránenie vaječníkov; ovariohysterektómia – odstránenie vaječníkov, vajcovodov a maternice), fyzikálne (röntgenovým ožiarením) alebo chemicky (hormonálna kastrácia). Fyzické vyrezanie pohlavných žliaz sa nazýva aj miškovanie. Jedinec po kastrácii sa nazýva kastrát.
Kastrácia u ľudí sa vykonávala najmä v minulosti napr. u strážcov háremu (→ eunuch) a u chlapcov spevákov pred mutovaním (kastráti). V súčasnosti sa kastrácia môže vykonať pri niektorých ťažkých ochoreniach, napr. pri nádoroch pohlavných žliaz, pri nádoroch a zdurení predstojnej žľazy u mužov a pri nádoroch prsníkov na zamedzenie tvorby hormónov u žien. Kastrácia vyvoláva závažné zmeny organizmu, ktoré závisia od toho, kedy sa uskutočnila. Ak k nej došlo pred skončením rastu a dosiahnutím pohlavnej dospelosti, prejavuje sa narušeným vývinom kostí, nadmerným ukladaním tuku, ako aj chýbaním alebo nedostatočným vývinom druhotných pohlavných znakov, ak po skončení dospievania, prejavuje sa napr. vypadávaním vlasov a fúzov, jemnou kožou, zvýšenou tvorbou vrások alebo zvýšeným ukladaním tuku. Sekundárne je narušená aj psychika, pretože libido zostáva do určitej miery zachované. V období fašizmu bola kastrácia zneužitá ako metóda genocídy.
Kastrácia hospodárskych zvierat sa robí najmä s cieľom zvýšiť produkčné vlastnosti samcov a získať kvalitné mäso (vykastrované zvieratá sú pokojnejšie a dosahujú vyššie hmotnostné prírastky). Najčastejšie sa kastrujú mladé kance a býky; v rámci EÚ je povolená len chirurgická kastrácia samcov. Vykastrovaný kanec sa nazýva brav, vykastrovaný býk vôl, vykastrovaný žrebec valach, vykastrovaný kohút kapún (→ kapúnovanie).
kastrát [lat.] —
1. lek., veter. jedinec zbavený pohlavných žliaz (→ kastrácia);
2. hud. spevák, ktorému boli v chlapčenskom veku (pred mutáciou) odstránené pohlavné žľazy (kastrácia), aby mal aj v dospelosti detský vysoký hlas (soprán, príp. alt). Kastráciou sa umelo zabraňovalo fyziologickému vývinu hlasiviek a dospelému spevákovi zostal farebne sýty vysoký hlas, ktorý v spojení s rezonanciou dospelého mužského hrudníka dosahoval mimoriadnu intenzitu. Kastráti sa preslávili svojou virtuozitou, ktorú získali dlhoročným školením bez obvyklého prerušenia počas mutácie. Boli známi už v starovekom Oriente, od 2. polovice 16. stor. bežne účinkovali napr. v pápežskom zbore, v 17., a najmä v 18. stor. v talianskej opere seria, kde spievali ženské roly a konkurovali falzetistom (→ falzet). Najznámejšími kastrátmi boli C. Farinelli, Senesino (vlastným menom Francesco Bernardi, *1686, †1758), Giovanni Carestini (*1704, †1760), Caffarelli (vlastným menom Gaetano Majorano, *1710, †1783) a i.
klieštikovitosť, varroóza, varroosis — parazitárne ochorenie včelstiev včely medonosnej vyvolané klieštikom (roztočom) Varroa destructor (pôvodne označovaný ako Varroa jacobsoni). Samičky klieštika majú oválne, 1,2 – 1,9 mm široké a 1,1 – 1,5 mm dlhé telo spočiatku žltobielej, neskôr červenohnedej až hnedej farby, samčeky sú výrazne menšie, okrúhle s priemerom 0,8 mm, sivobielej farby. Samička z tela dospelej včely prechádza pred zaviečkovaním do bunky s včelím plodom, prisaje sa na včeliu larvu a živí sa jej hemolymfou. V bunke nakladie 2 – 5 vajíčok, z ktorých sa o 5 – 6 dní vyliahnu samčeky a o 7 – 8 dní samičky klieštika. V bunke sa spária (samčeky potom uhynú), samičky sa prichytia na telo vyvinutej včely (alebo trúda) a spolu s ňou opúšťajú bunku. Niekoľko dní parazitujú na včele (trúdovi), kým znovu neinfikujú včelí plod. Samičky sú schopné prežívať na včelách dlhé obdobie (napr. cez zimu). Prenos klieštika medzi včelstvami sa uskutočňuje prostredníctvom trúdov.
Šírenie klieštika v chove je spočiatku pomalé, klinické príznaky ochorenia sa objavia 2 – 3 roky po nakazení. Charakteristické príznaky sa zisťujú na mladých včelách, ktoré sa liahnu s nedokonale vyvinutými alebo s chýbajúcimi nohami alebo krídlami, so skráteným bruškom ap. Včelstvo masovo napadnuté klieštikom, ktorý spôsobuje aj sekundárne infekcie včiel, uhynie. Klieštikovitosť sa diagnostikuje laboratórnym, klinickým alebo chemickým vyšetrením meliva, včelieho plodu alebo dospelých včiel. Liečba: používajú sa syntetické liečivá, organické kyseliny (kyselina mravčia) a esenciálne oleje. Významnú úlohu zohráva prevencia, ktorá spočíva najmä v chove včiel v dobrej kondícii so silným čistiacim pudom, v dodržiavaní zásad premiestňovania včelstiev, v pravidelnom celoročnom sledovaní výskytu klieštika na vložených chránených podložkách, v používaní úľov s odnímateľným dnom, v dodržiavaní hygienických zásad chovu včiel, v odstraňovaní trúdieho plodu, v ošetrení každého roja a i.
Roztoč spôsobujúci klieštikovitosť bol do Európy zavlečený v 70. rokoch 20. stor. z Ázie, kde pôvodne parazitoval na včele východnej (Apis cerona), ale bez likvidačných účinkov na včelstvo. Klieštikovitosť patrí medzi nákazlivé choroby podliehajúce povinnému hláseniu, na Slovensku bola prvýkrát diagnostikovaná 1978.
kliešťovitosť, ixodóza, ixodidóza — ochorenie zvierat spôsobené ektoparazitmi rodu kliešť (Ixodes). Okrem vlastnej parazitácie (cicania krvi) spôsobujú prenášanie viacerých chorôb centrálneho nervového systému a krvi (napr. babezióz, červienky, listeriózy, tularémie, u človeka predovšetkým lymskej boreliózy a zápalu mozgu). Kliešte parazitujú najmä na pasúcich sa a voľne žijúcich zvieratách. Najčastejšie sú prisaté okolo ušníc, koreňov rohov, na hrive, šiji, lopatkách, laloku, v prednom a zadnom medzinoží, okolo vemena alebo mieška, pod ohybom a na konci chvosta a pod bruchom. Pri vysokej invazivite vyvolávajú anémiu a okrem priamych strát krvi spôsobených cicaním vyvolávajú aj krvácanie z kožných rán, ktoré vznikajú otieraním svrbiacich miest, niekedy môžu priamo ohroziť aj život zvieraťa (napr. psa a mačky). Poranená koža je vstupnou bránou sekundárnych infekcií. Výlučky slinných žliaz kliešťov pôsobia neurotoxicky a vyvolávajú obrnu panvových končatín až celého tela, následkom čoho mladé zvieratá hynú (najmä ovce). Liečba: priamo na zvieratách možno kliešťa ničiť insekticídnymi prípravkami (postreky, kúpele). Dôležitá je prevencia spočívajúca v lokálnom ošetrení zvierat pred vyháňaním na pašu, a najmä v kultivácii pasienkov, krovinatých porastov a úhorov.
Kmeť, Vladimír, 24. 3. 1951 Ružomberok — slovenský mikrobiológ. R. 1976 – 80 pôsobil v Ústave experimentálnej veterinárnej medicíny, od 1980 pôsobí v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach, od 2001 vedecký tajomník, súčasne od 1994 externý pedagóg na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach; 1990 DrSc., 2005 profesor. Absolvoval tri študijné pobyty (hosťujúci profesor) na Agronomickej fakulte Katolíckej univerzity božského srdca v Piacenzi v Taliansku (1993, 1994, 1995). Zaoberá sa vzťahom fyziologickej a patogénnej mikroflóry v tráviacom trakte zvierat, rezistenciou bakteriálneho kmeňa Escherichia coli a stafylokokov na antibiotiká i Maldi tof diagnostikou (hmotnostná spektrometria na identifikáciu mykobaktérií). Autor monografií Ovplyvňovanie bachorového ekosystému teliat a jahniat mikrobiálnymi preparátmi (1990) a Hostiteľsko-mikrobiálne interakcie v tráviacom trakte zvierat a rezistencia Escherichia coli na antibiotiká (2009), ako aj vyše 100 vedeckých prác publikovaných v domácich a zahraničných časopisoch. Od 2011 člen Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie Slovenskej lekárskej spoločnosti. Nositeľ viacerých ocenení.
alopécia [gr.] —
1. lek. → plešivosť;
2. veter. alotrichopécia — strata srsti na zvyčajne osrstených miestach zvierat. Vyskytuje sa najmä pri rôznych kožných ochoreniach (dermatomykózy, roztočové ochorenia ap.). Z hospodárskych zvierat najčastejšie postihuje hovädzí dobytok, z domácich zvierat psy.
alotrichopécia [gr.] → alopécia
alotriofágia [gr.], allotriophagia, lízavka — veter. chronické ochorenie (najmä dobytka) prejavujúce sa zvrátenou chuťou. Môže byť sprievodným príznakom niektorých ochorení (metabolické poruchy, helmintózy). Zvieratá žerú zem, piesok, rôzne predmety (napr. kožené), drevo, znečistenú podstielku, pijú močovku, lížu srsť, v dôsledku čoho sa im často upchávajú predžalúdkové otvory. Pri ovciach sa prejavuje rozsiahlym požieraním vlny, čo má za následok zažívacie poruchy až úhyn.
allotriophagia [-fá-] → alotriofágia
campylobakterióza [kam-] → kampylobakterióza
entomóza [gr.] — všeobecné označenie chorôb vyvolaných parazitickým hmyzom a roztočmi; → ektoparazitózy.
enzootia [gr.] — hromadné ochorenie zvierat, ktoré sa vyskytuje na určitom vymedzenom území a nešíri sa do okolia (infekcie s prírodnou ohniskovosťou, napr. červienka).
hepatopatia [gr.] — bližšie neurčené ochorenia pečeňového tkaniva (napr. zápal, degenerácia, dystrofia, nekróza, cirhóza, steatóza, amyloidóza) v akútnej a chronickej forme bez ohľadu na etiológiu.
ixodóza [gr.] → kliešťovitosť
amroks, angl. American Rock — úžitkové stredne ťažké mäsovo-nosivé plemeno kúr, ktoré sa do Európy dostalo po 2. svet. vojne. Chovajú sa iba pásikavé kury, základná farba operenia je čierna so širšími priečnymi sivo-bielymi pásmi. Hmotnosť kohúta je 3,5 – 4,5 kg, sliepky 3 – 3,5 kg, znáška 200 vajec ročne.
American Rock [emerikn rok] → amroks