Falcón [-kon] — štát Venezuely v severozápadnej časti krajiny na pobreží Karibského mora; rozloha 24 800 km², 1,077 mil. obyvateľov (2019), administratívne stredisko Coro. Nížinatý povrch; na severe polostrov Paraguaná. Ťažba ropy, v menšom množstve hnedého uhlia, grafitu, fosfátov, vápencov a štrku. Priemysel petrochemický (významné strediská spracovania ropy a ropné prístavy: Amuay, Punta Cordón), rybný (rybárske prístavy Las Piedras, Zazárida a i.), cementársky, chemický (výroba priemyselných hnojív).Pestovanie rajčiakov, cukrovej trstiny, strukovín, kukurice, kokosovníka; chov oviec; rybolov.

Cuyuni [kuju-] — rieka vo Venezuele a v Guyane, dĺžka 618 km, rozloha povodia 50 347 km². Pramení v Guyanskej vysočine, tečie smerom na východ, v blízkosti mesta Bartica sa spája s riekou Mazaruni a ústi do estuáru rieky Essequibo (Atlantický oceán). Početné prahy a vodopády; premenlivý vodný stav. V doline rieky ryžovanie zlata a diamantov z jej usadenín.

Cuquenán [kuke-], špan. Salto Cuquenán, aj Salto Kukenaan, Salto Kukenan — vodopád vo Venezuele na rieke Cuquenán (povodie Orinoca) v blízkosti stolového vrchu Roraima; výška 674 m.

Caura [ka-], špan. Río Caura — rieka vo Venezuele, pravostranný, druhý najväčší prítok Orinoca; dĺžka 745 km, rozloha povodia 52 000 km², priemerný ročný prietok v ústí okolo 3 000 m³/s. Pramení v centrálnej časti Guyanskej vysočiny. Najväčším prítokom je rieka Erebato (ľavostranný, dĺžka 300 km). Splavná 150 km od ústia. Rieka má veľký energetický a turistický potenciál, 210 km od ústia sa nachádzajú vodopády Salto Pará, podľa celkovej šírky 5 608 m druhé najväčšie vodopády na svete.

Caroní [ka-], Río Caroní — rieka vo Venezuele, pravostranný prítok Orinoca; dĺžka 935 km (vrátane Río Cuquenán), rozloha povodia 95 000 km², priemerný prietok v ústí okolo 5 000 m³/s. Pramení v Guyanskej vysočine v masíve Roraima, ústi pri meste Ciudad Guayana. Hlavný prítok: Paraguaj (ľavostranný). Početné prahy a vodopády. Využívaná energeticky, štyri vodné elektrárne: Guri (10 025 MW), Tocoma (2 350 MW), Caruachi (2 160 MW), Macagua (3 152 MW).

Aragua [-gva] — štát Venezuely na severe územia pri Karibskom mori; 7 014 km², 1,822 mil. obyvateľov (2016), hlavné mesto Maracay. Na severe územia pohorie Cordillera de la Costa s vlhkými tropickými lesmi, na juhu plochá, rovinatá nížina so savanami. Uprostred jazero Valencia. Na severe tropické pasátové, na juhu horúce rovníkové podnebie. Významné ložiská niklovej rudy neďaleko mesta Maracay. Jeden z hospodársky najrozvinutejších štátov Venezuely. Priemysel potravinársky, drevársky, papiernický, ľahký, stavebných materiálov. Pestuje sa kakaovník, kávovník, ovocie. Chov hydiny. Cez Araguu vedie Panamerická diaľnica.

Apure — rieka vo Venezuele, ľavostranný prítok Orinoca; dĺžka 1 580 km, plocha povodia 147-tis. km², priemerný ročný prietok 2 000 m³/s. Na dolnom toku splavná.

Apure — štát Venezuely v juhozáp. časti územia na juhozáp. hraniciach s Kolumbiou; 76 500 km², 581-tis. obyvateľov (2016), hlavné mesto San Fernando de Apure. Rovinaté územie ohraničené na východe riekou Orinoco, na severe riekou Apure a na juhu riekou Meta. Vlhké horúce rovníkové podnebie. Rastlinné formácie llanos, savana so suchomilnými druhmi, pozdĺž riek galériové vždyzelené lesy. Pestovanie kukurice, bavlníka a tabaku. Chov dobytka a ošípaných. Jediné väčšie mesto a prístav na Apure je San Fernando de Apure, stredisko obchodu a potravinárskeho priemyslu.

Anzoátegui [ansoategi] — štát Venezuely na severovýchode územia medzi riekou Orinoco a pobrežím Karibského mora; 43 300 km², 1,682 mil. obyvateľov (2016), hlavné mesto Barcelona. Na severe Cordillera de la Costa, na juhu Orinocká nížina. Vlhké tropické podnebie. Pozdĺž Orinoca porasty llanos a galériové lesy, na pobreží mangrovové porasty. Dôležitý región ťažby ropy, zemného plynu a čierneho uhlia. Stredisko ťažby v El Tigre, strediská spracovania v Barcelone a Puerte La Cruz. Najdôležitejšia oblasť pestovania fazule, batatov, kukurice a bavlníka. Chov hospodárskych zvierat (na mäso) a hydiny. Turistická oblasť. Najväčšie mesto: Puerto La Cruz (námorný prístav).

Angelov vodopád [anche-], špan. Salto del Angel, indiánske jazyky Churún-Meru — najvyšší vodopád sveta na juhu Venezuely v autonómnom štáte Bolívar na riečke Churún (prítok toku Carrao) v povodí rieky Caroní pretínajúcej Guyanskú vysočinu. Výška 979 m. Objavil ho 1933 americký letec a hľadač zlata Jimmie Angel (*1899, †1956). Patrí k turistickým atrakciám Venezuely; pre zlú prístupnosť navštevovaný len letecky.

Andy, špan. Cordillera de los Andos — horský systém tiahnuci sa v dĺžke asi 9 000 km (šírka 200 – 700 km) pozdĺž sev. a záp. pobrežia Južnej Ameriky (od ostrova Trinidad po Ohňovú zem). Tvorený desiatkami paralelne prebiehajúcich horských masívov, medzi ktorými ležia náhorné plošiny (puna) a hlboké kotliny. Najvyšší štít Aconcagua (6 960 m n. m.). Juž. pokračovaním Ánd sú skupinky ostrovov v Drakovom prielive a hornatý Antarktický polostrov, ktorým antarktický kontinent zasahuje najviac na sever.

Svahy Ánd na západe prudko spadajú do Tichého oceána, na ktorého dne ich vo vzdialenosti 100 – 200 km od pobrežia lemujú podmorské priekopy (Peruánska priekopa, Atacamská priekopa). Na úrovni obratníka Kozorožca dosahuje relatívne prevýšenie medzi dnom Tichého oceána v Atacamskej priekope a asi 300 km vzdialenými vrcholmi Ánd viac ako 14 000 m. Vých. svahy Ánd sú tiež pomerne strmé, ich úpätie lemuje niekoľko desiatok až stoviek kilometrov široké pásmo hornatín, ktoré na východe nadväzujú na nízko položené ploché územia (Orinocká nížina, Amazonská nížina, Gran Chaco, Pampas a i.). S týmto územím spája Andy zložitý systém rozľahlých povodí najväčších riek Južnej Ameriky, medzi ktorými dominuje predovšetkým povodie Amazonky (na severe).

Rozmanitosť prírodného prostredia, podmienená najmä tým, že Andy majú pestrú geologickú štruktúru, polohu a nadmorskú výšku a že sa rozprestierajú od 10° severnej zemepisnej šírky za 50° južnej zemepisnej šírky, umožňuje rozdeliť Andy na základe rôznych kritérií. Na najvšeobecnejšej úrovni sa delia na Severné Andy, Centrálne Andy a Južné Andy.

K Severným Andám patria Karibské Andy (najvyšší vrch Naiguatá, 2 765 m n. m.), ktoré sú najmladšou časťou celého andského systému, Kolumbijsko-venezuelské Andy (Cristóbal Colón, 5 775 m n. m.), ktorých priebeh pripomína peň stromu s troma konármi, Ekvádorské Andy (Chimborazo, 6 267 m n. m.) s viac ako 25 činnými sopkami a Peruánske Andy (Huascarán, 6 768 m n. m.), pre ktoré je charakteristická veľká členitosť reliéfu, výskyt náhorných plošín a absencia činných sopiek. Centrálne Andy sa rozkladajú najmä na území Bolívie, Čile a sev. Argentíny medzi 14° 30’ a 28° južnej zemepisnej šírky (v dĺžke asi 800 km). Tvoria osobitný typ krajiny bezodtokových kotlín obklopených na západe i na východe horskými pásmami. Najväčšiu výšku dosahujú na území Bolívie (Illampu, 6 485 m n. m.). K Centrálnym Andám patrí púšť Atacama i najväčšie jazero Južnej Ameriky Titicaca. Južné Andy sa rozkladajú na juhu od 28° južnej zemepisnej šírky na území Čile a Argentíny. Patria k nim Čilsko-argentínske Andy (Aconcagua) rozčlenené na tri pásma a prebiehajúce zo severu na juh a Patagónske Andy (San Valentin, 4 058 m n. m.), ktoré sú budované najstaršími horninami a napriek priemernej výške 2 000 m n. m. majú (na juhu) viaceré firnové polia a ľadovce.

Andy sú výraznou prírodnou bariérou (najmä klimatickou). Ukrývajú veľké zásoby nerastných surovín. Ich náhorné plošiny sú miestami husto osídlené a hospodársky intenzívne využívané. V smere západ – východ ich pretína len niekoľko komunikačných koridorov, zo severu na juh nimi prechádza trasa Panamerickej diaľnice.

Andy boli vyvrásnené v alpskej orogenéze, sú budované kryštalickými prekambrickými a paleozoickými horninami i sedimentárnymi horninami paleozoického, mezozoického a terciérneho veku prestúpenými intrúziami granitov. Prechádzajú všetkými podnebnými pásmami Južnej Ameriky. Najvyššie časti majú vysokohorskú, chladnú klímu; ročný úhrn zrážok na severe do 10 000 mm (na záp. svahoch), medzi 5 – 30° južnej zemepisnej šírky menej ako 200 mm v záp. časti Ánd (na púšti Atacama do 20 mm) a viac ako 500 mm (v Peru viac ako 1 000 mm) vo vých. časti; na juhu od 35° južnej zemepisnej šírky viac ako 2 000 mm na záp. svahoch (v Patagónskych Andách miestami do 5 000 mm) a menej ako 300 mm na vých. svahoch. Snežná čiara prebieha na severe vo výške 4 800 – 5 000 m n. m., na rovníku vo výške 4 000 – 4 500 m n. m., v okolí obratníka Kozorožca okolo 6 300 m n. m., na juhu klesá do 1 000 – 600 m n. m.

Vo vých. časti pramenia početné prítoky Orinoca, pramenné rieky Amazonky a mnoho jej prítokov, prítoky riek Paraguaj a Uruguaj, ako i rieky priamo tečúce do Atlantického oceána (Colorado, Negro, Chubut a i.). Záp. svahy Ánd sú mnohými krátkymi riekami (Loa, Bío Bío a i.) odvodňované do Tichého oceána; v Kolumbijsko-venezuelských Andách pramení rieka Magdaléna ústiaca do Karibského mora; početné jazerá, najmä na juhu. Značnú časť Ánd pokrývajú lesy (na severe vlhké vždyzelené rovníkové, vyššie vždyzelené horské), nad nimi vlhké trávnaté formácie; na juhu vždyzelené listnaté a zmiešané lesy s hojným výskytom buka a araukárií, ako aj stepná vegetácia; v Centrálnych Andách prevaha xerofilnej vegetácie, najmä polopúšťovej, trávnato-krovinaté formácie (puna) a stepná vegetácia.

Amazonská nížina — najrozľahlejšia nížina na svete (asi 5 mil. km²) rozkladajúca sa v rovníkovom pásme Južnej Ameriky. Zo severu ju ohraničuje Guyanská vysočina, zo západu chrbty Ánd, z juhu Brazílska vysočina. Rozprestiera sa najmä na území Brazílie, jej záp. časti zasahujú do Kolumbie a Peru. Plochý povrch je rozčlenený desiatkami širokých riečnych dolín. Osou nížiny je rieka Amazonka. Pokrývajú ju ťažko priechodné rovníkové pralesy. Patrí k najmenej preskúmaným oblastiam sveta. Na jej území dodnes žijú primitívne indiánske kmene, ktoré takmer nemajú kontakty so súčasnou civilizáciou. Pralesy Amazonskej nížiny sú dôležitou zásobárňou dreva a celosvetovým významným producentom ozónu. Strediskami sú prístavy na rieke Amazonka (Óbidos, Manaus, Iquitos a i.).

Amazonas — štát na juhu Venezuely pri hraniciach s Brazíliou a Kolumbiou; 177 617 km², 183-tis. obyvateľov (2016); hlavné mesto Puerto Ayacucho. Zaberá juhozápadnú časť Guyanskej vysočiny a sev. výbežok Amazonskej nížiny. Horúce vlhké rovníkové podnebie, priemerná ročná teplota 25 °C, ročný úhrn zrážok až do 5 000 mm. Pramenná oblasť Orinoca má bifurkáciou rieky Casiquiare spojenie s povodím Amazonky. Vegetačnú pokrývku tvorí najmä na Amazonskej nížine tropický dažďový prales s množstvom rastlinných a živočíšnych druhov.

Amazonas je veľmi riedko osídlený (asi 70 % Indiáni) a hospodársky málo rozvinutý. Exploatácia dreva, zber latexu z kaučukovníkov, spracovanie manioku a ryže. Ťažba zlata, diamantov a polodrahokamov.