adax [lat.], Addax — rod dutorohých prežúvavcov z čeľade turovité, podčeľaď Hippotraginae (→ antilopy), žijúci na juž. okrajoch Sahary. Má veľké okolo 110 cm vysoké telo, hmotnosť 125 kg, prevažne svetlopieskovej farby, a dlhé špirálovité rohy. Patrí sem jediný takmer vyhynutý druh adax nubijský (Addax nasomaculatus).
agon, Agonus — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii). Malá ryba žijúca pri dne na severovýchode Atlantického oceána. Má pretiahnuté telo obrnené kostenými štítkami. Patrí sem napr. druh agon panciernatý (Agonus cataphractus).
agutiovité [indiánske jazyky > špan.], Dasyproctidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad hlodavce (Rodentia). Bylinožravce žijúce v Strednej a Južnej Amerike. Majú 40 – 80 cm dlhé telo s dlhými končatinami (zadné oveľa dlhšie ako predné, pri väčšine druhov sú na zadných končatinách iba 3 funkčné prsty) a krátky chvost. Lovia sa pre chutné mäso. Známych je okolo 14 druhov z 3 rodov, napr. paka nížinná (Agouti paca), aguti amazonský (Myoprocta exilis), aguti zlatý (Dasyprocta aguti), aguti Azarov (Dasyprocta azarae) a aguti dlhochvostý (Myoprocta acouchy).
afotická zóna — životný priestor organizmov, do ktorého nepreniká denné svetlo, napr. pôda, ktorú obývajú druhy s nočnou aktivitou, v mori vodné vrstvy od 200 m nižšie od hladiny obývané hlbinnými formami života, jaskyne obývané jaskynnými živočíchmi, rôzne dutiny, kde žijú kavernikolné živočíchy (→ kavernikol), a vnútro hostiteľa, kde žijú parazity. Heterotrofné organizmy vyskytujúce sa v afotickej zóne sú prispôsobené životu v tme, nemajú napr. vyvinuté zrakové orgány, majú však vyvinuté svetelné orgány ap.
kabardský kôň, aj kabardinský kôň — plemeno koňa pochádzajúce z Kabardsko-Balkarska, vyšľachtené z horských kaukazských koní mongolského prapôvodu, na zošľachtení ktorých sa ďalej podieľali karabašský a arabský kôň a kone juhoruských a východných stepí. Má dlhú hlavu, stredne dlhý dobre osvalený krk, robustnejší trup s krátkym rovným chrbtom a s hlbokým a širokým hrudníkom, hustú hrivu a chvost, krátke nohy a pevné kopytá; najčastejšie je hnedej alebo tmavej farby (tmavý hnedák, vraník) bez odznakov alebo s malými odznakmi. Výška v kohútiku okolo 150 cm. Inteligentný, ľahko ovládateľný a poslušný kôň, ktorého možno dobre vycvičiť. Pre svoju vytrvalosť, nenáročnosť a schopnosť pohybu v náročnom horskom teréne je považovaný za ideálne plemeno na jazdeckú turistiku, vytrvalostné jazdenie, ako aj na záprahové práce a nosenie bremien v horách (aj na veľké vzdialenosti). V súčasnosti je jedným z najlepších horských plemien koní.
kabardinský kôň → kabardský kôň
kabar [tatársky > rusky], Moschus — rod z triedy cicavce (Mammalia), rad párnokopytníky (Artiodactyla), čeľaď jeleňovité. Malé zvieratá so zreteľne kratšími prednými nohami (preto výborne a ďaleko skáču); výška v kohútiku okolo 50 cm, hmotnosť 7 – 17 kg. Samce nemajú parohy, ale v hornej čeľusti dlhé ostré špiciaky (kelce) vyčnievajúce smerom dozadu, ktoré používajú napr. v období ruje v zápasoch o samicu. Samce majú v okolí pupka vyvinutú pachovú žľazu vylučujúcu hnedú voskovitú prenikavo páchnucu látku pižmo (aj mošus, odtiaľ vedecký názov rodu), ktorou si v období párenia značkujú hranice teritória. Samice po 6-mesačnej gravidite rodia jedno, zriedkavo dve mláďatá. Žijú zvyčajne samotársky v hustom nízkom lesnom poraste, vychádzajú za súmraku alebo v noci, živia sa bylinami a lichenizovanými hubami. Patria sem napr. druhy kabar pižmový (Moschus moschiferus), ktorý žije v Himalájach, a kabar žltobruchý (Moschus chrysogaster), ktorý žije v Afganistane a Číne.
kačicovité, Anatidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves). Majú krátky plochý široký na okraji vrúbkovaný zobák zakončený platničkou (tzv. nechtom), stredne dlhý až dlhý krk, zavalité telo, krátky chvost a krátke silné nohy. Sú viac-menej viazané na vodu, preto majú medzi troma prednými prstami na nohách plávaciu blanu, husté, k telu dokonale priliehajúce nepriepustné perie a dobre vyvinutú nadchvostovú mazovú žľazu. Sú dobré plavce, niektoré druhy sa výborne potápajú. Pre mnohé druhy je typický pohlavný dimorfizmus; samice sú sfarbené omnoho skromnejšie. Kačicovité sa živia najmä rastlinnou potravou. Väčšina žije v prísnej monogamii. Hniezdia zvyčajne raz ročne, mláďatá sú nekŕmivé. Patrí sem okolo 42 rodov (napr. hus, kačica a labuť), približne so 147 druhmi, ktoré sa vyskytujú takmer na celom svete (okrem Antarktídy) a obývajú mokraďové biotopy; druhy z chladnejších oblastí sú prísne sťahovavé.
kačica, Anas — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď kačicovité. Menšie až stredne veľké nepotápavé vodné vtáky so širokým plochým zobákom a s tzv. zrkadielkom na krídlach, ktoré je špecificky sfarbené podľa druhu. Pre kačice je typický výrazný pohlavný dimorfizmus, samce sú pestrofarebné, samice majú nenápadné ochranné (kryptické) sfarbenie. Hniezdia na zemi alebo na vode, veľmi frekventovaný je vnútrodruhový hniezdny parazitizmus. Sú zvyčajne bylinožravé. Patrí sem okolo 52 na celom svete sa vyskytujúcich druhov, na Slovensku hniezdia napr. kačica divá (Anas platyrhynchos), kačica hvizdárka (Anas penelope), kačica chrapkavá (Anas crecca), kačica chrapľavá (Anas querquedula), kačica lyžičiarka (Anas clypeata) a kačica ostrochvostá (Anas acuta).
Kačica divá (marcovka), ktorá žije takmer v celej Európe, v Ázii, sev. Afrike a Sev. Amerike, je na Slovensku najvýznamnejším poľovným druhom vodnej pernatej zveri. Vyskytuje sa v nížinných oblastiach južného Slovenska v blízkosti stojatých i tečúcich vôd. Na nezamŕzajúcich vodách sa zdržiava po celý rok, z miest, kde voda zamŕza, sa na jeseň sťahuje do miest s priaznivejším podnebím a v marci sa vracia (preto marcovka). Od októbra do júna sa káčer výrazne odlišuje od kačice, pretože v tom období má tzv. svadobný šat: tmavozelenú kovovolesklú hlavu, žltozelený zobák s čiernou platničkou (tzv. nechtom), na krku biely pásik, gaštanovohnedý hrvoľ a prsia, hnedosivý chrbát a na chvoste dva páry čiernych kosierikov (trofej). Kačica má po celý rok nenápadné žltohnedé sfarbenie. V lete je káčer sfarbený ako kačica, rozdiel je len v sfarbení zobáka (kačica má sivozelený zobák s tmavými škvrnami). Káčer aj kačica majú na krídlach modré zrkadlá obrúbené čiernym a bielym pásikom. Hmotnosť kačice 0,8 – 1,0 kg, káčera 1,0 – 1,3 kg. Kačica je monogamná, páriky sa začínajú vytvárať v zime, párenie však prebieha až na jar v hniezdiskách. Hniezdo si robí najčastejšie na zemi pri vode, a to zvyčajne medzi vodným rastlinstvom. Znáša 8 – 14 zelenkastých vajec, káčatá sa liahnu o 26 – 28 dní. Hneď po obschnutí sú čulé a kačica ich vedie na vodu.
Z kačice divej vznikli všetky plemená domácej kačice, len kačica pižmová (pižmovka) má vlastnú divú formu. Kačica bola domestikovaná v Číne, v Európe ju domestikovali pravdepodobne Rimania. Domestikáciou sa len v malej miere zmenili jej morfologické vlastnosti, podstatne sa však zmenili niektoré fyziologické vlastnosti (kačica domáca je polygamná, bol pri nej potlačený materský pud a pud sťahovania, zvýšila sa znáška vajec, zväčšila sa hmotnosť tela a i.). Domestikovaná kačica žila v rozličnom prostredí, preto sa v rôznych domestikačných centrách vyvinuli domáce plemená, ktoré sa líšia veľkosťou, sfarbením, tvarom a hmotnosťou tela i úžitkovosťou.
Najrozšírenejším východiskovým plemenom na šľachtenie kačice na veľkovýrobné podmienky je biela pekinská kačica amerického typu, ktorá bola vyšľachtená z pôvodnej pekinskej kačice nemeckého typu krížením s aylesburskou kačicou. Kombináciou jej línií s inými plemenami a líniami sa získavajú krížence, ktoré sa vyznačujú vynikajúcimi reprodukčnými vlastnosťami, rýchlym rastom, dobrou výťažnosťou mäsa a dobrou konverziou krmiva. V súčasnosti sa úžitkové plemená kačice delia podľa hospodárskeho cieľa a produkčného zamerania na plemená mäsového typu (biela pekinská kačica, orpingtonská kačica, rouenská kačica, pižmovka) a plemená znáškového typu (indický bežec, kampbelka). Odchov plemenných kačíc na produkciu násadových vajec sa realizuje v rozmnožovacích chovoch, trvá od vyliahnutia po dosiahnutie pohlavnej dospelosti (do veku 7 mesiacov). Kačice sa chovajú spočiatku vo vykurovaných, neskôr v nevykurovaných halách (kačičiarňach), pričom sa uplatňuje chov v halách s podstielkou (s výbehom alebo bez výbehu), v halách na roštových podlahách alebo v klietkach. Výkrm kačíc sa realizuje dvoma spôsobmi: výkrm brojlerových kačíc do hmotnosti 2,5 – 2,9 kg a veku 42 – 49 dní a nútený výkrm do hmotnosti 4 – 6 kg na produkciu pečení.
kaguovité [polynézske jazyky], Rhynocetidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves). Patrí sem jediný, stredne veľký druh kagu vlasatý (Rhynochetos jubatus) s relatívne dlhým zobákom, nápadným chocholom na hlave a s nohami červenej farby, ktorý sa vyskytuje len v hustých lesoch Novej Kaledónie. Ohrozený druh, prežíva len niekoľko sto jedincov. Hniezdi na zemi, samica znáša len jedno vajce, starostlivosť o nekŕmivé mláďa trvá asi tri mesiace. Spoločenské, takmer nelietavé vtáky prevažne s nočnou aktivitou, dobré bežce. Živia sa živočíšnou potravou.
kahau [malajsky], Nasalis — rod z triedy cicavce (Mammalia), rad primáty (Primates), čeľaď mačiakovité. Patrí sem napr. v skupinách žijúca opica kahau nosatý (Nasalis larvatus), ktorý sa vyskytuje v juhových. Ázii na ostrove Kalimantan. Má tehlovočervený chrbát, sivé končatiny, béžový chvost i spodok tela a dočervena sfarbenú tvár. Výrazný je pohlavný dimorfizmus: dospelé samce majú výšku okolo 70 cm, hmotnosť asi 24 kg a veľmi výrazný previsnutý nos dlhý až 10 cm, samice majú výšku okolo 60 cm, hmotnosť asi 10 kg a krátky nos smerujúci nahor. Živia sa rastlinnou potravou.
V niektorých zoologických systémoch sem patrí aj druh kahau mentavejský (Nasalis concolor, Simias concolor) žijúci v Indonézii na Mentavejských ostrovoch pri Sumatre, ktorého samce majú nos rovnaký ako samice.
kajka [rus.] — jednotný názov rodov Polysticta a Somateria z triedy vtáky (Aves), čeľaď kačicovité. Stredne veľké až veľké vodné vtáky so silným priamym zobákom, ktoré sa vyskytujú na pobrežiach chladných sev. morí; typický je výrazný pohlavný dimorfizmus. Živia sa najmä živočíšnou potravou. Samice vystielajú hniezdo vlastným perím, ktoré je veľmi jemné. Patria sem štyri druhy, na Slovensku sa v zime vyskytuje kajka morská (Somateria mollissima, kajka obyčajná), ktorá poskytuje cenné prachové perie.
kajman [indiánske jazyky > španielsky] — jednotný názov rodov Caiman, Melanosuchus a Paleosuchus zo skupiny krokodíly (Crocodylia), čeľaď aligátorovité. Kajmany majú relatívne krátku hlavu, vpredu širšiu a zaoblenejšiu, zuby dolnej čeľuste pri zavretej papuli nevidno, veľký štvrtý zub je skrytý v hornej čeľusti. Sladkovodné druhy, ktoré žijú v pomaly tečúcich riekach, jazerách a močiaroch, pri vyschýnaní biotopov migrujú do väčších vôd, obdobie sucha prežívajú zahrabané v bahne, pri extrémnych suchách však hynú. Živia sa najmä rybami, ale aj vtákmi a menšími cicavcami, napr. kapybarami. Samce sa správajú teritoriálne. Samice kladú vajcia do rozkladajúcej sa vegetácie a zeminy pri brehu, hniezdo strážia pred predátormi. Mladé jedince kajmanov sa zvyčajne stávajú korisťou anakondy.
Patrí sem päť druhov pochádzajúcich z tropických oblastí Južnej a Strednej Ameriky: najdlhší, okolo 5 m dlhý kajman čierny (Melanosuchus niger), kajman širokonosý (Caiman latirostris), najznámejší kajman okuliarnatý (Caiman crocodilus) a malé menej známe druhy kajman trpasličí (Paleosuchus palpebrosus) a kajman pralesný (Paleosuchus trigonatus).
kajmanka [indiánske jazyky] — jednotný názov korytnačiek rodov Chelydra a Macrochelys z čeľade kajmankovité (Chelydridae). Majú nízky hrboľatý carapax tmavoolivovej až špinavohnedej farby, do krížového tvaru výrazne redukovaný plastrón, silné končatiny s mohutnými pazúrmi a plávacími blanami, dlhý silný chvost, na nekrytých častiach drsnú vráskavú bradavičnatú kožu, veľkú trojuholníkovú hlavu a pevné ostré na konci hákovité čeľuste bez zubov. Žijú spravidla v močiaroch a jazerách alebo v pomaly tečúcich vodách, zimujú v bahnitom dne alebo v dierach pri brehu. Živia sa prevažne rybami, obojživelníkmi, vtákmi a vodným hmyzom. Samica znáša 25 – 30, zriedkavo okolo 80 vajec, ktoré zahrabáva do piesku blízko vody, inkubačná doba je 70 – 80 dní; mláďatá sú oveľa svetlejšie ako dospelé jedince.
Patria sem štyri druhy, napr. okolo 50 cm dlhá kajmanka dravá (Chelydra serpentina) a najväčšia sladkovodná korytnačka, okolo 80 cm dlhá kajmanka supia (Macrochelys temminckii) s hmotnosťou až okolo 100 kg, ktoré sa vyskytujú najmä v Kanade, USA, Strednej Amerike a na severe Južnej Ameriky.
kakadu [malajsky > hol. > nem.] — jednotný názov rodov Cacatua, Calyptorhynchus a Eolophus z triedy vtáky (Aves), rad papagájotvaré (Psittaciformes), čeľaď kakaduovité (Cacatuidae). Stredne veľké až veľké biele, žlté, ružové alebo čierne spoločenské vtáky so stredne veľkým až masívnym zobákom, tvrdým mäsitým jazykom a niekedy so značne veľkým pohyblivým chocholom. Hniezdia v dutinách stromov. Samica znáša 1 – 3 vajcia, na ktorých asi 30 dní striedavo sedia obidvaja partneri, o mláďatá sa starajú spoločne okolo 90 dní. Živia sa rôznymi plodmi a semenami, niektoré druhy aj živočíšnou potravou. Dožívajú sa okolo 70 rokov.
Patrí sem okolo 20 druhov žijúcich najmä v Austrálii, Indonézii a Oceánii, napr. kakadu zlatochochlý (Cacatua galerita), kakadu tmavý (Calyptorhynchus magnificus) a kakadu ružový (Eolophus roseicapillus).
kakapo [maorijsky], Strigops — rod z triedy vtáky (Aves), rad papagájotvaré (Psittaciformes), čeľaď papagájovité. Patrí sem jediný, str. veľký bylinožravý zeleno-žlto-čierny druh kakapo sovovitý (Strigops habroptila), ktorý sa pôvodne vyskytoval na celom Novom Zélande, v súčasnosti však patrí medzi najohrozenejšie vtáky na svete (na niekoľkých izolovaných ostrovoch prežíva okolo 120 jedincov); dožíva sa až sto rokov. Nelietavý nočný vták, ktorý si pri opakovanom pohybe na zemi vytvára cestičky podobné cestičkám malých cicavcov. Hniezdi v skalných dutinách alebo medzi koreňmi stromov, samica znáša raz za 4 – 5 rokov najviac tri vajcia, mláďatá sa liahnu o 30 dní; rozmnožovaniu predchádza tokanie a výber samcov na tokaniskách.
kalimiko — hovorový názov opice kosmáč kalimiko (Callimico goeldii); → kosmáčovité.
kaloňovité [malajsky], Pteropodidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad netopierotvaré (Chiroptera). Veľké netopiere žijúce v subtropickom a tropickom pásme Afriky, Ázie a Austrálie. Majú pretiahnutú hlavu s veľkými očami a s malými ušnicami a zakrpatený chvost (niekedy chýba). Živia sa rastlinnou potravou, predovšetkým sladkými plodmi.
Patrí sem okolo 172 druhov, napr. okolo 40 cm dlhý hnedohrdzavý kaloň jedlý (Pteropus vampyrus) s rozpätím okolo 1,5 m, ktorý je najväčším žijúcim aktívne lietajúcim cicavcom na svete, okolo 15 cm dlhý kaloň egyptský (Rousettus aegyptiacus) s bledohnedou srsťou a tmavohnedými krídlami s rozpätím krídel okolo 60 cm, ktorý ako jediný druh z čeľade kaloňovité využíva na orientáciu echolokáciu, ďalej kaloň Franquetov (Epomops franqueti), kaloň Wahlbergov (Epomophorus wahlbergi) a kaloň zlatý (Pteropus rodricensis).
kaložrút — jednotný názov rodov Scatophagus a Selenotoca z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad ostriežotvaré (Perciformes), čeľaď kaložrútovité (Scatophagidae). Ryby s vysokým telom diskovitého tvaru žijúce v húfoch v juhových. Ázii; živia sa rastlinnou aj živočíšnou potravou.
Patria sem 4 druhy: 25 – 30 cm dlhé zvyčajne zelenožlté druhy kaložrút škvrnitý (Scatophagus argus) a Scatophagus tetracanthus s mnohými okrúhlymi škvrnami a ostnatou chrbtovou plutvou, do 40 cm dlhý striebornomodrastý kaložrút pruhovaný (Selenotoca multifasciata) s tmavými úzkymi pruhmi po bokoch, ktoré v spodnej časti prechádzajú do radu drobných bodiek, a do 9 cm dlhý Selenotoca papuensis; mladé kaložrúty sa zvyčajne chovajú ako akváriové ryby.
kalužiak — jednotný názov rodov Actitis, Catoptrophorus a Tringa z triedy vtáky (Aves), čeľaď slukovité. Menšie až stredne veľké vtáky s dlhým štíhlym rovným alebo mierne dohora ohnutým ostrým zobákom a s dlhými, na brodenie bahnom prispôsobenými nohami s malou plávacou blanou medzi vonkajším a stredným prstom. Žijú v blízkosti tečúcich vôd a močarísk, živia sa prevažne vodným hmyzom. Hniezdia zvyčajne na zemi.
Patrí sem okolo 17 druhov vyskytujúcich sa na celom svete, na Slovensku napr. kalužiak červenonohý (Tringa totanus), kalužiak močiarny (Tringa glareola) a kalužiak perlavý (Tringa ochropus).
kambala [fínsky > rus.] — zaužívaný slovenský názov asi päťdesiatich rodov (napr. Arnoglossus, Bothus, Lepidorhombus, Phrynorhombus, Psetta, Scophthalmus) z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad platesotvaré (Pleuronectiformes). Ľavooké ryby (mladým jedincom sa pri prechode na bentický spôsob života presunie po 40 – 50 dňoch vývinu pravé oko na ľavú stranu hlavy) žijúce na dne morí a oceánov do hĺbky 100 m. Majú asymetrické sploštené telo, veľké, pod úroveň očí siahajúce ústa a dlhú chrbtovú plutvu začínajúcu sa pred horným okom; pohybujú sa, ležiac na pravej strane tela. Živia sa kôrovcami, lastúrnikmi a malými rybami žijúcimi pri morskom dne.
Patrí sem okolo 230 zvyčajne komerčne lovených a spracúvaných druhov, napr. 20 – 40 cm dlhé kambala trpasličia (Phrynorhombus regius) a kambala vakovitá (Bothus podas) a najcennejšia, asi 80 cm dlhá kambala veľká (Psetta maxima, starší názov Scophthalmus maximus), ktorá sa chová aj na farmách; farmový chov sa začal v 70. rokoch 20. stor. v Spojenom kráľovstve, neskôr sa rozšíril do Francúzska a Španielska, v súčasnosti je najväčším producentom kambál z farmového chovu Čína.
kambar [umelé slovo] — stredne ťažké mäsovo-nosivé plemeno kúr vyšľachtené v Anglicku. Má krátky silný zobák, vztýčený rovnomerne listovitý hrebeň, stredne veľké biele ušnice, bohato operený krk a hladké svetlé beháky. Chová sa v zlatej (má zlatosivopásikavé perie okrem oblasti hlavy a krku) a striebornej (striebornosivopásikavé perie okrem oblasti hlavy a krku) farbe. Hmotnosť kohúta okolo 3,5 kg, sliepky okolo 2,5 kg; znáša 160 – 180 hnedofľakatých vajec ročne. Prvé vyšľachtené plemeno, pri ktorom možno spoľahlivo určiť pohlavie podľa sfarbenia peria už prvý deň po vyliahnutí kurčiat (autosexingová metóda sexovania hydiny).
koalovité [austrálske jazyky > angl.], Phascolarctidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), podtrieda vačkovce (Marsupialia), rad kengury (Diprotodontia). Stromové vačkovce, ktoré sú endemitmi vých. a juhových. Austrálie. Majú brušný vak otvorený dozadu, jeden pár mliečnych bradaviek a lícne vrecká; nemajú chvost. Patrí sem jediný rod koala (Phascolarctos).
kochláč, Aviceda — rod z triedy vtáky (Aves), rad jastrabotvaré (Accipitriformes), v starších zoologických systémoch rad sokolotvaré (Falconiformes), čeľaď jastrabovité. Malé až stredne veľké (dĺžka tela 30 – 46 cm, hmotnosť 168 – 410 g) hnedé, sivé alebo čierne dravce žijúce v hustých lesoch tropických a subtropických oblastí Austrálie, južnej Ázie a Afriky. Majú nápadný chochol na hlave, dlhé krídla a chvost, relatívne krátke nohy a na okraji spodnej časti zobáka dva zúbkovité výrastky. Hniezdia na stromoch vo výške 10 – 25 m, samice znášajú 2 – 4 biele vajcia s hrdzavohnedými škvrnami. Živia sa najmä hmyzom, ktorý lovia prevažne vo vzduchu, ale aj stromovými žabami, jaštericami, malými vtákmi a ovocím. Patrí sem 5 druhov, napr. prevažne hnedosfarbený kochláč bieloprsý (Aviceda madagascariensis) s hnedo-bielym bruchom, ktorý je endemitom Madagaskaru.
achaltekinský kôň — jedno z najstarších a najzvláštnejších plemien koňa šľachtené pravdepodobne už pred 3 000 rokmi (poznatky o predkoch sa zachovali len vďaka ústnej tradícií), nazvané zrejme podľa hovorového názvu pása oáz Ahalteke v okolí pohorí na hraniciach medzi Turkménskom a Iránom. Plnokrvné (nebol krížený s inými plemenami) púštne jazdecké plemeno vyšľachtené najmä na rýchlu jazdu, kŕmené potravou s vysokým obsahom proteínov a tukov, na bežnú prácu sa nepoužíva. V súčasnosti sa chová iba v stajniach, napr. v Turkménsku a Rusku. Má nápadne dlhý kolmý krk (hlavu s mandľovitými očami nesie vysoko nad kohútikom), užší hrudník, dlhší chrbát s dobre vyvinutým chrbtovým svalstvom, dlhé štíhle nohy s kopytami s veľmi tvrdou rohovinou (v prírodných podmienkach sa nepodkúvajú), tenkú kožu bez podkožného tuku a jemnú kovovú až opálovo lesklú srsť. Výška v kohútiku 147 – 163 cm. Vytrvalé, mimoriadne obratné a inteligentné kone, ktoré dokážu veľmi rýchlo reagovať na terénne prekážky.
albatros [gr. > arab. > port.] — jednotný názov rodov Diomedea, Phoebastria, Phoebetria a Thalassarche z triedy vtáky (Aves), čeľaď albatrosovité. Známych 22 morských druhov, napr. albatros sťahovavý (Diomedea exulans) s rozpätím krídel až 3,5 m, hniezdiaci vo všetkých juž. oceánoch, albatros kráľovský (Diomedea epomophora) z okolia Nového Zélandu, albatros čiernobrvý (Thalassarche melanophris) alebo albatros tenkozobý (Phoebastria irrorata), jediný skutočne tropický druh.
alexander [podľa vlastného mena] — starší názov rodu papagájov z triedy vtáky (Aves), čeľaď Psittacidae; v súčasnosti rod ladniak.
kojot [nahuatl > špan.], Canis — rod z triedy cicavce (Mammalia), rad šelmotvaré (Carnivora; v starších zoologických systémoch mäsožravce), čeľaď psovité. Patrí sem jediný, od púští po chladné lesy Severnej a Strednej Ameriky (okrem pobrežných oblastí Atlantického oceána) žijúci druh kojot prériový (Canis latrans). Má 75 – 100 cm dlhé telo, 30 – 40 cm dlhý chvost, žltohnedú (na krku a bruchu prevažne bielu) srsť, úzky ňufák a špicaté vzpriamené uši. Výška v kohútiku 45 – 55 cm, hmotnosť 7 – 25 kg. Živí sa drobnými hlodavcami, malými vtákmi, plazmi a obojživelníkmi, ale aj bezstavovcami a rastlinnými plodmi, väčšiu korisť (napr. jeleňa) loví len vo svorkách, v blízkosti ľudských obydlí loví aj dobytok, psy, mačky ap.; požiera aj zdochliny a odpadky. Jeho hlavným potravným konkurentom a predátorom je vlk. Kojot žije v monogamných pároch alebo v menších príbuzenských svorkách, svoje teritórium si značkuje močom a trusom. Samice po 63- až 65-dňovej gravidite rodia v podzemných norách 6 – 10 mláďat, ktoré dojčia 7 – 10 týždňov, o mláďatá sa starajú obidvaja rodičia, samec zvyčajne zabezpečuje potravu. Kojot sa dožíva 10 – 14 rokov (výnimočne až 21). Významné mytologické zviera pôvodných obyvateľov Ameriky, v minulosti ho lovili najmä pre kožušinu.
kodiak [vl. m.] — poddruh medveďa hnedého (→ medveď).
kobra [port.] — jednotný názov rodov Aspidelaps, Boulengerina, Hemachatus, Naja, Ophiophagus a Walterinnesia z čeľade koralovcovité (skupina Reptilia, Lepidosauria, Squamata). Jedovaté hady žijúce v Afrike a v južnej a juhovýchodnej Ázii. Majú dlhé, šupinami pokryté telo s rozlíšiteľnou hlavou, trupom a chvostom, bez končatín; prednú časť tela sú schopné roztiahnuť pomocou dlhých pohyblivých rebier tesne za hlavou do tzv. štítu, ktorým zastrašujú nepriateľa. Korisť usmrcujú neurotoxickým jedom (→ hadie jedy), ktorý sa vytvára v jedových žľazách, prehĺtajú ju vcelku. Samotárske, zvyčajne v noci aktívne živočíchy žijúce v rôznych biotopoch. Sú dobré plavce, živia sa drobnými cicavcami, vtákmi, jaštericami, žabami a inými hadmi. Sú vajcorodé, niektoré druhy (napr. kobra kráľovská) chránia vajcia až do vyliahnutia mláďat. Dožívajú sa až 20 rokov.
Najpočetnejší a najznámejší je rod Naja, do ktorého patria napr. hnedožltá, 2,5 m dlhá kobra aspis (Naja haje; v starších zoologických systémoch kobra egyptská), ktorá sa vyskytuje v severovýchodnej Afrike, a hnedá, okolo 1,5 m dlhá kobra okuliarnatá (Naja naja, v starších zoologických systémoch kobra indická), ktorá sa vyskytuje v Prednej Indii a pre charakteristickú kresbu na prednej strane hrdla podobnú cvikru (kresbu vidieť len vtedy, ak kobra roztiahne prednú časť tela) sa hovorovo nazýva aj okuliarnik indický. Do rodu Ophiophagus patrí najdlhší druh kobier, hnedožltá alebo olivovohnedá, až 5 m dlhá kobra kráľovská (Ophiophagus hannah), ktorá sa vyskytuje v juhovýchodnej Ázii, v Indii a na juhu Číny a od ostatných kobier sa odlišuje priečnym pruhovaním (intenzívnym najmä pri mladých jedincoch), dočasnou monogamiou a budovaním hniezda. Niektoré africké druhy sú schopné vystreknúť jed z jedových zubov cez otvorenú papuľu aj do vzdialenosti 2 – 3 m (zvyčajne mieria rovno do očí, čím môžu spôsobiť slepotu), hovorovo sa preto nazývajú pľuvajúce kobry, napr. okolo 1 m dlhá kobra bielokrká (Haemachatus haemachatus) s tmavým bruchom a s jedným alebo s dvoma výraznými svetlými pásmi na prednej strane hrdla, ktorá sa vyskytuje v južnej Afrike.
kobuk [vl. m.] — zool. mutačný typ dvojfarebnej norky s čiernohnedými pesíkmi a hnedosivou podsadou vyšľachtený koncom 19. stor. v Sev. Amerike.
koburský škovránok — úžitkové plemeno holubov vyšľachtené v Nemecku. Má hladkú mierne oblú hlavu, žltooranžové oči, dlhší ružovkastý zobák s malým hladkým nadnozdrím, stredne dlhý krk, širokú hruď, pevné priliehajúce perie a stredne vysoké mohutné, na behákoch neoperené červené nohy, hmotnosť okolo 700 g a rozpätie krídel 75 – 82 cm. Základné sfarbenie je striebristé, na krku zelenkastokovové, na prsiach okrovočervené, na krídlach sivohnedé; chvost je sivý s priečnym sivohnedým pásom. Vyznačuje sa vysokou plodnosťou, živým temperamentom a výbornou lietavosťou.
koala [austrálske jazyky > angl.], Phascolarctos — rod z triedy cicavce (Mammalia), podtrieda vačkovce (Marsupialia), rad kengury (Diprotodontia), čeľaď koalovité. Samotárske živočíchy vých. a juhových. Austrálie, ktoré žijú na stromoch a vedia skákať a dobre plávať.
Patrí sem jediný druh koala medvedíkovitá (Phascolarctos cinereus), ktorá výzorom a správaním pripomína malé medvieďa. Má oválnu hlavu, veľké okrúhle uši, drobné čierne oči, výrazne zaoblený čierny nos, zavalité, 65 – 90 cm dlhé telo bez chvosta, hmotnosť 4 – 15 kg (samce a populácie z južnejších oblastí Austrálie bývajú aj o polovicu väčšie ako zo severnejších oblastí), končatiny s 5 prstami so silnými pazúrmi prispôsobené na šplhanie po stromoch (na prednej končatine majú dva protistojné prsty, čím zvyšujú silu úchopu, na zadnej majú druhý a tretí prst zrastený) a sivú alebo sivohnedú, na bruchu a koncoch uší hustú mäkkú bielu srsť. Živia sa takmer výlučne listami niektorých druhov eukalyptov (sú adaptované na jedy, ktoré obsahujú) obsahujúcimi veľa vlákniny (na jej spracovanie využívajú mikrobiálnu flóru v slepom čreve, ktoré je dlhé 1,8 – 2,5 m), ale málo proteínov (majú nízku energetickú hodnotu), preto musia koaly šetriť energiu spomalením metabolizmu a väčšinu dňa prespia na stromoch. Koaly zvyčajne nepijú vodu, prijímajú ju len z rastlinnej potravy. Samice majú dve oddelené maternice, každú s vlastnou bočnou pošvou, samce rozoklaný penis. Pária sa v zime, po 35-dňovej gravidite samica rodí zvyčajne jedno nevyvinuté mláďa, ktoré sa po pôrode vyškriabe do vaku matky, kde sa prisaje na jednu z dvoch bradaviek a ďalej sa vyvíja. Vo veku 6 – 7 mesiacov, keď sa už doň nezmestí, ho matka nosí na chrbte. Vak samíc sa otvára smerom dozadu k ritnému otvoru (ak mláďatám nestačí materské mlieko, dokrmujú sa fermentovanou kašou z eukalyptových listov vychádzajúcou z ritného otvoru matky). Koaly sa dorozumievajú hlasným volaním, v zajatí sa dožívajú až 17 rokov.
V minulosti ich človek lovil najmä pre kožušinu vyznačujúcu sa jemným hustým vlasom v odtieňoch od sivej až po hnedú farbu, ktorá sa najmä začiatkom 20. stor. používala na zhotovovanie častí odevov, predložiek ap. V súčasnosti sú koaly zákonom chránené, ohrozuje ich najmä zánik pôvodných biotopov.
koati [tupi > port.] — v niektorých zoologických systémoch neodborný názov rodu nosáľ z triedy cicavce (Mammalia), čeľaď medvedíkovité (Procyonidae).
anolis [indiánske jazyky > špan.], Anolis — rod jašterov z čeľade leguánovité. Mnohé z vyše 250 druhov sú schopné farbozmeny. Anolisy majú rozšírené prsty a podbradok alebo krčný lalok tvorený v spodnej časti krku voľným kožným záhybom, pri šplhaní im pomáhajú šupiny na spodku prstov. Samce pri podráždení vypínajú farebné hrdlo. Žijú najmä v Strednej Amerike, napr. anolis obrovský (Anolis equestris) a anolis červenokrký (Anolis carolinensis), hojne okolo Mexického zálivu.
ankona — ľahké nosivé plemeno kúr pôvodom z Talianska. Chová sa s čierno-bielou kresbou, pričom biela kresba musí byť pravidelne rozmiestnená po celom tele. Hmotnosť kohúta 2,7 – 3 kg, sliepky 2,3 – 2,5 kg. Nazvaná podľa talianskeho mesta Ancona.
angorský králik — jedno z najstarších plemien králika. Do 1. svetovej vojny bol v Čechách a na Slovensku športovým plemenom, v súčasnosti sa chová najmä pre dlhú jemnú a hustú srsť vo viacerých farebných odtieňoch (najväčšie praktické uplatnenie má srsť bielych králikov), ktorá sa musí pravidelne zostrihávať. Produkcia srsti samíc a kastrátov je väčšia.
anhima rohatá, Anhima cornuta — druh z triedy vtáky (Aves), čeľaď anhimovité. Veľký druh čierneho sfarbenia s bielymi šupinkami na hlave a krku, ozýva sa hlučným volaním podobným hlasu somára. Žije v močaristých oblastiach povodia Amazonky, ojedinele aj inde v Juž. Amerike.
anhimovité, Anhimidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad husotvaré (Anseriformes; v niektorých zoologických systémoch zúbkozobce) s 2 rodmi anhima (Anhima) a čaja (Chauna) a s 3 druhmi. Veľké rastlinožravé vtáky so silnými nohami, samec a samica sú rovnaké. Výkonné, ale pomalé letce, hniezdia na zemi, málo spoločenské vtáky.
anhingovité [tupi > port.], Anhingidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad veslonožce (Sulliformes), v starších zoologických systémoch pelikánotvaré (Pelecaniformes), s jedným rodom anhinga (Anhinga). Veľké vtáky, ryby lovia potápaním a harpunovaním ostrým zobákom, majú zmáčateľné perie a veľmi dlhý chvost. Hniezdia v kolóniách, na stromoch v blízkosti vody, o násadu sa striedavo starajú obaja partneri.
anglická straka — plemeno holubov zo skupiny dlhozobých športových letúnov; vyšľachtené v Anglicku použitím jedincov dovezených z Orientu. Majú vysoké štíhle telo a vynikajú vytrvalým letom. Sfarbenie peria je také isté ako pri strake.
anglický strakoš — malé športové plemeno králikov vyšľachtené 1880 v Anglicku z domácich strakatých králikov. Telo má štíhle s dlhšími končatinami, hmotnosť 2,25 – 3,25 kg. Základná farba srsti je biela s jemnou strakatou čiernou, modrou, žltou alebo sivou kresbou; udržanie ideálnej strakatosti je veľmi náročné.
anglický tiplér — plemeno menších temperamentných holubov zo skupiny stredozobých letúnov, ktoré bolo vyšľachtené v Anglicku z holubov dovezených z Indie koncom 16. stor. Výborné športové letúne.
koel [sanskrit > hindsky > angl.], Eudynamus — rod z triedy vtáky (Aves), rad kukučkotvaré (Cuculiformes), čeľaď kukučkovité. Veľké sťahovavé alebo stále vtáky (dĺžka 39 – 46 cm, hmotnosť 190 – 327 g) s dlhým chvostom vyskytujúce sa v Ázii, Austrálii a na Novom Zélande; pre ne je typický výrazný pohlavný dimorfizmus. Samce majú čierne sfarbenie, bledý zelenosivý zobák a karmínovočervené oči, samice hnedé sfarbenie s výraznými bielymi a žltohnedými škvrnami a pásikmi. Koely sú všežravé, živia sa hmyzom, vajcami iných vtákov, drobnými stavovcami, v dospelosti najmä rôznymi mäkkými plodmi. Nehniezdia ani sa nestarajú o mláďatá, vajcia znášajú do cudzích hniezd, najmä vtákov z čeľade krkavcovité (tzv. hniezdny parazitizmus). Patria sem štyri druhy, najznámejší je koel vraní (Eudynamus scolopaecus).
kampbelka [vl. m.] — plemeno kačíc znáškového typu vyšľachtené v Anglicku koncom 19. a začiatkom 20. stor. krížením plemena indický bežec s rouenskými, orpingtonskými a divými kačicami. Má stredne veľké polovztýčené dobre osvalené telo, stredne dlhú podlhovastú hlavu so stredne dlhým zeleným (pri sfarbení kaki) alebo červeným až zelenkastým zobákom, stredne dlhý štíhly krk, široký chrbát, mierne zdvihnutý dobre operený chvost, dlhé priliehajúce krídla a stredne dlhé, pri káčerovi tmavooranžové, pri kačici špinavohnedé beháky. Kampbelky sa chovajú v bielej a kaki farbe. Hmotnosť káčera 2,5 – 3,0 kg, kačice 2 – 2,5 kg; ročne znáša 150 – 200 (vyšľachtené vyše 300) bielych alebo zelenkastých vajec s hmotnosťou 65 – 80 g. Kampbelky sú nenáročné a otužilé, rýchlo rastú a majú veľmi kvalitné mäso.
kaprovité, Cyprinidae — čeľaď z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad kaprotvaré (Cypriniformes). Majú veľmi rozmanitý tvar a dĺžku tela (od 3 cm do 3 m), maximálne osem pažerákových zubov usporiadaných v 1 – 3 radoch a zvyčajne tenké, hladké (bez záhybov alebo bradavičiek) okraje úst. Najväčšia čeľaď sladkovodných rýb, do ktorej patrí okolo 200 rodov s vyše 2 000 druhmi; na Slovensku žije 22 rodov a 44 druhov (z toho 4 rody so 4 druhmi sú exotické), napr. rody amur, boleň, čerebľa, hrúz, jalec, kapor, karas, lieň, lopatka, mrena, nosáľ, ovsienka, pleskáč, plotica, podustva, šabľa a tolstolobik.
aguti [indiánske jazyky > špan.] — jednotný názov rodov Dasyprocta, Agouti a Myoprocta z triedy cicavce (Mammalia), rad hlodavce (Rodentia), čeľaď agutiovité.
ajaja — v starších zoologických systémoch názov druhu ajaja ružová (Ajaja ajaja) z triedy vtáky (Aves), čeľaď ibisovité, v súčasnosti lyžičiar ružový, Platalea ajaja (→ lyžičiar).