acefálna larva — larva s nezreteľnou hlavou zatiahnutou do prednej časti trupu. Má vyvinutý sekundárny ústny otvor, okolo ktorého sú háčikovité (druhotné) ústne orgány; typická pre väčšinu múch (→ strusky).

acikula [lat.], Acicula — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Caenogastropoda, čeľaď acikulovité. Veľmi drobné mäkkýše s lesklou ihlovitou ulitou. Po prechode k životu na súši sa zmenila ich žiabrová dutina na pľúca. Na Slovensku sa vyskytujú 2 druhy, napr. acikula karpatská (Acicula parcelineata).

acikulovité [lat.], Aciculidae — čeľaď z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Caenogastropoda, rozšírená v záp. časti palearktickej oblasti. Acikulovité žijú na vlhkých miestach v lesoch pod hrabankou a v zemi, majú malú lesklú úzkocylindrickú ulitu (2 – 4 mm) s tupým vrcholom a s hlboko zatiahnuteľným viečkom.

acoelomáty [-cé-; gr. + lat.], Acoelomata — skupina živočíchov z vývinovej vetvy prvoústovce (Protostomia) obsahujúca kmene ploskavce (Plathelminthes), čeľusťoústky (Gnathostomula), páskovce (Nemertini) a machovce (Entoprocta).

actinotrocha [ak-; gr.] — larválne štádium morských živočíchov z triedy chytadloviek.

adamsia, Adamsia — rod z kmeňa pŕhlivce (Cnidaria), trieda šesťlúčovky (Hexacorallia), rad sasanky (Actiniarida). Morské dravé živočíchy s množstvom ramien okolo ústneho otvoru vyskytujúce sa v Stredozemnom mori a v Atlantickom oceáne. Živia sa planktónom a menšími rybami. V symbióze s rakom pustovníckym žije druh adamsia spoločenská (Adamsia palliata), ktorá je prichytená na jeho ulite a chráni ho pŕhlivými ústrojmi.

adela, Adela, Menophora — rod z triedy hmyz (Insecta), rad motýle (Lepidoptera), čeľaď blyštekovité. Malé uzdokrídle motýle s veľkosťou len niekoľko mm, napr. druhy adela zelená (Adela reaumurella) a adela chrastovcová (Adela scabiosella).

Aedes [é-] — rod z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce (Diptera), podrad komáre (Nematocera), čeľaď komárovité.

afidofág [gr.] — živočích živiaci sa voškami, napr. larvy zlatoočiek a niektoré druhy pestríc.

agama [gr.], Agama — rod z triedy plazy (Reptilia), rad šupináče (Squamata), podrad jaštery (Sauria), čeľaď agamovité. Jaštery dlhé až niekoľko desiatok centimetrov s hlavou zvyčajne zdobenou rôznymi rohovitými výrastkami. Sú aktívne cez deň, rýchlo behajú a zahrabávajú sa do piesku, živia sa drobnými bezstavovcami. Obývajú stepi a polopúšte subtrópov a trópov Ázie, Afriky a Austrálie, vo výške 3 800 metrov nad morom žije agama himalájska (Agama himalayana), patria sem aj agama stepná (Agama sanguinolenta), agama vodná (Physignathus lesueurii) a agama osadná (Agama agama). V Európe na Balkánskom polostrove agama hardún (Agama stellio).

agamovité [gr.], Agamidae — čeľaď z triedy plazy (Reptilia), rad šupináče (Squamata), podrad jaštery (Sauria). Vyskytujú sa na všetkých kontinentoch okrem Ameriky. Morfologicky rozmanitá čeľaď zahŕňa vyše 30 rodov asi s 320 druhmi. Typickými spoločnými znakmi sú dorastajúce opotrebované zuby na vonkajšej strane čeľustí a neschopnosť odvrhnúť chvost. Kladú vajíčka, niektoré sú živorodé, živia sa najmä hmyzom. K najznámejším druhom patria jašter golierkatý (Chlamydosaurus kingi), dráčik lietavý (Draco volans), moloch tŕnistý (Moloch horridus), vodné agamy z rodov Physignatus a Hydrosaurus, ropušník tŕnistohlavý (Phrynosoma cornutum) a bylinožravý tŕňochvost (Uromastyx).

achatina, Achatina — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra, čeľaď achatinovité. Mäkkýše žijúce v tropických oblastiach Afriky a Ázie. Druh achatina žravá (Achatina fulica) s ulitou s priemerom okolo 130 mm bol zavlečený z Afriky do niektorých oblastí Ázie a stal sa škodcom na čajovníkových a kaučukovníkových plantážach.

achatinelovité, Achatinellidae — čeľaď z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Stylommatophora. Patrí sem jediný endemický rod achatinela (Achatinella; napr. s druhmi Achatinella sowerbyana, Achatinella decipiens a Achatinella vulpina), ktorý sa vyskytuje na havajskom ostrove Oahu.

achatinovité, Achatinidae — čeľaď z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra. Veľké mäkkýše rozšírené v tropických oblastiach Afriky a Ázie. Druh Archachatina marginata patrí medzi najväčšie suchozemské ulitníky, výška ulity dosahuje až 150 mm, šírka až 100 mm. Žije zvyčajne na stromoch.

akarológia [gr.] — odbor zoológie zaoberajúci sa štúdiom roztočov (Acarina). Skúma ich ekonomický a zdravotný dosah ako škodcov hospodárskych rastlín a zvierat a ako prenášačov chorôb, hľadá spôsoby boja s nimi i možnosť využitia užitočných druhov v boji so škodcami. Skúma ich anatómiu, embryológiu, fyziológiu, ekológiu, zoogeografiu, fylogéniu a klasifikáciu. Prvé zmienky o roztočoch pochádzajú z 1550 pred n. l. z Egypta. Ako veda sa akarológia vyvinula v Európe v 19. stor. Priekopníkmi akarológie boli napr. K. S. Amerling, F. A. Kolenati, Karel Thon (*1879, †1906) a Jaroslav Štorkán (*1890, †1942), významné sú diela Giovanniho Canestriniho (*1835, †1900), Antonia Berleseho (*1863, †1927), Anthonieho (Antoona) Cornelisa Oudemansa (*1858, †1943) a Alexeja Alexejeviča Zachvatkina (*1906, †1950).

akráziotvaré, Acrasida — rad jednobunkových eukaryontných organizmov. Majú meňavkovité formy s eruptívnymi panôžkami. Nemajú bičíkaté štádium, sú voľne žijúce.

akrón [gr.] — začiatočná časť tela hmyzu. Nemá celóm, preto netvorí samostatný článok tela. Patrí k nemu nervový uzol archicerebrum.

aktinula [gr.] — larválne štádium mechúrnikov, ktoré má už vyvinuté ústa.

aktinuly [gr.], Actinulida — rad z kmeňa pŕhlivce (Cnidaria), trieda polypovce (Hydrozoa).

akrescencia [lat.] — prírastok;

1. práv. v občianskom práve prírastok dedičského podielu, ak sa uvoľnil dedičský podiel niektorého zo zákonných dedičov príslušnej dedičskej skupiny; uvoľnený dedičský podiel prirastá (akrescenduje) zákonným dedičom tej istej skupiny, ak ich niet, dedia zákonní dedičia ďalšej skupiny; v obchodnom práve prírastok podielu spoločníka po vystúpení z obchodnej spoločnosti ostatným spoločníkom; v medzinárodnom práve spôsob nadobudnutia územného prírastku štátom, a to pôsobením prírodných síl (napr. naplaveninami v ústí rieky ap.) alebo v dôsledku cieľavedomej ľudskej činnosti (napr. výstavba vodných hrádzí či odvodňovanie pobrežia);

2. zool. začiatočné obdobie gradácie populácie (→ gradácia), v ktorom sa hustota populácie začína zvyšovať nad stav latencie. V aplikovanej entomológii má akrescencia mimoriadny význam z hľadiska prognózy ďalšieho vývoja populácie a eventuálnej lokalizácie vznikajúcich ohnísk škodlivého rozmnožovania.

kalifornská ozdobná mačka, kalifornská trblietavá mačka — plemeno mačiek vyšľachtené v 70. rokoch 20. stor. v Kalifornii. Je produktom kríženia nečistokrvných afrických a ázijských mačiek, najmä však siamskej mačky, britskej dvojfarebnej mačky a mačky manx; zatiaľ nebolo uznané žiadnou chovateľskou organizáciou. Má dlhé štíhle svalnaté telo, stredne dlhé svalnaté nohy, pri koreni mohutný a k hrotu sa zužujúci chvost, guľatú hlavu, široké líca, mierne šikmé oválne oči, vzpriamené, dozadu nasadené uši s okrúhlymi hrotmi a krátku hustú lesklú, v dospelosti škvrnitú srsť s podsadou. Chová sa v modrej, hnedej, striebornej a zlatej farbe; spoločenská mačka s miernou povahou.

kalifornská trblietavá mačka → kalifornská ozdobná mačka

kalichovky [gr. > lat.], Lucernarida alebo Stauromedusae — rad z triedy kalichovce (Staurozoa), podkmeň medúzovníky (Medusozoa), kmeň pŕhlivce (Cnidaria), vývojový stupeň eumetazoa. Morské živočíchy, ktoré žijú trvalo prisadnuto na dlhých stopkách; krátke ramená sa nachádzajú na ôsmich výbežkoch. Sú oddeleného pohlavia, oplodnenie pohlavných buniek prebieha vo vode. V ich životnom cykle nedochádza k striedaniu medúzového a polypového štádia, dospelé štádium sa interpretuje ako prisadnutá medúza, ktorá spôsobom života pripomína polypové štúdium. Patrí sem napr. 5 – 6 cm dlhý druh kalichovka atlantická (Lucernaria quadricornis), ktorý sa vyskytuje na severe Atlantického oceána.

kalima [arab.], Kallima — rod z triedy hmyz (Insecta), rad motýle (Lepidoptera). Motýle pochádzajúce z tropických oblastí juž., juhových. a vých. Ázie; pri odpočinku so zloženými krídlami sa podobajú na suchý list (takzvané listové mimikry). V priebehu roka má kalima zvyčajne dve generácie, z ktorých jedna žije v období dažďov (motýle sú menšie a sýtejšie sfarbené) a druhá v období sucha; húsenice sú chránené výrastkami (tŕňmi) a chlpmi.

Patrí sem okolo 10 druhov, napr. Kallima inachus s tmavofialovou vrchnou stranou krídel zakončených ostrým čiernym hrotom, so svetlooranžovým pásom na predných krídlach a s hnedou spodnou stranou krídel s kresbou imitujúcou žilnatinu suchého listu (rozpätie okolo 12 cm), ktorá sa vyskytuje v juž. Ázii a na Ďalekom východe.

kalmáre, Myopsida — rad z kmeňa mäkkýše (Mollusca), trieda hlavonožce (Cephalopoda), podtrieda dvojžiabrovce (Coleoidea). Dravé morské, vo veľkých hĺbkach žijúce dvojstranne symetrické živočíchy s rozlíšiteľnou hlavou a plášťom a s ôsmimi krátkymi a dvoma dlhými ramenami. Kalmáre dokážu meniť farbu pokožky zo svetlých odtieňov na tmavé (alebo opačne), alebo na konkrétnu farbu, napr. na žltú, červenú, hnedú a čiernu, čím sa maskujú (farebne sa prispôsobujú okoliu), ale aj vizuálne komunikujú a vyjadrujú emócie. Na obranu pred nepriateľom im slúži aj farbivo (takzvaný atrament), ktoré produkujú prostredníctvom atramentových žliaz. Živia sa najmä rybami a kôrovcami.

Patrí sem okolo 300 druhov zaradených v 29 čeľadiach, napr. 30 cm (s chápadlami 50 – 60 cm) dlhý kalmár lietavý (Todarodes pacificus), ktorý sa vyskytuje v sev. oblastiach Tichého oceána, najmä v moriach obmývajúcich severových. pobrežie Ázie, Japonské ostrovy, Aljašku a severozáp. oblasť Kanady, a 30 cm (s chápadlami 60 cm) dlhý kalmár argentínsky (Illex argentinus), ktorý sa vyskytuje v Atlantickom oceáne, najmä pri juhových. pobreží Južnej Ameriky; na konzum sa ich vyloví okolo 500-tis. ton ročne. V Európe sa najviac loví 20 – 30 cm dlhý druh kalmár obyčajný(Loligo vulgaris), ktorý sa vyskytuje v Stredozemnom mori a vo vých. oblastiach Atlantického oceána od Severného mora až po Guinejský záliv. Mnohé z kalmárov sú obľúbenou pochúťkou viacerých svetových kuchýň (pripravujú sa vcelku, rozrezané na plátky alebo na krúžky — najmä obaľované), nejedlé sú iba rohovinové čeľuste pripomínajúce zahnutý zobák a plochá vnútorná schránka (gladius). Kalmáre, najmä kalmár obyčajný, sa predávajú zvyčajne v zmesiach takzvaných morských plodov alebo samostatne konzervované. Ich mäso je bohatým zdrojom zinku, mangánu, medi, selénu a vitamínov B₁₂ a B₂ (riboflavínu); hovorovo sa nazývajú kalamáre (z talianského calamari).

kamenár, Arenaria — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď slukovité. Malé, pri vode žijúce druhy s kratším kužeľovitým zobákom a s krátkymi nohami bez plávacej blany. Vyskytujú sa na sev. pobreží vých. Európy a Ázie. Živia sa prevažne živočíšnou potravou, hniezdia na zemi v zóne tundry.

Patria sem dva druhy, 23 cm dlhý kamenár čiernohlavý (Arenaria melanocephala) s tmavohnedou hlavou, s prevažne čiernou vrchnou stranou tela s bielymi bodkami (mladým a dospelým vtákom v mimohniezdnom období chýbajú) a s bielym bruchom, za letu s nápadnou škvrnitou kresbou, a aj na Slovensku sa počas migrácie zvyčajne na bahnitých brehoch rybníkov a vodných nádrží vyskytujúci, 22 – 24 cm dlhý kamenár strakatý (Arenaria interpres) s orechovohnedou vrchnou stranou tela s černastými pásmi, bielym bruchom a čiernou páskou na hrudi, za letu s nápadnou podkovovitou čiernou škvrnou na chvoste a so širokými bielymi pásmi na krídlach.

kochlikopovité, Cochlicopidae — čeľaď z triedy ulitníky (Gastropoda), podtrieda pľúcnatce (Pulmonata), rad slimáky (Stylommatophora). Drobné suchozemské slimáky vyskytujúce sa v Severnej Amerike a v oblasti západného paleoarktisu. Majú hladkú lesklú polopriehľadnú medovožltkastú, 5 – 8 mm dlhú ulitu a zhrubnuté bezzubé obústie.

Podľa súčasných taxonomických poznatkov sem patria podčeľade Cochlicopinae a Azecinae s viacerými druhmi, na Slovensku sa vyskytujú tri: euryekná kochlikopa lesklá (Cochlicopa lubrica), ktorá žije prevažne v detrite na vlhkých miestach, kochlikopa drobná (Cochlicopa lubricella), ktorá vyhľadáva suchšie a slnečné stanovištia, a pomerne vzácna kochlikopa blýskavá (Cochlicopa nitens), ktorá je viazaná na mokraďové stanovištia s vysokým obsahom uhličitanov (kalcifilný druh). Živia sa zvyčajne rozkladajúcimi sa organickými zvyškami, vo vlhkom prostredí aj riasami.

kokcídie [gr.], Coccidia — trieda z kmeňa výtrusovce (Apicomplexa, Sporozoa). Jednobunkové obligatórne vnútrobunkové parazity stavovcov a článkonožcov. Ich životný cyklus prebieha zvyčajne v jednom hostiteľovi (jednohostiteľské kokcídie patriace napr. do rodov eimeria a izospóra), vyskytujú sa však aj dvoj- alebo trojhostiteľské druhy (viachostiteľské kokcídie, napr. patriace do rodu Sarcocystis). Infekcia sa začína prehltnutím oocýst, ktoré obsahujú jednojadrové sporozoity (infekčné štádium kokcídií), ktoré sa v čreve hostiteľa uvoľnia, preniknú zvyčajne do epitelových buniek tráviacich orgánov, začnú rásť a menia sa na trofozoity, ktoré sa ďalej rozmnožujú. Pri kokcídiách je charakteristická rodozmena (striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie); pohlavne sa rozmnožujú gamogóniou (splynutím gamét vzniká zygota), nepohlavne schizogóniou (jadro sa rozpadá na niekoľko menších jadier, ktoré sa obalia plazmou a vnikajú do ďalších buniek, preto sa nákaza šíri veľmi rýchlo). Sporulácia zvyčajne prebieha vo vonkajšom prostredí, potom ako oocysty opustia s výkalmi telo hostiteľa. Patrí sem vyše 2 000 druhov, z ktorých mnohé spôsobujú ochorenie domácich i voľne žijúcich zvierat nazývané kokcidióza. Pre človeka nie sú kokcídie nebezpečné okrem Toxoplasma gondii, ktorá vyvoláva toxoplazmózu.

kokón [provensalsky > fr.] — zool. zámotok.

akvárium [lat.] — človekom vytvorená (najčastejšie sklená alebo plexisklová) nádrž naplnená vodou, umožňujúca chov a pozorovanie vodných živočíchov (zvyčajne rýb a obojživelníkov), prípadne okrasná nádržka s vodnými rastlinami. Akvárium môže byť morské, sladkovodné alebo brakické (→ brakická voda). V minulosti bola snaha vytvárať tzv. biotopové akváriá, ale pre nemožnosť úplne napodobniť prirodzené prostredie sa to darilo len pri niektorých druhoch rýb umiestnených v nádržiach bez rastlín. Najčastejšie sa zhotovujú tzv. spoločenské akváriá, v ktorých sa kombinujú viaceré druhy rýb (→ akváriové ryby) a vodných živočíchov (napr. slimákov, rakov a kreviet) s podobnými nárokmi na životné prostredie a viaceré druhy rastlín (→ akváriové rastliny). Kvalitná akvaristická technika umožňuje vytvárať malé okrasné nádržky, tzv. nanoakváriá, existuje aj súťaž v aranžovaní (aquascaping) takýchto akvárií. Podľa funkcie sa akváriá v akvaristike hovorovo nazývajú napr. vytieračky (akváriá na neres rýb) alebo rozplávačky (akváriá, v ktorých sa plôdik rýb odchová po strávení žĺtkového vrecka).

kohorta [lat.] —

1. demogr. skupina jedincov prežívajúcich rovnakú významnú udalosť v rovnakom časovom úseku. Termín sa spravidla používa v podobnom zmysle ako generácia, nie však z hľadiska rovnakého veku, ale z hľadiska prežívania sledovaných demografických udalostí, napr. súbor jedincov, ktorí uzatvorili sobáš v jednom kalendárnom roku, tvorí sobášnu kohortu, súbor narodených detí prvého poradia v danom kalendárnom roku tvorí kohortu narodených prvého poradia. Niekedy sa kohorta nepresne používa v užšom význame ako synonymum pojmu generácia alebo v širšom význame, keď okrem vlastného významu zahŕňa aj pojem generácia;

2. biol., ekol. vedľajšia taxonomická jednotka v klasifikácii živočíchov zvyčajne medzi triedou a radom, prípadne medzi infraradom a čeľaďou, v klasifikácii rastlín niekedy zaraďovaná medzi divíziu (kmeň) a triedu; populácia, ktorú tvoria jedince tej istej generácie, aj skupina jedincov narodená (vyklíčená) v určitom časovom úseku. Termín kohorta sa používa napr. pri rozboroch populačných vzoriek a pri určení vekovej štruktúry populácie, keď nie je známy presný vek jedincov, známe je však obdobie ich narodenia (vyklíčenia). Označuje sa symbolom K a číselným indexom poradového čísla kohorty, napr. pri hlodavcoch patria do K₀ jedince narodené v minulom roku, do K₁ jedince narodené na jar, do K₂ jedince narodené v lete a do K₃ jedince narodené na jeseň;

3. hist., voj. lat. cohors, množné číslo cohortes — v Rímskej ríši:

a) podjednotka rímskej légie. Kohorty začali vznikať ako taktické bojové jednotky koncom 2. stor. pred n. l. po vojenskej reforme Gaia Maria. Každá kohorta sa delila na tri manipuly, každý manipul na dve centúrie, 10 kohort tvorilo jednu légiu. V závislosti od počtu mužov v centúriách (pôvodne 100, inokedy 60 – 120) mala kohorta okolo 600 mužov (pešiakov a jazdcov). V pochodovom i v stálom tábore mali kohorty presne vyčlenené miesto. Označovali sa poradovým číslom, pričom prvá sa vždy považovala za najlepšiu a najskúsenejšiu a ďalšie za menej skúsené. V období raného cisárstva na konci 1. stor. pred n. l. dosahovala prvá kohorta až 800 mužov a delila sa na 5 centúrií. Kohorty sa označovali zástavou (vexillum), ktorú niesol vexillarius, a nazývali sa podľa spôsobu boja, napr. pešia (cohors peditata), jazdecká (cohors equitata) a lukostrelecká (cohors sagittariorum) kohorta, podľa kmeňov, resp. podľa národov, z ktorých príslušníkov boli zostavené, napr. galská (cohors Gallorum) a hispánska (cohors Hispanorum) kohorta, alebo podľa cisárov, za ktorých vlády vznikli, napr. Flaviova (cohors Flavia), Trajánova (cohors Traiana) a Antoninova (cohors Antoniniana) kohorta. V období cisárstva vzniklo viacero druhov pomocných kohort, ktoré boli vytvorené z príslušníkov miestnych spojeneckých kmeňov (→ auxíliá), na ich čele stáli prefekti;

b) prétoriánska kohorta (cohors praetoria aj praetoriana; aj prétoriánska garda) — pôvodne osobná stráž vojvodcu pri vojenskom ťažení, počas vlády cisára Augusta tvorili prétoriánske kohorty gardové oddiely rímskeho vojska chrániace cisára. Pôvodne boli rozmiestnené mimo Ríma, za cisára Tiberia umiestnené v kasárňach (castra praetoria; aj prétoriánsky tábor) na juhovýchodnom okraji mesta; → prétoriáni. Ako priateľská kohorta (cohors amicorum) sa prenesene označovala skupina priateľov cisára, z ktorej postupne vznikol jeho poradný orgán;

c) jednotky zabezpečujúce poriadok a bezpečnosť v hlavnom meste Rímskej ríše v Ríme, kde pôsobili mestská kohorta, kohorta hasičov a kohorta dobrovoľníkov (cohortes voluntariorum) utvárané podľa potreby. Tri mestské kohorty (cohortes urbanae) utvoril cisár Augustus okolo 13 pred n. l. Každá mala 500 mužov, za cisára Vitellia 1 000 a za Severa 1 500, každej velil tribún, všetky kontroloval senátor vymenovaný do funkcie mestského prefekta (praefectus urbi). Ich základňou bol prétoriánsky tábor v Ríme. Niekedy boli posielané aj do iných miest, napr. do Kartága na ochranu obilia či do Lugdunu (dnešný Lyon) na ochranu mincovne. Sedem kohort hasičov či nočných strážcov predstavovalo stálu hasičskú posádku (cohortes vigilum; lat. vigil = strážca, hasič) zriadenú cisárom Augustom po požiari Ríma (6 n. l.). Každá mala 500, neskôr 1 000 mužov na čele s tribúnom, všetky podliehali veleniu prefekta (praefectus vigilum);

4. prenesene záujmovo alebo účelovo prepojené väčšie množstvo ľudí, skupina.

kohútik, Oulema, Lema — zool. rod z triedy hmyz (Insecta), rad chrobáky (Coleoptera), čeľaď liskavkovité. Drobné chrobáky vyskytujúce sa takmer na celom svete. Patrí sem 7 druhov, na Slovensku sa v teplejších oblastiach na trávnatých stanovištiach vyskytuje kovovolesklý zelenomodrý, 4 – 4,8 mm dlhý kohútik pestrý (Oulema melanopus) so zvyčajne nápadným tmavooranžovým štítom, s dlhými tmavými tykadlami, s kovovomodrými alebo s tmavomodrými krovkami a s troma pármi oranžových nôh (prezimujú dospelé chrobáky, ktoré na jar prelietajú na polia napr. obilnín, kde samičky kladú na lícnu stranu listov vajíčka a čerstvo vyliahnuté zavalité, 5 – 6 mm dlhé larvy obalené čiernym slizom listy požierajú) a podobný kovovomodrý, fialový alebo čierny, 3 – 4 mm dlhý kohútik modrý (Lema cyanella), ktoré v nebezpečenstve vydávajú cvrlikavý zvuk trením kroviek o rebrovitú hranu na chrbte (odtiaľ názov kohútik); hospodársky významné škodce obilnín, ktoré pri premnožení môžu spôsobiť holožer.

kobylkovce, Gryllacridoidea — nadčeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad kobylky (Ensifera), v starších zoologických systémoch podrad z radu rovnokrídlovce (Orthoptera, v niektorých zoologických systémoch Saltatoria). Dravý i bylinožravý hmyz vyskytujúci sa prevažne v subtropických a tropických oblastiach Austrálie, Čile, USA, Číny a juhových. Ázie (Kórejský polostrov), v oblastiach okolo Stredozemného mora, ako aj v Kanade. Má svetlohnedé, okolo 5 cm dlhé telo (dĺžka s nohami okolo 10 cm) a veľmi dlhé (viac ako 10 cm) tykadlá, krídla chýbajú alebo sú obtočené okolo bruška. Samičky majú dlhé kladielko, vajíčka kladú do kôry, pôdy i do rastlín; samčeky nemajú stridulačný orgán. Patrí sem okolo 1 000 druhov žijúcich napr. pod tlejúcim lístím a drevom.

kobylkovcovité, Rhaphidophoridae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad kobylky (Ensifera), nadčeľaď kobylkovce (Gryllacridoidea). Drobný hmyz vyskytujúci sa prevažne v tropických oblastiach. Má veľmi dlhé nohy a dlhé tykadlá; samčekom chýbajú na holeniach sluchové orgány.

Patria sem napr. hnedožltkastý, 15 – 21 mm dlhý kobylkovec jaskynný (Troglophilus cavicola), ktorý žije v jaskyniach a na tienistých vlhkých miestach (napr. v dutinách stromov a pod kameňmi) v oblastiach okolo Stredozemného mora, a bezkrídly, výborne skáčuci žlto- alebo hnedastoškvrnitý, 17 – 19 mm dlhý kobylkovec skleníkový (Tachycines asynamorus) s extrémne dlhými tykadlami (až 8 cm), ktorý pochádza z vých. Ázie, žije v skleníkoch, kam bol zavlečený (významný škodca skleníkových rastlín, požiera najmä klíčky a semená), a kozmopolitne je rozširovaný s tropickými rastlinami.

kobylky, Ensifera — rad z triedy hmyz (Insecta), v niektorých zoologických systémoch Tettigonioidea, podrad alebo nadčeľaď kobylky z radu rovnokrídlovce (Orthoptera, v niektorých zoologických systémoch Saltatoria). Suchozemský hmyz s neúplnou premenou (paurometabóliou) vyskytujúci sa na celom svete. Má zelené alebo hnedé, na bokoch sploštené alebo valcovité telo, dva páry krídel (prvý chitinizovaný, kožovitý, s ochrannou funkciou, druhý blanitý; niektorým druhom krídla chýbajú alebo ich majú zakrpatené), dlhé nitkovité tykadlá zvyčajne dlhšie ako telo, silné hryzavé ústne orgány a silné skákavé zadné nohy so zhrubnutými stehnami a s predĺženými holeňami; v holeni prvého páru nôh sú uložené sluchové orgány. Výrazný je pohlavný dimorfizmus: samčeky majú na báze prvého páru krídel stridulačné orgány, samičky majú dobre vyvinuté dlhé rovné alebo šabľovito zahnuté kladielko, vajíčka kladú do zeme, do kôry alebo na rastliny. Sú zvyčajne dravé, živia sa iným hmyzom, voškami, húsenicami a rastlinami. Patrí sem okolo 8 000 druhov, z toho na Slovensku sa vyskytuje 53.

kobylôčka, Metrioptera — rod z triedy hmyz (Insecta), rad kobylky (Ensifera), čeľaď kobylkovité (Tettigoniidae). Hmyz vyskytujúci sa v str. Európe. Má robustné telo zhora s plochým štítom (v zadnej časti so zreteľným kýlom) a krátkymi tegminami (kratšími ako bruško). Živí sa prevažne rastlinami.

Patria sem napr. hnedá, 14 – 19 mm dlhá kobylôčka lúčna (Metrioptera roeselii) s krátkymi priehľadnými tegminami a so žltkastým bruškom, ktorá sa vyskytuje na vlhkých lúkach a v blízkosti úhorov a močiarov (dospelé jedince žijú od júla do septembra), a kobylôčka krátkokrídla (M. brachyptera), ktorá sa vyskytuje na str. vlhkých až vlhkých lúkach v kotlinách a horských oblastiach Slovenska.

kobylkovité, Tettigoniidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad kobylky (Ensifera). Kobylkovité majú zelenkasté alebo hnedasté, zvyčajne 5 – 130 mm dlhé telo, úzke temeno hlavy, dlhé nitkovité tykadlá, dva páry zvyčajne dlhých, dobre vyvinutých krídel (niektoré druhy sú krátkokrídle alebo bezkrídle) a na vonkajšej strane holení predných nôh vrcholový tŕň; v holeni predných nôh majú takmer uzavretý bubienok sluchových orgánov (s výnimkou úzkej štrbiny). Samičky majú dlhé mečovité kladielko, samčeky stridulačný orgán (ozývajú sa zvyčajne cez deň charakteristickým zvukom).

Patrí sem asi 6 400 druhov, na Slovensku sa vyskytuje 45, napr. krídlatá dravá, premenlivo sfarbená, 24 – 38 mm dlhá kobylka hryzavá (Decticus verrucivorus), ktorá sa vyskytuje od nížin až po horský stupeň smrečín (dospelé jedince sa vyskytujú od júna do októbra), krídlatá dravá svetlozelená, 28 – 42 mm dlhá kobylka zelená (Tettigonia viridissima), ktorá sa vyskytuje v nižších polohách na stromoch, kroch alebo v trávnatých a krovinatých porastoch (dospelé jedince sa vyskytujú od júla do októbra), a bezkrídla dravá svetlozelená alebo hnedastoškvrnitá, 60 – 67 mm dlhá sága stepná (Saga pedo), ktorá sa vyskytuje v xerotermných biotopoch juž. Slovenska (dospelé jedince sa vyskytujú od júla do októbra) a je zaradená v červenom zozname (na území Slovenska žijú len partenogeneticky sa rozmnožujúce samičky).

anteclypeus [-kli-; lat.] — predná časť čelového štítka hmyzu.

alula — biol. blanitý lalôčik na báze spodného kraja krídla mnohých dvojkrídlovcov (Calyptratae). Uvádza sa aj pod názvom kalypter.

kalypter [gr.] → alula

kanibalizmus [indiánske jazyky > špan.] —

1. antropofágia, ľudožrútstvo — konzumovanie ľudského tela alebo jeho častí inými ľuďmi. Kanibalizmus sa v rozličných formách praktizoval na rôznych stupňoch vývoja ľudskej spoločnosti od najstarších čias až po súčasnosť na väčšine obývaných území. Rozlišuje sa potravný a psychopatický kanibalizmus. Habituálny potravný kanibalizmus (ľudské mäso sa pokladalo za bežnú potravu) bol spočiatku prirodzenou súčasťou ľudského života. Postupným vývojom bol zavrhnutý, zakázaný a trestný. Napriek tomu sa však aj v súčasnosti vyskytuje u niektorých prírodných národov rituálny potravný kanibalizmus ako súčasť celého komplexu náboženských a sociálnych zvykov, keď sa časti ľudského tela konzumujú napr. s vierou, že na konzumenta prejdú vlastnosti skonzumovanej časti (zjedenie srdca dodá smelosť, zjedenie mozgu rozum a i.), ďalej z pomsty ap. Jeho zvláštnou formou je takzvaný endokanibalizmus spočívajúci v konzumovaní určitých vybraných častí tela zomretých rodičov. V minulosti viedol kanibalizmus k rozšíreniu neurodegeneratívnej choroby mozgového tkaniva (→ Creutzfeldtova-Jakobova choroba) medzi pôvodnými obyvateľmi Novej Guiney, ktorí po víťaznom boji konzumovali mozog porazených nepriateľov. Núdzový potravný kanibalizmus sa vyskytuje sporadicky v extrémnych situáciách (hladomor, vojny, prírodné katastrofy, dlhodobá izolácia skupiny ľudí bez dostatku potravy) s cieľom prežiť hladovanie. Psychopatický kanibalizmus sa sporadicky objavuje u psychopatických osôb ako výraz rezignácie na plnenie vysoko nastavených hodnotových kritérií kultúrneho a spoločenského života; konzumovanie častí vlastného tela sa nazýva autokanibalizmus;

2. zool. požieranie jedincov v rámci jedného, resp. príbuzného druhu najčastejšie pre nedostatok potravy napr. pri premnožení. Kanibalizmus sa vyskytuje pri niektorých druhoch hmyzu (tzv. sexuálny kanibalizmus napr. pri snovačke jedovatej, Latrodectus hasselti, a modlivke zelenej, Mantis religiosa; samičky po kopulácii požierajú samčeky), ako aj pri stavovcoch (tzv. veľkostno-štrukturálny kanibalizmus napr. pri sysľovi Beldingovom, Urocitellus beldingi, väčšie jedince požierajú menšie; tzv. rodinný kanibalizmus napr. pri diviakovi lesnom, Sus scropha, dospelé jedince požierajú vlastné mláďatá; tzv. vnútromaternicový kanibalizmus napr. pri salamandre škvrnitej, Salamandra salamandra, embryá v maternici sa požierajú navzájom).

Kanibalizmus sa vyskytuje aj vo veľkochovoch hydiny a prasiat ako porucha skupinového správania v dôsledku psychickej záťaže, resp. ako zlozvyk, pri ktorom sa jednotlivé zvieratá navzájom napádajú a zraňujú (pri hydine sa prejavuje ozobávaním peria, kloaky, behákov a hlavy, pri prasatách obhrýzaním chvostíkov a uší).

kly — trvalo rastúce, mohutne vyvinuté extrémne dlhé zuby (očné alebo rezáky) niektorých cicavcov, napr. diviakov, mrožov, slonov alebo narvalov. Kly diviaka (očné zuby, špiciaky) sú cennou poľovníckou trofejou. Sú bezkoreňové, stále dorastajú a vzájomne sa obrusujú, pričom dolné sú dlhšie ako horné. Podľa dĺžky a tvaru klov možno určovať vek diviaka; čím je diviak starší, tým sú kly silnejšie a ako trofej cennejšie. Špiciaky diviačice, tzv. háky, sú podstatne menšie. Kly slonov sa najmä v minulosti používali na výrobu umeleckých predmetov a šperkov (→ slonovina), v súčasnosti je lov slonov na získanie klov vo viacerých krajinách zakázaný.

alinótum [lat.] — predná časť krídlohrude hmyzu, na ktorú sa po bokoch pripájajú krídla.

alometabólia [gr.] — biol. typ vývinovej premeny molíc (Aleyrodinea), ktorá je charakteristická 1 pohyblivou larvou a 3 nepohyblivými, sesílnymi larvami bez základov krídel; medzi posedným vzrastovým stupňom larvy a dospelým jedincom nie je pokojové štádium.

alopia, Alopia — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra, čeľaď cihovité. Majú vretenovitú ulitu, žijú na teplých vápencových stenách, za sucha sa ukrývajú v štrbinách skál. Na Slovensku sa vyskytuje jediný endemický druh Slovenského krasu alopia zádielska (Alopia clathrata).

alpaka [aymarčina > špan.] —

1. hut. pakfón, nové striebro — zliatina medi, niklu (10 – 20 %) a zinku (10 %) používaná na výrobu jedálenských príborov a ozdobných predmetov;

2. text. tkanina vyrobená z vlny juhoamerickej lamy alpaky, použitá najčastejšie v útku;

3. zool., Vicugna pacos — podľa najnovších výsledkov molekulárnej biológie a genetiky domestikovaný druh či potomok lamy vikune (Vicugna vicugna) z triedy cicavce (Mammalia), rad párnokopytníky (Artiodactyla), čeľaď ťavovité; v starších systémoch ako zdomácnená forma či potomok lamy guanako (aj huanako; Lama guanicoe). Žije v Andách v Peru (tam pravdepodobne došlo pred 6000 – 7000 rokmi k jej zdomácneniu). Jej vlna (známa aj ako alpaka) je veľmi jemná, mäkká, bielej, tmavogaštanovej až hnedej farby, má výborné izolačné vlastnosti. Alpaky sa delia na 2 typy: hujkaja s kratšou skučeravenou vlnou a suri s dlhšou vlnitou srsťou.

alona, Alona — rod kôrovcov z radu dafniotvaré (Anomopoda), čeľaď chydorovité (Chydoridae). Veľmi drobné (s dĺžkou tela 0,35 – 1,1 mm) vodné živočíchy vyskytujúce sa v rôznych silno zarastených stojatých vodách a riekach takmer na celom svete. Majú fazuľovité alebo hráškovité priesvitné telo s malou odstávajúcou hlavou s krátkym odstávajúcim koncom (rostrum) a s dvomi takmer rovnakými očkami. Žijú na dne vôd; plávajú rýchlymi drobnými skokmi tesne nad podkladom. Živia sa nárastami rias a drobnými organickými časticami. Patrí sem okolo 150 druhov, z toho 11 sa vyskytuje na Slovensku, napr. do 1,1 mm dlhá Alona affinis žijúca na kamenitom podklade a do 0,37 mm dlhá Alona protzi (v niektorých zoologických systémoch Phrealona protzi) žijúca na hlinito-bahnitom dne Dunaja.

ambulakrálny systém — sústava vodných ciev morských živočíchov z kmeňa ostnatokožce.

amfiblastula [gr. + gr. > lat.] — biol. larválne štádium hubiek kremeníc z podtriedy Homosclerophoria.

amfineury [gr.] — v starších zoologických systémoch podkmeň z kmeňa mäkkýše (Mollusca), v súčasných zoologických systémoch sú zaradené ako podkmeň mäkkýšovce (Amphineura).