Alagoas — členský štát Brazílie na severovýchode územia na pobreží Atlantického oceána; 27 768 km², 3,341 mil. obyvateľov (2015); hlavné mesto Maceió (morský prístav). Zaberá prímorskú piesočnú rovinu, nad ktorou sa dvíha juž. okraj plošiny Borsborema. Rovníkové podnebie, na prímorskej nížine veľmi horúce a vlhké. V Maceió priemerné mesačné teploty 23 – 26 °C, ročné zrážky 2 200 mm, na plošine chladnejšie s nižším úhrnom zrážok. Najväčšia z riek São Francisco (s veľkou hydroelektrárňou pri vodopádoch Paolo Afonso) sa vlieva do Atlantického oceána. Na pobrežnej nížine plantáže cukrovej trstiny a na okraji plošiny plantáže bavlníka; rozvinutý chov dobytka. V Alagoase sú zásoby viacerých nerastných surovín (ťažba ropy, zemného plynu a azbestu). Priemysel potravinársky (cukrovary a liehovary), textilný (bavlnárske závody v Maceió). Hlavné dopravné cesty sú železničná trať Salvador – Maceió – Recife a splavná rieka São Francisco.

Amapá — členský štát Brazílie na severovýchode územia na pobreží Atlantického oceána pri hraniciach s Francúzskou Guyanou; 142 815 km², 751-tis. obyvateľov (2014), hlavné mesto Macapá. Juh územia vyplnený deltou Amazonky, na západe výbežok močaristej Amazonskej nížiny, na východe Guyanská vysočina. Rovníkové podnebie. Výskyt rúd mangánu (ťaží sa vyše 2 mil. ton ročne) a železa, ložiská zlata a kaolínu. Pastevný chov dobytka; vodná doprava.

Amazonas — členský štát v severozápadnej Brazílii v bazéne horného a str. toku Amazonky na hraniciach s Venezuelou, Kolumbiou a Peru; 1 570 746 km² (najväčší členský štát Brazílie), 3,938 mil. obyvateľov (2015), hlavné mesto Manaus.

Povrch vyplnený Amazonskou nížinou (časté povodne Amazonky a jej prítokov). Do najsevernejšej časti Amazonasu zasahuje juž. výbežkami Guyanská vysočina, do juhovýchodnej časti predhoria Ánd. Vlhké rovníkové podnebie s priemernými mesačnými teplotami 24 – 28 °C a zrážkami 2 000 – 2 500 mm ročne. Prirodzená vegetácia – vlhký rovníkový prales (selvas). Na území Amazonasu typický obraz amazonskej krajiny s pravidelnými a výdatnými zrážkami, hustou sieťou riek bohatých na vodu, pestrosťou rastlinných i živočíšnych druhov s početnými endemitmi. Najväčšie prírodné bohatstvo predstavujú obrovské, druhovo bohaté zásoby dreva (najväčšie na svete). Z málo preskúmaných nerastných zásob sú známe veľké ložiská hnedého uhlia na hornom toku Amazonky. Predpokladajú sa ložiská ropy a zemného plynu.

Amazonas je hospodársky málo rozvinutý. Priemysel drevársky a potravinársky, spracovanie ropy v Manause. V pralese sa získavajú vzácne druhy dreva, prírodný kaučuk, rôzne druhy aromatických olejov. Pestuje sa ryža, kukurica, maniok, fazuľa. Chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Vodná (po Amazonke a jej prítokoch) a letecká doprava. Manaus je veľký riečny i námorný prístav. Juž. časťou štátu Amazonas vedie Transamazonská diaľnica.

Amazonská nížina — najrozľahlejšia nížina na svete (asi 5 mil. km²) rozkladajúca sa v rovníkovom pásme Južnej Ameriky. Zo severu ju ohraničuje Guyanská vysočina, zo západu chrbty Ánd, z juhu Brazílska vysočina. Rozprestiera sa najmä na území Brazílie, jej záp. časti zasahujú do Kolumbie a Peru. Plochý povrch je rozčlenený desiatkami širokých riečnych dolín. Osou nížiny je rieka Amazonka. Pokrývajú ju ťažko priechodné rovníkové pralesy. Patrí k najmenej preskúmaným oblastiam sveta. Na jej území dodnes žijú primitívne indiánske kmene, ktoré takmer nemajú kontakty so súčasnou civilizáciou. Pralesy Amazonskej nížiny sú dôležitou zásobárňou dreva a celosvetovým významným producentom ozónu. Strediskami sú prístavy na rieke Amazonka (Óbidos, Manaus, Iquitos a i.).

Anápolis — mesto v centrálnej časti Brazílie v juž. časti členského štátu Goiás medzi hlavným mestom Brazília a mestom Goiânia (hlavné mesto štátu Goiás); 362-tis. obyvateľov (2014). Priemysel potravinársky, chemický; v okolí ťažba niklových rúd, kremenca, zlata.

Aracaju [-kažu] — prístavné mesto v severových. Brazílii pri ústí rieky Aracuja do Atlantického oceána, administratívne stredisko členského štátu Sergipe; 642-tis. obyvateľov (2016). Založené 1855. Stredisko výroby cukru, spracovanie dreva, textilný, kožiarsky a chemický priemysel. Jeden z významných exportných prístavov Brazílie. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva (od 1910). Univerzita (založená 1967).

Araguaia [-guaja] — rieka v Brazílii, ľavostranný prítok Tocantinsu (povodie Amazonky); dĺžka 2 630 km, rozloha povodia okolo 370-tis. km², priemerný ročný prietok v ústí okolo 8 500 m³ /s. Tečie záp. okrajom Brazílskej vysočiny, delí sa na ramená a vytvára ostrovy (Bananal). Splavná v dĺžke 1 300 km. Náplavy Araguaie sú zlato- a diamantonosné.

Araxá [-ša] — mesto v juž. Brazílii v členskom štáte Minas Gerais na stráňach masívu Serra da Canastra; 102-tis. obyvateľov (2016). Založené 1788. Priemysel chemický (umelé hnojivá), kožiarsky, potravinársky. V okolí ťažba uránových rúd, fosfátov a i. Významná dopravná križovatka s letiskom.

Aripuanã — rieka v Brazílii, pravostranný prítok Madeiry. Pramení na sev. svahoch Brazílskej vysočiny, vteká do Amazonskej nížiny, ústi do Madeiry 250 km pred jej ústím do Amazonky.

Bacabal [-ka-] — mesto v Brazílii vo vnútrozemí členského štátu Maranhão; 80-tis. obyvateľov (2016). V okolí najrozľahlejšie plantáže ryže v celej Brazílii. Riečnou dopravou spojené s prístavom São Luis na pobreží Atlantického oceána. R. 1876 tam bola založená poľnohospodárska farma. Od 1920 mesto. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva (1968).

Caviana [ka-], Ilha Caviana — riečny ostrov v delte Amazonky na území Brazílie v členskom štáte Pará v súostroví Marajó; dĺžka 102 km, šírka okolo 50 km, rozloha 4 968 km². Má nížinný charakter, maximálna výška územia je 26 m n. m. Je pokrytý nepriestupnými tropickými porastmi. Ostrov je dobrým miestom na pozorovanie vysokej prílivovej vlny pororoca vnikajúcej z mora do Amazonky. Pre druhovú pestrosť vtákov (145 druhov) je vyhľadávaným miestom ornitológov a pozorovateľov vtákov.

Coari [kuarí], Rio Coari — rieka v Brazílii, pravostranný prítok horného toku Amazonky nazývaného Solimões, dĺžka 570 km. Preteká jazerom Lago de Coari.

Foz do Iguaçu [fož du iguasu] — mesto v Brazílii na juhozápade členského štátu Paraná v blízkosti ústia rieky Iguaçu do rieky Parana na hraniciach Argentíny a Paraguaja; 264-tis. obyvateľov (2017). Založené 1897, od 1914 mesto. Mostom cez Paranu spojené s protiležiacim mestom Ciudad del Este na území Paraguaja, mostom cez Iguaçu s protiležiacim mestom Puerto Iguazú na území Argentíny. Stredisko cestovného ruchu, v blízkosti vodopády Iguaçu a národný park Parque Nacional do Iguaçu, na Parane hydroenergetický uzol Itaipú.

Ilhéus [iľe-] — prístavné mesto vo východnej časti Brazílie v štáte Bahia na pobreží Atlantického oceána pri ústí rieky Colónia; 176-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky, informačných technológií. Stredisko oblasti pestovania kakaovníka. Exportný prístav (vývoz kakaových bôbov, kávy, kokosových orechov a cukru).

Založené portugalskými kolonistami 1535 ako São Jorge dos Ilhéus, od 1881 mesto.

Stavebné pamiatky: katedrála São Sebastião (1931), kostol Igreja Matriz de São Jorge dos Ilhéus (založený 1556, prestavovaný 17. – 19. stor.), kostol a kláštor Convento e Igreja de Nossa Senhora da Piedade (neogotický zo začiatku 20. stor., súčasťou je umelecké múzeum), koloniálna profánna verejná architektúra, monumentálna socha Ježiša Krista (20. stor.) a i.

Múzeá, o. i. Múzeum J. Amada (Casa de Cultura J. Amado). Sídlo biskupstva. Vyhľadávané turistické stredisko.

Imperatriz — mesto v severovýchodnej Brazílii v členskom štáte Maranhão na rieke Tocantins; 354-tis. obyvateľov (2016). Potravinársky priemysel. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Letisko. V blízkosti mesta na rieke Tocantins hydroelektráreň Estreito (výkon 1 087 MW).

Založené 1852 ako Colônia Militar de Santa Tereza do Tocantins, od 1856 Imperatriz, od 1924 mesto.

Ipatinga — mesto v Brazílii vo východnej časti členského štátu Minas Gerais v aglomerácii Vale do Aço; 257-tis. obyvateľov (2015). Založené 1962. Priemysel hutnícky (oceliarstvo), chemický, strojársky. Dopravná križovatka, letisko.

Iriri — rieka v Brazílii v štáte Pará, ľavostranný prítok rieky Xingu; dĺžka 1 300 km. Pramení na náhornej plošine Mato Grosso. Väčší prítok: Curuá (ľavostranný). Vysoké vodné stavy v období október – apríl.

Itabira — mesto vo východnej Brazílii v štáte Minas Gerais v pohorí Serra do Espinhaço (Brazílska vysočina) severovýchodne od mesta Belo Horizonte; 119-tis. obyvateľov (2017). Významné stredisko ťažby čierneho uhlia (jedno z najbohatších ložísk na svete). Hutnícky priemysel. Železničné a cestné spojenie s mestom Belo Horizonte. Založené začiatkom 18. stor. ako Itabira do Mato Dentro, od 1848 mesto, od 1891 súčasný názov.

Itabuna — mesto vo východnej Brazílii v štáte Bahia na rieke Colônia (ústi do Atlantického oceána); 213-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky (významný producent kakaa), textilný. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kakaovníka, export kakaových bôbov cez prístav Ilhéus). Cestný uzol na významnej brazílskej diaľnici BR-101. Pôvodne súčasť mesta Ilhéus, 1906 sa osamostatnilo a 1910 získalo štatút mesta.

Itatiaia, port. Parque Nacional do Itatiaia — najstarší národný park Brazílie na hranici členských štátov Rio de Janeiro a Minas Gerais; vyhlásený 1937, rozloha 300 km². Súčasť pohoria Serra de Mantiqueira s najvyšším vrchom územia Agulhas Negras, 2 793 m n. m. Rozmanitosť flóry a fauny, najmä vtáctva. Územie s atraktívnymi horolezeckými terénmi, ako aj terénmi vhodnými na pešiu turistiku.

Januária [ža-] — mesto v Brazílii v sev. časti štátu Minas Gerais na ľavom brehu rieky São Francisco; 68-tis. obyvateľov (2015). Priemysel potravinársky (spracovanie poľnohospodárskych produktov, výroba octu, mäsokombinát), liehovarnícky (výroba rumu), textilný, obuvnícky, nábytkársky. Obchodné stredisko zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka, sóje, cukrovej trstiny, kukurice, manioku, fazule, manga, pomarančov, kešu, chlebovníka, kokosovníka, avokáda, banánovníka a i.). Cestný uzol. Založené v 2. polovici 16. alebo začiatkom 17. stor., pôvodne nazývané Brejo do Salgado. Od 1860 mesto, 1884 premenované na Januáriu. Sídlo biskupstva.

Japurá [ža-], portugalsky Rio Japurá, španielsky Río Caquetá — rieka v Kolumbii (departement Caquetá) a Brazílii (štát Amazonas), ľavostranný prítok Amazonky; dĺžka 2 280 km, rozloha povodia 267 730 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku okolo 7 000 m³/s. Pramení v Kolumbii v Strednej Kordillere (Severné Andy). Hlavné prítoky: Yari, Apaporis (ľavostranné). Splavná od kolumbijsko-brazílskej hranice.

Jaú [žau], port. Parque Nacional do Jaú — národný park v Brazílii v štáte Amazonas v povodí rieky Negro asi 200 km severozáp. od mesta Manaus; vyhlásený 1980, rozloha 23 779 km². Rozprestiera sa na pravom brehu rieky Negro, sev. hranicu tvorí rieka Unini, juž. hranicu rieka Carabinami, stredom národného parku tečie rieka Jaú. Množstvo riečnych ramien a jazier, na Carabinami niekoľko vodopádov. Predmetom ochrany je oblasť amazonských dažďových pralesov, najväčšia lesná rezervácia v Južnej Amerike. Ako jeden z biologicky najbohatších regiónov Zeme bol národný park 2000 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Javari [ža-; portugalsky], španielsky Yavarí — rieka na hranici Brazílie a Peru, pravostranný prítok Amazonky; dĺžka 1 180 km, rozloha povodia 91 000 km², priemerný ročný prietok v ústí do Amazonky 2 463 m³/s. Pramení v predhorí Peruánskych Ánd, tečie Amazonskou nížinou, do Amazonky sa vlieva pri meste Benjamin Constant (Brazília). Splavná okolo 500 km od ústia.

Jequié [žekie] — mesto vo vých. Brazílii v členskom štáte Bahia na rieke Contas (ústi do Atlantického oceána); 162-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (spracovanie mäsa), petrochemický (spracovanie ropy). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Cestná križovatka. Založené v 19. stor., v 2. polovici 19. stor. významné obchodné centrum, od 1910 mesto. R. 1914 takmer celé zničené povodňou.

Jequitinhonha [žekitiňoňa], port. Rio Jequitinhonha — rieka vo vých. Brazílii; dĺžka 1 030 km, rozloha povodia 73 000 km². Pramení v pohorí Serra do Espinhaço v Brazílskej vysočine v blízkosti mesta Diamantina, tečie severových. smerom a ústi do Atlantického oceána v blízkosti mesta Belmonte. Početné vodopády. Využívaná energeticky, splavná na dolnom toku 100 km od ústia.

João Pessoa [žuau pesoa], do 1930 Paraíba — prístavné mesto v severových. Brazílii na rieke Paraíba v blízkosti jej ústia do Atlantického oceána, hlavné mesto členského štátu Paraíba; 800-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky, textilný, stavebných materiálov, elektronický, textilný, hutnícky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka, začiatočný bod na diaľnici Transamazônica, medzinárodné letisko, námorný prístav. Vyhľadávané prímorské letovisko s početnými plážami.

Založené 1585 Portugalčanmi ako Nossa Senhora das Neves, 1588 – 1634 nazývané Filipéia de Nossa Senhora das Neves (podľa španielskeho a portugalského kráľa Filipa II.). R. 1634 – 54 ho ovládli Holanďania a premenovali na Frederikstadt (podľa miestodržiteľa Spojených nizozemských provincií Frederika Henrika Oranžského, *1584, †1647), 1817 – 1930 sa nazývalo Paraíba. R. 1930 premenované na João Pessoa na počesť guvernéra Joãa Pessou (*1878, †1930). Stavebné pamiatky: Kostol sv. Františka s františkánskym kláštorom (barokový 1589 – 1779), kostol São Frei Pedro Gonçalves (1843, postavený na mieste staršieho zo 17. stor., opravovaný začiatkom 21. stor.), Pevnosť sv. Kataríny (2. polovica 16. stor.), palác Redencão (1586, pôvodne sídlo jezuitského konventu), divadlo Theatro Santa Roza (1889), obytné domy v koloniálnom štýle (17. – začiatok 20. stor.). Viaceré múzeá a galérie. Kultúrne centrum Estação Ciência Cultura e Artes (2005, O. Niemeyer). Univerzita (1955). Množstvo verejných parkov.

Joinville [žuinvili, aj žuenvil] — mesto v juž. Brazílii vo vých. časti členského štátu Santa Catarina na rieke Rio Cachoeira v blízkosti jej ústia do Atlantického oceána; 537-tis. obyvateľov (2010; najväčšie mesto členského štátu). Významné priemyselné (sídlo viacerých najväčších brazílskych korporácií), finančné (množstvo bánk) a obchodné (miesto konania obchodných stretnutí a konferencií) stredisko krajiny. Priemysel informatický (sídlo najväčších brazílskych softvérových spoločností), automobilový, potravinársky, nábytkársky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Cestný uzol, letisko. Životná úroveň obyvateľov mesta patrí k najvyšším v Brazílii. Založené 1851 Hamburskou kolonizačnou spoločnosťou, ktorá 1849 získala pôdu od Françoisa d’Orléans, princa de Joinville (*1818, †1900, syn francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa I.), a od jeho manželky Franciscy de Bragança (*1824, †1898, dcéra brazílskeho kráľa Petra I.; → Peter IV.), podľa ktorého bolo v určitých obdobiach nazvané (1849 – 66 kolónia Dona Francisca, od 1866 obec Dona Francisca); od 1887 mesto Joinville. Prví kolonisti prichádzali najmä z Nemecka, zo Švajčiarska a z Nórska. Dodnes tam žije početná skupina obyvateľstva nemeckého pôvodu a prejavuje sa silný vplyv nemeckej kultúry na miestne jedlá, životný štýl a architektúru. Zachovali sa viaceré obytné stavby nemeckých osadníkov z 2. polovice 19. stor. – 1. polovice 20. stor., ktoré si uchovali pôvodný charakter nemeckej architektúry (hrazdené domy). Viaceré múzeá, napr. múzeum nemeckých emigrantov sídliace v bývalom kráľovskom paláci (2. polovica 19. stor.). Univerzita, biskupstvo. Každoročný medzinárodný festival tanca. Zoologická a botanická záhrada.

Juazeiro [žuazejru] — mesto vo vých. časti Brazílie v členskom štáte Bahia na juž. brehu rieky São Francisco; 215-tis. obyvateľov (2018); s mestom Petrolina (členský štát Pernambuco) ležiacom na protiľahlom brehu rieky a spojenom s Juazeirským mostom tvorí aglomeráciu. Obchodné stredisko úrodnej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie manga, kokosovníka, banánovníka, viniča, broskýň a i.). Priemysel potravinársky (vinársky). Cestná (diaľničná) a železničná križovatka. Založené 1833, od 1878 mesto.

Juazeiro do Norte [žuazejru du norťi] — mesto vo vých. časti Brazílie v členskom štáte Ceará; 271-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (spracovanie cukrovej trstiny), textilný (najmä bavlnársky), výroba šperkov. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Železničné spojenie s prístavným mestom Fortaleza, hlavným mestom členského štátu. Pôvodne súčasť neďalekého mesta Crato, 1911 sa na podnet kňaza a neskoršieho prvého starostu Romãa Batistu Cícera (*1844, †1934) osamostatnilo, od 1914 mesto.

Juhovýchodné atlantické lesy — územie v juhových. Brazílii v členských štátoch Paraná a São Paulo v pobrežnom pohorí Serra do Mar zahŕňajúce 25 chránených území zaradených do rôznych stupňov a kategórií ochrany (ekologické stanice, štátne parky, štátne turistické parky, národné parky, čiastočné rezervácie prírodného dedičstva, zóny voľnej prírody); rozloha 4 682 km² (ochranná zóna pozostávajúca z 5 areálov chráneného životného prostredia je 12 236 km²). Vzhľadom na zachované ekosystémy pôvodných atlantických dažďových lesov a pridružených spoločenstiev so značnou rozmanitosťou druhov flóry a fauny bolo územie 1999 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Juiz de Fora [žuiz di], bývalá Paraibuna — mesto vo východnej Brazílii v členskom štáte Minas Gerais na rieke Paraibuna (prítok rieky Paraíba); 564-tis. obyvateľov (2018). Významné stredisko textilného priemyslu, ďalej hutnícky, potravinársky (cukrovarnícky) a papiernický priemysel, kovospracujúci, nábytkársky. Vzhľadom na svoju polohu (leží medzi troma finančne a ekonomicky významnými mestami juhovýchodnej Brazílie: Rio de Janeiro, Belo Horizonte, São Paulo) rýchlo sa rozvíjajúce mesto. Dopravná križovatka.

Vzniklo 1850 odčlenením od mesta Barbacena, od 1865 mesto. Ležalo na obchodnej ceste postavenej začiatkom 18. stor. a spájajúcej Rio de Janeiro s Minas Gerais. Univerzita (1960), múzeá (napr. prírodovedné Museu Mariano Procópio, založené 1915, ktoré sídli v rezidencii Villa Ferreira Lage, 1856 – 61).

Jundiaí [žundjai] — mesto v juhových. Brazílii vo vých. časti členského štátu São Paulo; 415-tis. obyvateľov (2018). Priemysel textilný, potravinársky, hutnícky, papiernický, stavebných materiálov (výroba tehál); remeslá (výroba hlineného riadu). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (najmä pestovanie viniča). Dopravná križovatka, letisko. Do oblasti pôvodne obývanej indiánskym obyvateľstvom (Tupíovia, Guaraníovia) prišli prví európski osadníci okolo 1615. Obec založená 1655, od 1865 mesto. V 2. polovici 19. stor. významné centrum produkcie kávy, cukrovej trstiny a bavlny, rozvoj mesta spojený s veľkým prisťahovalectvom; dnes 75 % obyvateľstva mesta tvoria potomkovia talianskych prisťahovalcov. Stavebné pamiatky: neogotická katedrála Nossa Senhora do Desterro (1886 – 1921, na mieste staršieho barokového kostola z 1651). Viaceré múzeá, vysoké školy a univerzity, rímskokatolícke biskupstvo.

Juruá [churua], portugalsky Rio Juruá — rieka v Peru a v záp. Brazílii, pravostranný prítok Amazonky; dĺžka 3 280 km, rozloha povodia 225 800 km², priemerný ročný prietok v ústí 8 440 m³/s. Pramení v Peru vo vých. predhorí Peruánskych Ánd, ústi pri meste Fonte Boa v Brazílii. Najväčší prítok Tarauacá (pravostranný). Splavná 1 823 km od ústia po mesto Cruzeiro do Sul.

Jutaí [žutai], portugalsky Rio Jutaí — rieka v záp. Brazílii v členskom štáte Amazonas, pravostranný prítok Amazonky; dĺžka 1 200 km. Pramení na Amazonskej nížine. Na dolnom toku rozvinutá lodná doprava.