Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Južná Amerika

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 79 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

Jutaí

Jutaí [žutai], portugalsky Rio Jutaí — rieka v záp. Brazílii v členskom štáte Amazonas, pravostranný prítok Amazonky; dĺžka 1 200 km. Pramení na Amazonskej nížine. Na dolnom toku rozvinutá lodná doprava.

Juruá

Juruá [churua], portugalsky Rio Juruá — rieka v Peru a v záp. Brazílii, pravostranný prítok Amazonky; dĺžka 3 280 km, rozloha povodia 225 800 km2, priemerný ročný prietok v ústí 8 440 m3/s. Pramení v Peru vo vých. predhorí Peruánskych Ánd, ústi pri meste Fonte Boa v Brazílii. Najväčší prítok Tarauacá (pravostranný). Splavná 1 823 km od ústia po mesto Cruzeiro do Sul.

Jundiaí

Jundiaí [žundjai] — mesto v juhových. Brazílii vo vých. časti členského štátu São Paulo; 415-tis. obyvateľov (2018). Priemysel textilný, potravinársky, hutnícky, papiernický, stavebných materiálov (výroba tehál); remeslá (výroba hlineného riadu). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (najmä pestovanie viniča). Dopravná križovatka, letisko. Do oblasti pôvodne obývanej indiánskym obyvateľstvom (Tupíovia, Guaraníovia) prišli prví európski osadníci okolo 1615. Obec založená 1655, od 1865 mesto. V 2. polovici 19. stor. významné centrum produkcie kávy, cukrovej trstiny a bavlny, rozvoj mesta spojený s veľkým prisťahovalectvom; dnes 75 % obyvateľstva mesta tvoria potomkovia talianskych prisťahovalcov. Stavebné pamiatky: neogotická katedrála Nossa Senhora do Desterro (1886 – 1921, na mieste staršieho barokového kostola z 1651). Viaceré múzeá, vysoké školy a univerzity, rímskokatolícke biskupstvo.

Juliaca

Juliaca [chuliaka] — mesto v juhových. Peru v departemente Puno na náhornej plošine Altiplano severozáp. od jazera Titicaca, 3 825 m n. m., administratívne stredisko provincie San Román; 261-tis. obyvateľov (2014). Priemysel textilný, strojársky, potravinársky. Obchodné stredisko. Železničná križovatka, letisko. Obec založená Španielmi 1565, od 1908 mesto. Barokový Kostol sv. Kataríny (1649 – 1774).

Jujuy

Jujuy [chuchuj] — provincia v severozáp. Argentíne pri hranici s Bolíviou a Čile; rozloha 53 219 km2, 728-tis. obyvateľov (2015), administratívne stredisko San Salvador de Jujuy. Väčšinu územia vypĺňajú náhorné plošiny pohoria Puna de Atacama. Viacero slaných jazier a slanísk. Pestovanie cukrovej trstiny, tabaku, rajčín, fazule a ovocných stromov; chov oviec, lám a koní; ťažba dreva. Ťažba rúd železa, striebra, olova, zinku, medi, zlata a cínu. Priemysel hutnícky, potravinársky (cukrovarníctvo).

Juiz de Fora

Juiz de Fora [žuiz di], bývalá Paraibuna — mesto vo východnej Brazílii v členskom štáte Minas Gerais na rieke Paraibuna (prítok rieky Paraíba); 564-tis. obyvateľov (2018). Významné stredisko textilného priemyslu, ďalej hutnícky, potravinársky (cukrovarnícky) a papiernický priemysel, kovospracujúci, nábytkársky. Vzhľadom na svoju polohu (leží medzi troma finančne a ekonomicky významnými mestami juhovýchodnej Brazílie: Rio de Janeiro, Belo Horizonte, São Paulo) rýchlo sa rozvíjajúce mesto. Dopravná križovatka.

Vzniklo 1850 odčlenením od mesta Barbacena, od 1865 mesto. Ležalo na obchodnej ceste postavenej začiatkom 18. stor. a spájajúcej Rio de Janeiro s Minas Gerais. Univerzita (1960), múzeá (napr. prírodovedné Museu Mariano Procópio, založené 1915, ktoré sídli v rezidencii Villa Ferreira Lage, 1856 – 61).

Juhovýchodné atlantické lesy

Juhovýchodné atlantické lesy — územie v juhových. Brazílii v členských štátoch Paraná a São Paulo v pobrežnom pohorí Serra do Mar zahŕňajúce 25 chránených území zaradených do rôznych stupňov a kategórií ochrany (ekologické stanice, štátne parky, štátne turistické parky, národné parky, čiastočné rezervácie prírodného dedičstva, zóny voľnej prírody); rozloha 4 682 km2 (ochranná zóna pozostávajúca z 5 areálov chráneného životného prostredia je 12 236 km2). Vzhľadom na zachované ekosystémy pôvodných atlantických dažďových lesov a pridružených spoločenstiev so značnou rozmanitosťou druhov flóry a fauny bolo územie 1999 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Juazeiro do Norte

Juazeiro do Norte [žuazejru du norťi] — mesto vo vých. časti Brazílie v členskom štáte Ceará; 271-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (spracovanie cukrovej trstiny), textilný (najmä bavlnársky), výroba šperkov. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Železničné spojenie s prístavným mestom Fortaleza, hlavným mestom členského štátu. Pôvodne súčasť neďalekého mesta Crato, 1911 sa na podnet kňaza a neskoršieho prvého starostu Romãa Batistu Cícera (*1844, †1934) osamostatnilo, od 1914 mesto.

Juazeiro

Juazeiro [žuazejru] — mesto vo vých. časti Brazílie v členskom štáte Bahia na juž. brehu rieky São Francisco; 215-tis. obyvateľov (2018); s mestom Petrolina (členský štát Pernambuco) ležiacom na protiľahlom brehu rieky a spojenom s Juazeirským mostom tvorí aglomeráciu. Obchodné stredisko úrodnej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie manga, kokosovníka, banánovníka, viniča, broskýň a i.). Priemysel potravinársky (vinársky). Cestná (diaľničná) a železničná križovatka. Založené 1833, od 1878 mesto.

Joinville

Joinville [žuinvili, aj žuenvil] — mesto v juž. Brazílii vo vých. časti členského štátu Santa Catarina na rieke Rio Cachoeira v blízkosti jej ústia do Atlantického oceána; 537-tis. obyvateľov (2010; najväčšie mesto členského štátu). Významné priemyselné (sídlo viacerých najväčších brazílskych korporácií), finančné (množstvo bánk) a obchodné (miesto konania obchodných stretnutí a konferencií) stredisko krajiny. Priemysel informatický (sídlo najväčších brazílskych softvérových spoločností), automobilový, potravinársky, nábytkársky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Cestný uzol, letisko. Životná úroveň obyvateľov mesta patrí k najvyšším v Brazílii. Založené 1851 Hamburskou kolonizačnou spoločnosťou, ktorá 1849 získala pôdu od Françoisa d’Orléans, princa de Joinville (*1818, †1900, syn francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa I.), a od jeho manželky Franciscy de Bragança (*1824, †1898, dcéra brazílskeho kráľa Petra I.; → Peter IV.), podľa ktorého bolo v určitých obdobiach nazvané (1849 – 66 kolónia Dona Francisca, od 1866 obec Dona Francisca); od 1887 mesto Joinville. Prví kolonisti prichádzali najmä z Nemecka, zo Švajčiarska a z Nórska. Dodnes tam žije početná skupina obyvateľstva nemeckého pôvodu a prejavuje sa silný vplyv nemeckej kultúry na miestne jedlá, životný štýl a architektúru. Zachovali sa viaceré obytné stavby nemeckých osadníkov z 2. polovice 19. stor. – 1. polovice 20. stor., ktoré si uchovali pôvodný charakter nemeckej architektúry (hrazdené domy). Viaceré múzeá, napr. múzeum nemeckých emigrantov sídliace v bývalom kráľovskom paláci (2. polovica 19. stor.). Univerzita, biskupstvo. Každoročný medzinárodný festival tanca. Zoologická a botanická záhrada.

João Pessoa

João Pessoa [žuau pesoa], do 1930 Paraíba — prístavné mesto v severových. Brazílii na rieke Paraíba v blízkosti jej ústia do Atlantického oceána, hlavné mesto členského štátu Paraíba; 800-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky, textilný, stavebných materiálov, elektronický, textilný, hutnícky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka, začiatočný bod na diaľnici Transamazônica, medzinárodné letisko, námorný prístav. Vyhľadávané prímorské letovisko s početnými plážami.

Založené 1585 Portugalčanmi ako Nossa Senhora das Neves, 1588 – 1634 nazývané Filipéia de Nossa Senhora das Neves (podľa španielskeho a portugalského kráľa Filipa II.). R. 1634 – 54 ho ovládli Holanďania a premenovali na Frederikstadt (podľa miestodržiteľa Spojených nizozemských provincií Frederika Henrika Oranžského, *1584, †1647), 1817 – 1930 sa nazývalo Paraíba. R. 1930 premenované na João Pessoa na počesť guvernéra Joãa Pessou (*1878, †1930). Stavebné pamiatky: Kostol sv. Františka s františkánskym kláštorom (barokový 1589 – 1779), kostol São Frei Pedro Gonçalves (1843, postavený na mieste staršieho zo 17. stor., opravovaný začiatkom 21. stor.), Pevnosť sv. Kataríny (2. polovica 16. stor.), palác Redencão (1586, pôvodne sídlo jezuitského konventu), divadlo Theatro Santa Roza (1889), obytné domy v koloniálnom štýle (17. – začiatok 20. stor.). Viaceré múzeá a galérie. Kultúrne centrum Estação Ciência Cultura e Artes (2005, O. Niemeyer). Univerzita (1955). Množstvo verejných parkov.

Jequitinhonha

Jequitinhonha [žekitiňoňa], port. Rio Jequitinhonha — rieka vo vých. Brazílii; dĺžka 1 030 km, rozloha povodia 73 000 km2. Pramení v pohorí Serra do Espinhaço v Brazílskej vysočine v blízkosti mesta Diamantina, tečie severových. smerom a ústi do Atlantického oceána v blízkosti mesta Belmonte. Početné vodopády. Využívaná energeticky, splavná na dolnom toku 100 km od ústia.

Jequié

Jequié [žekie] — mesto vo vých. Brazílii v členskom štáte Bahia na rieke Contas (ústi do Atlantického oceána); 162-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (spracovanie mäsa), petrochemický (spracovanie ropy). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Cestná križovatka. Založené v 19. stor., v 2. polovici 19. stor. významné obchodné centrum, od 1910 mesto. R. 1914 takmer celé zničené povodňou.

Javari

Javari [ža-; portugalsky], španielsky Yavarí — rieka na hranici Brazílie a Peru, pravostranný prítok Amazonky; dĺžka 1 180 km, rozloha povodia 91 000 km2, priemerný ročný prietok v ústí do Amazonky 2 463 m3/s. Pramení v predhorí Peruánskych Ánd, tečie Amazonskou nížinou, do Amazonky sa vlieva pri meste Benjamin Constant (Brazília). Splavná okolo 500 km od ústia.

Jaú

Jaú [žau], port. Parque Nacional do Jaú — národný park v Brazílii v štáte Amazonas v povodí rieky Negro asi 200 km severozáp. od mesta Manaus; vyhlásený 1980, rozloha 23 779 km2. Rozprestiera sa na pravom brehu rieky Negro, sev. hranicu tvorí rieka Unini, juž. hranicu rieka Carabinami, stredom národného parku tečie rieka Jaú. Množstvo riečnych ramien a jazier, na Carabinami niekoľko vodopádov. Predmetom ochrany je oblasť amazonských dažďových pralesov, najväčšia lesná rezervácia v Južnej Amerike. Ako jeden z biologicky najbohatších regiónov Zeme bol národný park 2000 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Japurá

Japurá [ža-], portugalsky Rio Japurá, španielsky Río Caquetá — rieka v Kolumbii (departement Caquetá) a Brazílii (štát Amazonas), ľavostranný prítok Amazonky; dĺžka 2 280 km, rozloha povodia 267 730 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku okolo 7 000 m3/s. Pramení v Kolumbii v Strednej Kordillere (Severné Andy). Hlavné prítoky: Yari, Apaporis (ľavostranné). Splavná od kolumbijsko-brazílskej hranice.

Januária

Januária [ža-] — mesto v Brazílii v sev. časti štátu Minas Gerais na ľavom brehu rieky São Francisco; 68-tis. obyvateľov (2015). Priemysel potravinársky (spracovanie poľnohospodárskych produktov, výroba octu, mäsokombinát), liehovarnícky (výroba rumu), textilný, obuvnícky, nábytkársky. Obchodné stredisko zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka, sóje, cukrovej trstiny, kukurice, manioku, fazule, manga, pomarančov, kešu, chlebovníka, kokosovníka, avokáda, banánovníka a i.). Cestný uzol. Založené v 2. polovici 16. alebo začiatkom 17. stor., pôvodne nazývané Brejo do Salgado. Od 1860 mesto, 1884 premenované na Januáriu. Sídlo biskupstva.

Itatiaia

Itatiaia, port. Parque Nacional do Itatiaia — najstarší národný park Brazílie na hranici členských štátov Rio de Janeiro a Minas Gerais; vyhlásený 1937, rozloha 300 km2. Súčasť pohoria Serra de Mantiqueira s najvyšším vrchom územia Agulhas Negras, 2 793 m n. m. Rozmanitosť flóry a fauny, najmä vtáctva. Územie s atraktívnymi horolezeckými terénmi, ako aj terénmi vhodnými na pešiu turistiku.

Itagüí

Itagüí [-gui] — mesto v severozápadnej Kolumbii v departemente Antioquia v Centrálnej Kordillere, 1 625 m n. m., súčasť aglomerácie Medellínu; 254-tis. obyvateľov (2018). Kožiarsky, textilný, hutnícky, potravinársky priemysel. Obchodné (obchod s cukrovou trstinou a banánmi) a dopravné stredisko. Vyhľadávaná turistická oblasť. Územie pôvodne obývané indiánskym kmeňom Nutabov, začiatkom 17. stor. osídlené európskymi kolonizátormi. Vzniklo ako súčasť mesta Envigado, 1825 sa osamostatnilo, od 1832 mesto. Kostol Ružencovej Panny Márie (Iglesia de Nuestra Señora del Rosario, 19. stor.).

Itabuna

Itabuna — mesto vo východnej Brazílii v štáte Bahia na rieke Colônia (ústi do Atlantického oceána); 213-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky (významný producent kakaa), textilný. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kakaovníka, export kakaových bôbov cez prístav Ilhéus). Cestný uzol na významnej brazílskej diaľnici BR-101. Pôvodne súčasť mesta Ilhéus, 1906 sa osamostatnilo a 1910 získalo štatút mesta.

Itabira

Itabira — mesto vo východnej Brazílii v štáte Minas Gerais v pohorí Serra do Espinhaço (Brazílska vysočina) severovýchodne od mesta Belo Horizonte; 119-tis. obyvateľov (2017). Významné stredisko ťažby čierneho uhlia (jedno z najbohatších ložísk na svete). Hutnícky priemysel. Železničné a cestné spojenie s mestom Belo Horizonte. Založené začiatkom 18. stor. ako Itabira do Mato Dentro, od 1848 mesto, od 1891 súčasný názov.

Iriri

Iriri — rieka v Brazílii v štáte Pará, ľavostranný prítok rieky Xingu; dĺžka 1 300 km. Pramení na náhornej plošine Mato Grosso. Väčší prítok: Curuá (ľavostranný). Vysoké vodné stavy v období október – apríl.

Iquitos

Iquitos [iki-] — mesto v severovýchodnom Peru na rieke Amazonka, administratívne stredisko departementu Loreto a provincie Maynas; 414-tis. obyvateľov (2017). Priemysel drevársky, chemický, petrochemický, potravinársky (o. i. pivovarnícky), liehovarnícky (výroba rumu), gumárenský (výroba pneumatík), textilný. Významný prístav dostupný námorným lodiam (vývoz prírodných kaučukov balata a chicle, bavlny, kávy, vzácneho dreva a i.). Hlavné stredisko a najväčšie mesto peruánskej časti Amazonskej nížiny. Dostupné len letecky alebo vodnou cestou, nevedie doň automobilová cesta ani železnica (železničné spojenie vo výstavbe).

Založené 1757 jezuitmi pod názvom San Pablo de los Napeanos, súčasné mesto však bolo oficiálne založené až 1864 v súvislosti s novovzniknutým departementom Loreto, ktorého hlavným mestom sa Iquitos stal 1897.

Stavebné pamiatky: koloniálna architektúra z 19. – začiatku 20. stor. (napr. rezidencia La Casa de Fierro, ktorú navrhol A. G. Eiffel, 1889 – 90), neogotický kostol Iglesia Matriz de Iquitos (1. polovica 20. stor.). Dve univerzity, múzeum.

Iquique

Iquique [ikike] — prístavné mesto v severnom Čile na pobreží Tichého oceána západne od púšte Atacama, administratívne stredisko kraja Tarapacá a provincie Iquique; 191-tis. obyvateľov, metropolitná oblasť 299-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (mäsový, cukrovarnícky, rybný), petrochemický, cementársky. Jeden z hlavných obchodných prístavov krajiny, dopravná križovatka na hlavnej čilskej železnici, letisko. V Iquique sa nachádza najväčšie bezcolné pásmo Južnej Ameriky, na území okolo 2,4 km2 sú sústredené početné obchody, pobočky bánk a reštaurácie. Východne od Iquique termálne kúpele, v okolí ťažba medi a síry.

Archeologické nálezy dokladajú osídlenie oblasti Iquique už v 7. stor. pred n. l. Mesto bolo založené v 16. stor. Španielmi a bolo súčasťou miestokráľovstva Peru. Rozvíjať sa začalo v 19. stor. po objavení bohatých ložísk čilského liadku v púšti Atacama, iquiqueský prístav sa stal významným prekladiskom liadku pri jeho exporte do Európy. Počas tichomorskej vojny o liadok (1879 – 84) sa v ňom 21. 5. 1879 odohrala významná námorná bitka. Po vojne sa stalo súčasťou Čile. Niekoľkokrát postihnuté zemetraseniami (1868, 1877), naposledy 2005.

Stavebné pamiatky: koloniálna architektúra (rezidencie, napr. Palacio Astoreca, 1904, dnes kultúrne stredisko), neoklasicistické mestské divadlo (1889), neoklasicistická katedrála (2. polovica 19. stor.). Viaceré múzeá. Rímskokatolícke biskupstvo. Asi 50 km východne od mesta sa v púšti Atacama nachádzajú bývalé bane na liadok Humberstone a Santa Laura (založené 1872, koncom 19. stor. najväčšie v Čile, 1960 zatvorené), ktoré boli 2005 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ipatinga

Ipatinga — mesto v Brazílii vo východnej časti členského štátu Minas Gerais v aglomerácii Vale do Aço; 257-tis. obyvateľov (2015). Založené 1962. Priemysel hutnícky (oceliarstvo), chemický, strojársky. Dopravná križovatka, letisko.

Imperatriz

Imperatriz — mesto v severovýchodnej Brazílii v členskom štáte Maranhão na rieke Tocantins; 354-tis. obyvateľov (2016). Potravinársky priemysel. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Letisko. V blízkosti mesta na rieke Tocantins hydroelektráreň Estreito (výkon 1 087 MW).

Založené 1852 ako Colônia Militar de Santa Tereza do Tocantins, od 1856 Imperatriz, od 1924 mesto.

Ilo

Ilo — prístavné mesto v južnom Peru v regióne Moquegua v ústí rieky Ilo, administratívne stredisko departementu Moquegua a provincie Ilo; 87-tis. obyvateľov (2017). Rybný a hutnícky (spracovanie medi) priemysel. Rybársky a exportný (vývoz avokáda, hrozna a rúd medi) prístav, letisko.

Založené v polovici 16. stor. španielskymi conquistadormi pod názvom Pacocha, koncom 19. stor. premiestnené na súčasné miesto a nazvané Ilo. Múzeá, kostol San Gerónimo (2. polovica 19. stor.).

Illapel

Illapel [iľa-] — mesto v Čile v regióne Coquimbo, administratívne stredisko provincie Choapa; 40-tis. obyvateľov (2017). Banský priemysel. Stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie citrusov, chov dobytka).

Založené 1754 ako San Rafael de Rozas, čoskoro však opustené, 1788 znovuzaložené a presunuté na súčasné miesto, od 1797 Villa de San Rafael de Rozas de Illapel, od 1867 mesto. V blízkosti mesta (15 km severne) sa nachádza národná rezervácia Las Chinchillas (vyhlásená 1984, rozloha 42 km2), v ktorej žije chránená činčila vlnatá (Chinchilla laniger).

Ilhéus

Ilhéus [iľe-] — prístavné mesto vo východnej časti Brazílie v štáte Bahia na pobreží Atlantického oceána pri ústí rieky Colónia; 176-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky, informačných technológií. Stredisko oblasti pestovania kakaovníka. Exportný prístav (vývoz kakaových bôbov, kávy, kokosových orechov a cukru).

Založené portugalskými kolonistami 1535 ako São Jorge dos Ilhéus, od 1881 mesto.

Stavebné pamiatky: katedrála São Sebastião (1931), kostol Igreja Matriz de São Jorge dos Ilhéus (založený 1556, prestavovaný 17. – 19. stor.), kostol a kláštor Convento e Igreja de Nossa Senhora da Piedade (neogotický zo začiatku 20. stor., súčasťou je umelecké múzeum), koloniálna profánna verejná architektúra, monumentálna socha Ježiša Krista (20. stor.) a i.

Múzeá, o. i. Múzeum J. Amada (Casa de Cultura J. Amado). Sídlo biskupstva. Vyhľadávané turistické stredisko.

Ica

Ica [ika] — mesto v juhozápadnej časti Peru v Centrálnej Kordillere na rieke Ica (ústi do Tichého oceána), administratívne stredisko departementu Ica a provincie Ica; 290-tis. obyvateľov (2017). Priemysel textilný (najmä bavlnársky), kožiarsky, potravinársky (cukrovarnícky), vinársky. Obchodné stredisko zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka a viniča). Cestný uzol na Panamerickej diaľnici.

Založené okolo 1563 Španielmi a nazvané Villa de Valverde de Ica, osídlené však omnoho skôr kultúrami Nazca a Paracas. Po zemetrasení 1569 presunuté na dnešné miesto, 1640 premenované na San Jerónimo de Ica. R. 2007 poškodené zemetrasením, počas ktorého zahynulo niekoľko desiatok ľudí. Univerzita (1961), múzeum (kolekcia textilu a keramiky kultúry Nazca).

Ibarra

Ibarra, San Miguel de Ibarra — mesto v severnej časti Ekvádoru v podhorí Ánd na úpätí sopky Imbabura na ľavom brehu rieky Tahuando asi 70 km severne od hlavného mesta Quito, 2 220 m n. m., administratívne stredisko provincie Imbabura; 140-tis. obyvateľov (2015). Priemysel nábytkársky a textilný; umelecké remeslá (drevorezba, výroba šperkov). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kávovníka, cukrovej trstiny a bavlníka) s pravidelnými sobotňajšími trhmi.

Založené 1606 španielskymi conquistadormi na pôvodnom indiánskom osídlení. Napriek tomu, že väčšina historickej architektúry bola pri zemetrasení 1868 zničená, zachovalo si koloniálnu atmosféru. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva, katedrála (2. polovica 19. stor.). Turistické stredisko.

Ibagué

Ibagué [-ge], San Bonifacio de Ibagué — mesto v strednej Kolumbii na východných svahoch Strednej Kordillery (Andy) pod vrcholom činnej sopky Nevado del Tolima na okraji doliny rieky Magdaléna, 1 250 m n. m., administratívne stredisko departementu Tolima; 538-tis. obyvateľov (2018). Jedno z najväčších priemyselných stredísk krajiny. Priemysel potravinársky (spracovanie kávy, mlyny, pivovary), kožiarsky, strojársky, chemický, stavebných materiálov, obuvnícky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kávovníka, kakaovníka, cukrovej trstiny, ryže, tabaku a i.). Medzinárodné letisko. V okolí ťažba ropy, síry, rúd zinku a striebra.

Založené 1550 španielskymi conquistadormi ako San Bonifacio de Ibagué na mieste pôvodného indiánskeho osídlenia, neskôr pred útokmi Indiánov presunuté na súčasné miesto. R. 1854 hlavné mesto Kolumbie. Viaceré múzeá, umelecká galéria. Stredisko školstva, viacero vysokých škôl a univerzít, napr. Universidad del Tolima (založené 1945, od 1954 univerzitný štatút), významná hudobná akadémia Conservatorio del Tolima (založená 1863). V júni každoročný festival ľudovej hudby. Sídlo rímskokatolíckeho arcibiskupstva. Zoologická záhrada.

Chimbote

Chimbote [čim-] — prístavné mesto v západnej časti Peru v departemente Ancash na pobreží zálivu Chimbote (Tichý oceán), administratívne stredisko provincie Santa; 382-tis. obyvateľov (2017). Najvýznamnejšie stredisko čiernej metalurgie a rybného priemyslu krajiny (zabezpečuje okolo 75 % rybnej produkcie štátu). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka na Panamerickej diaľnici s veľkou autobusovou stanicou, významný obchodný a najvýznamnejší rybársky prístav krajiny, letisko.

Prvýkrát spomínané 1774, od 1895 mesto. Viaceré univerzity, sídlo biskupstva.

Stavebné pamiatky: Katedrála Panny Márie karmelskej a sv. Petra (20. stor.).

Viackrát zasiahnuté prírodnými pohromami (zemetrasenie 1970, El Niño 1983, cunami 1996).

Chillán

Chillán [čiján] — mesto v strednom Čile v regióne Bío Bío v oblasti centrálneho údolia, administratívne stredisko provincie Ñuble; 185-tis. obyvateľov (2017), aglomerácia (Chillán a Chillán Viejo) 297-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (vinársky), drevársky, kožiarsky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej a vinohradníckej oblasti. Leží na Panamerickej diaľnici, severne od mesta je letisko. Turistické stredisko.

Založené 1580 juhozápadne od súčasného mesta, kam bolo premiestnené po zemetrasení 1835, 1939 silno poškodené ďalším zemetrasením.

Univerzita, sídlo biskupstva. Katedrála (2. polovica 20. stor.).

Chiclayo

Chiclayo [čiklajo] — mesto v severozápadnom Peru v blízkosti pobrežia Tichého oceána v doline rieky Lambayeque, administratívne stredisko departementu Lambayeque a provincie Chiclayo; 553-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky (mliekarenský, cukrovarnícky) a textilný. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie cukrovej trstiny, bavlníka a ryže). Cestný uzol na Panamerickej diaľnici, medzinárodné letisko.

Založené 1560, od 1835 mesto. Viaceré univerzity a múzeá. Sídlo biskupstva.

Stavebné pamiatky: neoklasicistická katedrála (1869, podľa návrhu A. G. Eiffela), bazilika San Antonio (1949).

Chachapoyas

Chachapoyas [čačapojas], San Juan de la Frontera de los Chachapoyas — mesto v severnom Peru na náhornej plošine vo výške 2 235 m n. m., administratívne stredisko departementu Amazonas a provincie Chachapoyas; 32-tis. obyvateľov (2017). Založené 1538. Potravinársky priemysel (spracovanie obilnín a kávy). Rozvoj cestovného ruchu (karneval, vodopády v okolí). Cestné spojenie s Limou, letisko.

Galapágy

Galapágy, španielsky Archipiélago de Colón, Islas Galápagos, Korytnačie ostrovy — skupina 13 väčších a asi 32 malých ostrovov sopečného pôvodu vo východnej časti Tichého oceánu v oblasti rovníka asi 900 km západne od pobrežia Ekvádoru, ktorého sú provinciou; rozloha 8 010 km2, 27-tis. obyvateľov (2012), administratívne stredisko Puerto Baquerizo Mareno (na ostrove San Cristóbal). Ostrovy predstavujú najvyššie, nad morskú hladinu vyčnievajúce časti oceánskeho Galapágskeho chrbta. Najväčšie ostrovy: Isabela (4 588 km2), Santa Cruz (1 023 km2), Fernandina (650 km2), San Salvador (574 km2), San Cristóbal (435 km2). Rozkladajú sa na jednom z najaktívnejších sopečných centier na Zemi. Sopečná činnosť sa v súčasnosti koncentruje v západnej časti súostrovia, východnú časť tvoria vyhasnuté a silno erodované sopky. Reliéf ostrovov je prevažne hornatý s viacerými aktívnymi sopkami štítového typu s rozľahlými kalderami a so stráňami pokrytými mohutnými lávovými prúdmi. Najvyšším vrchom je sopka Wolf, 1 707 m n. m. (na ostrove Isabela). Pri pobreží sú kamenné moria, v lávových pokrovoch tunely dosahujúce značnú dĺžku (jaskyňa Cueva de Gallardo na ostrove Santa Cruz má dĺžku 2 150 m, hĺbku 53 m).

Tropická klíma je zmierňovaná studeným Humboldtovým prúdom, priemerná ročná teplota dosahuje okolo 23 °C, ročný úhrn zrážok je 300 – 1 500 mm. Pórovitá sopečná pôda rýchlo prepúšťa vodu, povrchové vodné toky sú epizodické (počas veľkých dažďov). Nižšie položené územia pokrýva suchá savana, vo vyšších nadmorských výškach sú porasty vždyzelených lesov, na vrcholových častiach horských štítov trávnaté porasty.

Vzhľadom na druhovú jedinečnosť rastlín a živočíchov s vysokým zastúpením endemitov (takmer vyhubená korytnačka slonia, leguán morský, leguán drsnohlavý a i.) je takmer celé územie Galapág národným parkom (Parque Nacional Galápagos, rozloha 7 995 km2, vyhlásený 1959, 1978 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Na ostrove Santa Cruz je medzinárodná výskumná stanica (odchovňa korytnačiek sloních) nazvaná podľa Ch. R. Darwina, ktorého štúdium živočíchov na Galapágoch (navštívil ich 1835 počas svojej plavby na lodi Beagle) dalo základ jeho evolučnej teórii. Najväčšie nebezpečenstvo pre pôvodnú faunu predstavujú zavlečené a dovezené zvieratá (divé psy, mačky, domáce svine, kozy a i.).

Väčšina obyvateľov sa živí poľnohospodárstvom (pestovanie kávovníka, cukrovej trstiny, citrusov, zemiakov; chov dobytka), rybolovom, obsluhou výskumných staníc a službami v cestovnom ruchu.

Foz do Iguaçu

Foz do Iguaçu [fož du iguasu] — mesto v Brazílii na juhozápade členského štátu Paraná v blízkosti ústia rieky Iguaçu do rieky Parana na hraniciach Argentíny a Paraguaja; 264-tis. obyvateľov (2017). Založené 1897, od 1914 mesto. Mostom cez Paranu spojené s protiležiacim mestom Ciudad del Este na území Paraguaja, mostom cez Iguaçu s protiležiacim mestom Puerto Iguazú na území Argentíny. Stredisko cestovného ruchu, v blízkosti vodopády Iguaçu a národný park Parque Nacional do Iguaçu, na Parane hydroenergetický uzol Itaipú.

Falcón

Falcón [-kon] — štát Venezuely v severozápadnej časti krajiny na pobreží Karibského mora; rozloha 24 800 km2, 1,077 mil. obyvateľov (2019), administratívne stredisko Coro. Nížinatý povrch; na severe polostrov Paraguaná. Ťažba ropy, v menšom množstve hnedého uhlia, grafitu, fosfátov, vápencov a štrku. Priemysel petrochemický (významné strediská spracovania ropy a ropné prístavy: Amuay, Punta Cordón), rybný (rybárske prístavy Las Piedras, Zazárida a i.), cementársky, chemický (výroba priemyselných hnojív).Pestovanie rajčiakov, cukrovej trstiny, strukovín, kukurice, kokosovníka; chov oviec; rybolov.

Desaguadero

Desaguadero, špan. Río Desaguadero — rieka v Bolívii v Andách na náhornej plošine Puna; dĺžka 320 km, rozloha povodia 35 000 km2. Vyteká z jazera Titicaca, prerezáva vysokohorskú rovinu predstavujúcu dno prehistorického jazera, z územia, ktorým preteká, vyplavuje sedimentované soli, na dolnom toku má preto slanú vodu, ústi do jazera Poopó.

Cuyuni

Cuyuni [kuju-] — rieka vo Venezuele a v Guyane, dĺžka 618 km, rozloha povodia 50 347 km2. Pramení v Guyanskej vysočine, tečie smerom na východ, v blízkosti mesta Bartica sa spája s riekou Mazaruni a ústi do estuáru rieky Essequibo (Atlantický oceán). Početné prahy a vodopády; premenlivý vodný stav. V doline rieky ryžovanie zlata a diamantov z jej usadenín.

Cuquenán

Cuquenán [kuke-], špan. Salto Cuquenán, aj Salto Kukenaan, Salto Kukenan — vodopád vo Venezuele na rieke Cuquenán (povodie Orinoca) v blízkosti stolového vrchu Roraima; výška 674 m.

Courantyne

Courantyne [korentajn], hol. Corantijn — rieka v Južnej Amerike na hranici Guyany a Surinamu; dĺžka okolo 700 km, plocha povodia 56 000 km2, priemerný ročný prietok v ústí 1 200 m3/s. Pramení na severných svahoch Guyanskej vysočiny, tečie smerom na sever a estuárom ústi do Atlantického oceána. Prítoky: New, Lucie. Na hornom toku sú početné prahy a vodopády. Rieka je splavná okolo 70 km od ústia.

Colorado

Colorado [ko-], špan. Río Colorado — rieka v Argentíne; dĺžka 1 114 km, plocha povodia 350 000 km2, priemerný ročný prietok 148 m3/s. Vzniká sútokom riek Río Grande a Barrancas, prameniacich na východných svahoch Ánd pri hranici s Čile, ústi dvoma ramenami do zálivu Bahía Blanca (Atlantický oceán). Hlavné prítoky: Río Salado del Oeste (aj Río Desaguadero), Curacó. Rieka je využívaná na zavlažovanie a na energetické účely. Splavná je okolo 300 km od ústia.

Coari

Coari [kuarí], Rio Coari — rieka v Brazílii, pravostranný prítok horného toku Amazonky nazývaného Solimões, dĺžka 570 km. Preteká jazerom Lago de Coari.

Caviana

Caviana [ka-], Ilha Caviana — riečny ostrov v delte Amazonky na území Brazílie v členskom štáte Pará v súostroví Marajó; dĺžka 102 km, šírka okolo 50 km, rozloha 4 968 km2. Má nížinný charakter, maximálna výška územia je 26 m n. m. Je pokrytý nepriestupnými tropickými porastmi. Ostrov je dobrým miestom na pozorovanie vysokej prílivovej vlny pororoca vnikajúcej z mora do Amazonky. Pre druhovú pestrosť vtákov (145 druhov) je vyhľadávaným miestom ornitológov a pozorovateľov vtákov.

Caura

Caura [ka-], špan. Río Caura — rieka vo Venezuele, pravostranný, druhý najväčší prítok Orinoca; dĺžka 745 km, rozloha povodia 52 000 km2, priemerný ročný prietok v ústí okolo 3 000 m3/s. Pramení v centrálnej časti Guyanskej vysočiny. Najväčším prítokom je rieka Erebato (ľavostranný, dĺžka 300 km). Splavná 150 km od ústia. Rieka má veľký energetický a turistický potenciál, 210 km od ústia sa nachádzajú vodopády Salto Pará, podľa celkovej šírky 5 608 m druhé najväčšie vodopády na svete.